Lovecký zámok je neodmysliteľnou súčasťou histórie poľovníctva a šľachty na Slovensku. Tieto stavby, často situované v malebných prírodných lokalitách, slúžili ako miesta pre oddych, zábavu a predovšetkým pre organizovanie poľovačiek.
História Poľovníctva a Právo Lovu
Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu.
Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947. Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10.
Príklad Loveckého Zámku - Gróf Štefan Forgáč
Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík (okres Košice-okolie), sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky. Za svoj posledný odpočinok si zvolil skromné miesto v prírode medzi stromami.
Gróf Štefan Forgáč bol najväčším veľkostatkárom v Abovskej stolici a jeho majetky sa rozprestierali na ploche 28 000 hektárov. Mal veľký význam pre celé okolie, pretože poskytoval množstvo pracovných príležitostí, jednak na svojom veľkostatku, kde choval hovädzí dobytok a ovce, a jednak vo svojich lesoch. Drevo z nich sa používalo na výrobu železničných podvalov, ako stavebný materiál a na ďalšie výrobky. Založil napríklad aj skláreň v Slanskej Hute.
Okrem toho, že bol úspešným hospodárom, gróf prejavoval svoj záujem a talent v mnohých oblastiach - ako chovateľ dostihových koní, hráč na klavíri, hodinársky majster, legendárny poľovník, fotograf či maliar. Hoci sa o veľkú politiku nezaujímal, bol aj členom hornej snemovne uhorského parlamentu. Bol zručným hodinárom a pre vežu slaneckého kostola a faru zostrojil veľké hodiny. Mal aj hudobný talent a jeho hra na klavír často spríjemňovala salónne spoločenské stretnutia šľachty.
V roku 1912 kúpil v Berlíne od firmy Choralian Company americký píšťalový organ nesmiernej hodnoty, ktorý mal vo svojom kaštieli umiestnený v troch miestnostiach. Štefan mal blízko k prírode a zvieratám, na Okrúhlom vrchu si nechal vybudovať pekný lovecký zámok, z ktorého bolo vidieť do Slanca. O tom, že bol zároveň človekom modernej doby, svedčí, že si zriadil súkromnú telefónnu sieť spájajúcu jeho kanceláriu, hájovne a lovecký zámok.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Medzi ľuďmi bol rešpektovaný a obľúbený, svoje humánne cítenie prejavil aj po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď sa z frontu vracali ranení a chorobami vysilení vojaci. Pri svojom kaštieli zriadil malú nemocnicu s dvanástimi posteľami. Dňa 29. februára 1916 gróf vo veku 62 rokov náhle zomrel. Členovia jeho rodu boli pochovávaní v krypte ruskovského kostola, on však chcel spočinúť vedľa svojho loveckého zámku v lone prírody, kde posledné roky trávil čoraz viac času. Tak sa počas pohrebu za veľkého smútočného sprievodu aj stalo.
Za éry socializmu mali grófove sídla aj hrobka smutný osud. Kaštieľ v Slanci zbúrali a lovecký zámoček v roku 1985 nezmyselne vyhodili do vzduchu. Jeho hrobku vandali v 50. a 60. rokoch minulého storočia trikrát otvorili, zrejme v snahe nájsť nejaké cennosti, ale gróf bol skromný v živote, a tak sa aj nechal pochovať, takže nenašli nič. Nemali úctu ani k mŕtvole nebohého a nechali ju mimo hrobky.
Náležitej úcty sa grófovi opäť dostalo až v novom storočí. V roku 2004 poškodený náhrobok opravili a premiestnili k ruskovskému kostolu, kde ho vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč. V auguste 2016 pri príležitosti 100. výročia grófovej smrti vyhlásili lokalitu s niekdajším loveckým zámočkom a upravenou hrobkou za významné lesnícke miesto.
Ďalšie Príklady a Zaujímavosti
Detaily zo života bulharského cára Ferdinanda Coburga a jeho pôsobenie na Slovensku približuje muzeálna expozícia inštalovaná v priestoroch jeho niekdajšieho poľovníckeho zámku na Prednej Hore v okrese Revúca.
