Šach je hra, ktorá sa dotýka rôznych smerov ako umenie, veda, šport. Má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Je to veľmi pozoruhodná hra, ktorá dokáže nás naučiť “nielen” ako rozvíjať logické myslenie a cvičiť pamäť.
Koncept naučenej bezmocnosti bol predstavený americkým psychológom Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia. Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka.
Experimenty Martina Seligmana
Seligman robil experimentálne pokusy na psoch, čím chcel pôvodne skúmať klasické podmieňovanie, podľa I. P. Pavlova.
Experiment: Psy boli v experimente vystavené zvukovému signálu a slabému elektrickému výboju, čím sa očakávalo, že psy si spoja spomínaný zvuk s elektrickým výbojom a podľa toho budú reagovať. Psy boli umiestnené do kóje, ktorá bola oddelená nízkou priečkou. Vedci chceli dosiahnuť nasledujúci efekt: psy vystrašené zvukom a elektrickým výbojom, preskočia cez priečku do bezpečnej priehradky, aby unikli pred elektrickým výbojom. Ak by sa takto správali, znamenalo by to, že psy sú schopné preniesť svoje emocionálne reakcie naučené v jednej situácii na iné. No nestalo sa úplne tak. Z nejakého dôvodu niektoré zvieratá, keď dostali elektrický výboj, neutiekli pred bolesťou.
Záver experimentu: Seligman dospel k záveru, že to bolo spôsobené tým, že na začiatku experimentu boli psy podrobení Pavlovovým kondičným experimentom, pri ktorých dostávali šoky bez ohľadu na to, či niečo urobili alebo nie.
Prečítajte si tiež: Výber správneho bicykla
Nový experiment
Nasledujúce roky Seligman skúmal naučenú bezmocnosť. Pokračoval v správaní psov v laboratóriu a vytvoril nový experiment. V druhej skupine bol mechanizmus na vypnutie výboja „spárovaný“ s prvou skupinou: to znamená, že oni sami nemohli vypnúť výboj stlačením tlačidla.
Záver nového experimentu: Experiment sa stal úspešným. Psy, ktoré sa naučili vypnúť výboj, skutočne preskočili do druhej časti kóje, rovnako ako tie, ktoré neboli vystavené elektrickým výbojom. Výsledky ukázali, že psy v druhej skupine, ktoré nemohli ovplyvňovať, kedy dostanú elektrický výboj, prestali skúšať akékoľvek pokusy na to, aby sa vyhli spomínanému nepríjemnému podnetu.
Naučená Bezmocnosť v Reálnom Živote
Zvyčajne býva tento stav spätý s dôležitými oblasťami života, napr. Pri opakovanom neúspechu môže človek nadobudnúť pocit, že nemá kontrolu nad svojou situáciou a jednoducho sa vzdá akejkoľvek zmeny a príjme stanovisko, že má smolu, resp.
Príklad
Piatak na základnej škole, ktorý dostáva opakovane zlé známky z matematiky, sa na hodinách môže cítiť frustrovane a úzkostlivo. Môže byť vystresovaný z ďalších písomiek zo spomínaného predmetu, pretože tuší, že nedostane dobrú známku, aj keď sa poctivo pripravuje. Spomínaný žiak sa stotožnil s tým, že jeho stav je nemenný a aj keď sa pripravuje na vyučovanie, nedostane lepšiu známku.
Naučená bezmocnosť zvykne mať svoj pôvod už v detstve. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V kontexte výchovy a vzdelávania sa problém naučenej bezmocnosti u žiakov javí ako multidimenzionálny fenomén s potenciálne zásadnými negatívnymi dopadmi na ich osobnosť, výkon a celkovú životnú perspektívu.
Prečítajte si tiež: Kde hrať paintball?
Ako Môžu Učitelia Pomôcť?
Samozrejme, nie všetko môžu učitelia zmeniť, no ich úloha v živote žiakov je zásadná, pretože môžu pozitívne ovplyvniť ich rozvoj. Učitelia majú možnosť poskytnúť žiakom príležitosť na úspech, čím sa môže zvýšiť ich sebadôvera a pocit kontroly nad vlastným učením. Odporúča sa pestovať skôr pozitívny prístup k učeniu, poskytovať žiakom dostatok podpory, ktorá im umožní veriť vo svoje schopnosti. Podporujme žiakov v samostatnosti. Učitelia musia vytvárať prostredie, ktoré podporuje rozhodovanie a iniciatívu žiakov. Detská autonómia je dôležitá pre budovanie dôvery vo vlastné schopnosti. Snažme sa dať priestor žiakom k tomu, aby zdieľali svoje myšlienky a pýtali sa otázky.
- Hľadajme priestor na povzbudenie a podporu.
- Zamerajme sa na príležitosti na pochvalu a ocenenie úsilia pokroku žiakov.
- Normalizujme neúspech. Bez zlyhania sa neučíme.
Žiakom môže pomôcť, keď im dáme najavo, že chyby sú považované za súčasť učenia sa. Ak žiak nebude úspešný v písomke, môžeme ho povzbudiť napríklad príbehom vedca či vynálezcu, ktorý premenil svoj neúspech na príležitosť, z ktorej môže čerpať, napr. Diskutujme o možných ťažkostiach. Od učiteľa sa očakáva, že predvída možné problémy s učivom. Preto sa pýtajme svojich žiakov, čo im robí ťažkosti pri učení. Prediskutujme možné problémy a ich riešenia. Preverme si možné ťažkosti jasným vysvetlením učiva pred zadávaním úloh. Pred zadaním jednotlivých úloh žiakom odporúčame preveriť ich úroveň porozumenia učivu. Ak nebola úloha dostatočne jasne vysvetlená, môže sa stať, že žiaci môžu mať kumulatívne ťažkosti s učením, nakoľko v matematike alebo prírodných vedách je nové učivo často postavené na predchádzajúcich vedomostiach.
Vytvárajme pre žiakov prostredie, ktoré podporuje ich samostatnosť, rozhodovanie a iniciatívu, a tým prispievajme k rozvoju dôvery v ich schopnosti. Povzbudzujme ich k vyjadrovaniu myšlienok a kladeniu otázok s cieľom zvýšiť ich zapojenie do vzdelávacieho procesu. Sústreďme sa na poskytovanie uznaní a podpory, čo pomáha formovať ich sebavedomie.
Prečítajte si tiež: Vekové obmedzenia pre airsoft
tags: #ludia #prestavaju #hrat #sach