23. augusta 1968 viedol delegáciu ČSSR generál Svoboda, aby v Moskve podpísali takzvaný „Moskovský protokol“. Súhlas s okupáciou suverénneho štátu podpísali všetci, okrem Františka Kriegela, vrátane Alexandra Dubčeka.
21. augusta 1969 som mal veliť ako záklaďák bojovej jednotke s rozkazom strieľať do demonštrantov. Odmietol som splniť rozkaz a so mnou desiatky vojakov.
O dva dni podpísal Alexander Dubček „Obuškový zákon“, ako 22 ročný symbol prenasledovania všetkých občanov, ktorí na rozdiel od Fica a jeho fašistov, nesúhlasili so zradou a okupáciou.
Komunisti vytvorili umelé volebné koalície. Alexander Dubček bol vybraný do vedúcej funkcie stalinistu Antonína Novotného. Alexander Dubček presviedčal svojich kolegov, že podobné nebezpečie nehrozí.
Z 20. na 21. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy, konkrétne jednotkami Bulharska, východného Nemecka, Poľska, Maďarska, vtrhli do Československa. Invázia bola prekvapením aj pre špecialistov NATO. Ludvík Svoboda dal príkaz, aby sa nekládol nijaký odpor.
Prečítajte si tiež: Elektronické terče: budúcnosť streľby?
Počas invázie v roku 1968 boli odstránili všetky tabule s názvami ulíc. Následne v krajine nebola žiadna tabuľa s názvom ulice. Počet strát na životoch bol nižší ako v Maďarsku, približne 4000 ľudí, z toho 700 sovietskych vojakov.
Invázia do Československa rozdelila krajinu. Varšavská zmluva a socializmus boli podrobené kritike v roku 1980 v Poľsku.
Paralely s Maďarskom v roku 1956
V roku 1956 Chruščov na 20. zjazde Sovietskeho zväzu odsúdil Stalinove zločiny a reformy sa urýchlili. Medzitým aj obyčajní ľudia boli nespokojní a žiadali vytvoriť novú politiku a ukončiť súdne procesy.
Študenti sa rozhodli usporiadať pochod cez Budapešť, ktorý sa mal uskutočniť 23. októbra 1956, ale bol zakázaný. Napriek zákazu sa tisíce ľudí zhromaždili na demonštrácii. Polícia použila obušky, vodné delá a jazdeckú políciu, čo viedlo k eskalácii situácie.
Bezpečnostná polícia začala strieľať do davu, čo vyvolalo ozbrojenú revolúciu. V ten večer bol ešte ministerským predsedom András Hegedüs, ktorý požiadal o pomoc sovietskych vojsk. Maďarské vedenie súhlasilo so žiadosťou, aby mala Moskva dodatočné pozvanie.
Prečítajte si tiež: Streľba na rôzne vzdialenosti
Boje vypukli ešte väčšie v uliciach. Sovietski vojaci dostali rozkaz strieľať. Do bojov boli zapojené aj sovietske tanky, na ktoré maďarskí povstalci strieľali.
Dňa 30. októbra 1956 Imre Nagy oznámil koniec vlády jednej strany a 4. novembra Nagyova vláda oznámila, že krajina opúšťa Varšavskú zmluvu. Nasledujúce ráno sa začal sovietsky útok.
Masakra na Švédskom vale pri Přerove
Počas troch hodín na Švédskom vale zomrelo 267 ľudí, hlavne žien a detí. Bývalý riaditeľ přerovského Múzea Komenského skúmaniu masakry venoval desiatky rokov svojej kariéry a identifikoval tiež všetky obete, medzi ktorými boli karpatskí Nemci vracajúci sa po vojne späť na Slovensko.
Skoro ráno 18. júna 1945 zastavil na přerovskej stanici vlak s takmer troma stovkami karpatských Nemcov, ktorí sa vracali na stredné Slovensko. Na vedľajšej koľaji stál vlak s československými vojakmi zo 17. pluku z Bratislavy-Petržalky, ktorí sa vracali z vojenskej prehliadky v Prahe. Veliteľ transportu, Pazúr, si vyžiadal na Miestnom národnom výbore v Lověšiciach asi tridsať miestnych mužov, aby vykopali hromadný hrob.
V októbri 1947 vykonali vojaci z Terezína exhumáciu 267 tiel z hromadného hrobu. Ostatky 71 mužov uložili k stene přerovského cintorína. Telá žien a detí spálili v krematóriu a popol uložili na olomouckom cintoríne.
Prečítajte si tiež: Držanie vzduchovky: čo potrebujete vedieť
Pazúra odsúdil v roku 1949 vojenský súd v Prahe za vraždy na dvadsať rokov väzenia. Neskôr zastával rôzne stranícke funkcie a dožil v Banskej Bystrici.