Poľovnícky kaštieľ Vývrat (označovaný aj Vivrat, Wivrat, Vivrad) využívali Pálffyovci na oddych a poľovačky viac ako polstoročie. Potom slúžil najmä na rekreačné účely ďalších takmer sto rokov.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov
Múzeá a Galérie v Regióne
Ak nie ste fanúšikom súčasných moderných múzeí, skúste navštíviť múzeum, ktoré dýcha históriu už pri pohľade na jeho budovu.
- Objavte domov prvej slovenskej Nestville Whisky v expozícii liehovarníctva a tradičných ľudových remesiel Nestville Distillery.
- Dom ľubovnianskeho mešťana približuje život strednej meštianskej vrstvy v Starej Ľubovni. Dom je zariadený dobovým nábytkom prevažne z 19. storočia.
- Medzi najvýznamnejšie budovy mesta Stará ľubovňa patrí Provinčný dom, ktorý dotvára jeho historický kolorit.
- Ak chcete spoznať krásu, ale i náročnosť života našich predkov na dedine, zavítajte pod Ľubovniansky hrad. Múzeum J. M.
- Výstavu diel významného krajinomaliara a kresliara Ferdinanda Katonu si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť v Galérii Ferdinanda Katona v Spišskej Novej Vsi.
- Na Hlavnom námestí v historickom centre Kežmarku stojí pôvodne goticko - renesančný dom, v ktorom dnes je sprístupnená expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši.
- Ľudové múzeum v Brezovici (Sabinov) je zrkadlom obce za posledných sto rokov. V múzeu je okrem iného zachytený celý postup, ako sa vyrábalo plátno, pokrovce.
- Ak sa chystáte na výlet do Tatier, okrem prekrásnych turistických lokalít, nezabudnite navštíviť aj Múzeum TANAP.
- Digitálna galéria a kaviareň Poliankovo predstavuje spojenie umenia s modernými digitálnymi technológiami ako 3D projekcia, virtuálna realita, hologram a iné.
- Galéria umelcov Spiša patrí medzi najmladšie zberateľské inštitúcie nielen v regióne, ale aj na Slovensku.
- Stredoveká východná bašta v meste Sabinov, ktorá bola niekoľko storočí súčasťou mestského opevnenia, sa v roku 2012 stala sídlom Mestského múzea.
Historická neskororenesančná budova školy v Spišskej Belej je dnes sídlom Múzea J. M. Petzvala.
Historický kolorit mesta Kežmarok dotvára nielen očarujúci Kežmarský hrad, ale i radnica, ktorá vyníma na Hlavnom námestí.
V prekrásnej podhorskej obci Ždiar, ktorá je vychýreným turistickým centrom, sa nachádza miesto, kde akoby zastal čas.
Jednou z dominánt námestia Majstra Pavla v Levoči je historická budova renesančnej radnice.
Rodný dom kpt. Nálepku v Smižanoch bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1971. Odvtedy môžu návštevníci a nové generácie spoznávať osobnosť kpt.
V samotnom srdci obce Spišská Teplica, medzi kostolom z 19. storočia, ktorý bol postavený na základoch pôvodného kostola zo 14.
Architektonicky najzaujímavejšia a najkrajšia pamiatka mesta Spišská Nová Ves je situovaná na najdlhšom šošovkovitom námestí v Európe. Ide o tzv.
Jedným z architektonických skvostov Spišskej Novej Vsi je secesná stavba pochádzajúca 1899 - 1902. Ide o nádhernú budovu reduty, ktorú postavil architekt Kálmán Gerster.
Ľutinská hora je nielen pre veriacich, ale určite aj pre širokú verejnosť, známym miestom zjavenia sa sv. Mikuláša chudobnej dievčine Zuzane Fekete.
Počiatky dnešného Podtatranského múzea v Poprade siahajú do druhej polovice 19. storočia.
Neďaleko obce Tataranská Javorina, v obkolesení divokého lesa a rozľahlej lúky stojí prekrásny Lovecký zámoček Hohenlohe.
História Tatranskej galérie sa začala písať v roku 1960. V tom čase bol jej sídlom Starý Smokovec.