Poľovníctvo na Slovensku má hlboké korene a bohatú históriu, pričom sa vyvíjalo v súlade so spoločenskými a environmentálnymi zmenami. Dnes je poľovníctvo vnímané ako súčasť aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody.
Legislatívny rámec
Zákon o lesoch upravuje vstup do lesa, zatiaľ čo Zákon o poľovníctve upravuje vstup do revíru. Žiadateľ, ktorý je užívateľom poľovného revíru, postupuje podľa zákona o poľovníctve č. 274/2009, pretože nie je užívateľom lesa, ale revíru. Podľa § 24 ods. 4 zákona o poľovníctve, obecný úrad (OU) vydáva zákaz vstupu na určité obdobie, napríklad počas kladenia mláďat. Osobne si myslím, že každý starosta počíta do budúcnosti a snaží sa takému nariadeniu vyhnúť. LU vydá len odporučenie , OU vydá zákaz. /ak vydá /, na žiadosť príslušnej PO.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o poľovníctve má obecný úrad právomoc vydať zákaz vstupu na určité obdobie. Stále však platí aj § 30 ods. 4 zákona o lesoch. Na prednosť má LEX SPECIALIS, nakoľko výslovne túto oblasť upravuje. Hekler uvádza, že pre uplatnenie "Lex specialis derogat legi generali" sa vyžaduje pre uplatnenie "ROZPOR medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily !!! a vtedy sa uplatní konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Kde vidíš rozpor v ustanoveniach § 24 ods. 4 zák. o poľovníctve a § 30 ods. 4 zák. o lesoch ???
Je dôležité poznamenať, že zákon o poľovníctve nebol novelizovaný v oblasti zákona o ochrane prírody. Vo všetkej úcte, poprosím zacitovať, kde je napísané, že niekto nesmie do hory, revíru. dal som foto zákona, tak stačí povedať pod akým písmenom. ja tam nevidím žiadny zákaz vstupu, ale zákazom upravené správanie a konanie. nič viac. no asi neviem čítať, tak mi vysvetlite kde je napísaný ten zákaz vstupu. vysvetlím na príklade: v nemocnici je zákaz fajčenia, z toho vyplýva, tak tam nik nesmie vojsť. a ešte ma udivuje, že niekto so psom na voľno tam má prístup - zo zákona.
Poľovníctvo ako činnosť riadená zákonom
Poľovníctvo nie je len koníček, ale zákonom riadená činnosť, ktorá v prvom rade chráni zver ako prírodné bohatstvo štátu. Určuje minimálne počty zveri pre poľovníkov, množstvo krmiva a soli a schvaľuje počty lovu pre poľovníkov. Poľovníci majú zákonom stanovené povinnosti a práva. Verejnosť však o tomto poslaní poľovníctva nie je vždy správne informovaná. Ak by to nerobili poľovníci, musel by zákon určiť, kto to bude robiť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Poľovník nemôže byť v rovnakom postavení s motorkárom v lese, pretože motorkár tam nemá čo hľadať. Jazdu v lese mu zakazuje zákon o cestnej premávke, zákon o lesoch a zákon o poľovníctve. Žiaľ, niektorí poľovníci sa správajú arogantne a zastavujú vozidlá a návštevníkov v lese, čím hrubo porušujú zákon a možno sa dopúšťajú aj trestného činu.
Prístup k návštevníkom revíru
Je dôležité tolerovať slušných ľudí, aj keď sa jedná o bežca alebo fotografa. Názor, že si za svoj koníček platíme, neobstojí, pretože poľovníci si berú z prírody najviac. Cez revír prechádza viacero turistických chodníkov, ktorých využívaním sa duševne obohatí tisíc násobne viac ľudí ako členov PZ. Pokiaľ by sa jednalo len o naše pozemky, dalo by sa k tomuto problému pristupovať inak. Bohužiaľ, nepoľujeme len na našom. Stagstalker zdôrazňuje, že treba akceptovať fakty, ľudia do lesa chodia a chodiť budú a to aj iní ako poľovníci.
Treba si uvedomiť, že fotografi (tí seriózni), nie sú naši nepriatelia. Rovnako ako my hľadajú v prírode oddych a ich koníček je minimálne tak ušľachtilý ako náš. Áno, máloktorí fotograf ak vôbec nejaký, ktorý nie je poľovníkom sa o zver ako poľovník stará. Áno, nekŕmia, nebrigádujú, neobetujú toľko času starostlivosti o zver. Ale ani neberú tak ako my, páni poľovníci, treba si uvedomiť, že sme skupinou ľudí, ktorá legálnym spôsobom rozhoduje o živote divo žijúcej zveri a túto výsadu si treba ctiť a vážiť, má hlbší a historický význam, tak ako puška na pleci a štetka z diviaka za klobúkom.
Netreba sa hádať na fóre, treba skúsiť využívať to čo viaceré zákony umožňujú, apelovať na obce, nech v istom období v istých oblastiach vstup do lesa zakážu, najmä v čase kladenia mláďať, za účelom ich ochrany. Toto musí akceptovať každý človek, čo ma prírodu skutočne rád, mne...
História a tradície poľovníctva
Lovenie zvery je staré ako ľudstvo. V praveku bolo lovenie spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne kráľov, panovníkov a majetných jedincov a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody. Prvý pokus o komplexnú úpravu lovu na Slovensku je zaznamenaný v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Poľovnícka reč je reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú skupinu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatných ľudí. Okrem odborných poľovníckych termínov zahŕňa v sebe i slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči alebo z iných jazykov. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a tradícií. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave kandidátov poľovníctva v rámci prednášok, besied, sedení, v odbornej literatúre, v časopisoch, na kultúrnych podujatiach a podobe.
Poľovníctvo je súčasťou ochrany prírody a plní funkcie ako ochranárske, ekologické, kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske faktory musia mať v poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami. Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia.
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu - aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam. Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku - signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie.
Etické zásady lovu
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri (jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri). Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri. Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí i tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom.
Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri. Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri. Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov
Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia. Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ. Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi. S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách.
Slovenská poľovnícka komora
V roku 2009 bola na základe zákona č. 274/2009 Z. z. zriadená Slovenská poľovnícka komora (SPK). Hlavným poslaním SPK je ochrana a posudzovanie oprávnených záujmov svojich členov pri výkone poľovníctva, ochrana prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiace s poľovníctvom. SPK dbá o zachovanie tradície a kultúr hodnôt poľovníctva ako súčastí kultúrneho dedičstva našich predkov a o zachovanie poľovníckej etiky podľa etického kódexu.
Etika v poľovníctve
Morálka je všeobecný pojem označujúci súbor pravidiel, ktorý akceptuje spoločnosť, prípadne skupina ľudí, a ktorý záväzne prikazuje, čo je mravné, čo je zlé a čo je správne, dobré. Sekundárne hodnoty poľovníckej etiky sú totiž vlastne totožné so zlatým biblickým pravidlom: Čo chcete, aby vám druhí činili, vy čiňte im. S ohľadom na to, čo sme povedali, je stále aktuálny aj odkaz svätohubertských tradícií, ku ktorým sa hlási väčšina stredoeurópskych poľovníkov. Tieto tradície tvoriace neoddeliteľnú súčasť poľovníckej etiky, nevznikli naraz. Vznikali dávno pred grófom Sporckom, a dokonca dávno pred legendárnym svätým Hubertom, Eustachom, Jilijom či Prokopom alebodávno pred bájnou Dianou a Artemis.
Za najvýznamnejšiu z nových tradícií možno považovať hájenie záujmov zveri nielen z hľadiska jej existencie, ale aj z hľadiska zvyšovania jej kvality. Záujmy zveri musíme pri všetkých legislatívnych a praktických úpravách považovať za prvoradé. Až potom prichádzajú na rad záujmy poľovníctva a napokon aj záujmy poľovníkov či podnikateľov s pôdou alebo revírmi. Ďalšou tradíciou, ktorú nám prinieslo nové storočie a treba ju podporovať, je vedecký prístup. Jednak k biológii azoológii zveri, jej chovu a ochrane, ale aj ku škodám spôsobovaným zverou na lesných a poľnohospodárskych kultúrach. Zahrnúť sem musíme aj veterinárny program, ale aj prehlbovanie odborných znalostí našich poľovníkov, rovnako aj zoznamovanie nepoľovníckej verejnosti s poľovníckou činnosťou.