Lyžovanie, najpopulárnejší zimný šport, je rozšírený takmer po celom svete. Zimná lyžovačka, to sú dokonale upravené zjazdovky, najmodernejšie vleky a lanovky, prepracované materiály, z ktorých sa vyrába oblečenie a samotné lyže, no nie vždy to bolo tak ako dnes.
Počiatky lyžovania
Počiatky lyžovania siahajú až do doby 5 000 rokov pred naším letopočtom. Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera a Altajských hôr.
O vzniku lyží presnejšie vypovedajú kresby ako aj archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve.
Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z roku 444 pred n. l. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Hlboký sneh sa prekonával ťažko a človek sa potreboval vydávať na strastiplnú cestu za potravou.
Zdolávať ťažko dostupné terény pomohol vynález predchodcu lyží tzv. snežníc, ktoré pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna.
Prečítajte si tiež: Všetko o Biatlone
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,ski“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza. Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus.
Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, vydal dve publikácie, v ktorých zobrazoval predstavil lyže využívané pri love.
Šírenie lyžovania do Európy
Od začiatku 30. rokov 20. storočia cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach.
Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Počiatky moderných lyžiarskych štýlov sa spájajú s chladnými severskými krajinami - úplne prvé pokusy boli vo Švédsku, no za kolísku moderného lyžovania sa považuje Nórsko. V nórskej oblasti Kristiania sa lyžiari venovali klasickým lyžiarskym disciplínam - behu a skokom na lyžiach. Prvé rekreačné lyže z dreva.
Lyžovanie na Slovensku
Práve v tomto čase, v roku 1865, sa začína písať aj história lyžovania na Slovensku, keď prvý prototyp lyží priviezol na naše územie lekárnik Cordidesz. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontagh, ktorý použil lyže s jednou palicou v roku 1873. Ako prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít.
Prečítajte si tiež: Biele zimné čiapky: Luxus a teplo
Na lyžiach sa vtedy objavovali takmer výhradne len majetní Nemci a Maďari. Postupne sa lyžovanie dostávalo aj do ostatných kútov Slovenska, hlavne do Kremnice, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice.
Kvalitatívny vývoj a popularita tohto športu sa veľmi rýchlo vzmáhali, preto sa v roku 1920 na Štrbskom Plese konali prvé majstrovstvá ČSR. Dnes je lyžovanie najobľúbenejšou zimnou športovou aktivitou.
Techniku lyžovania podmieňuje aj kvalita lyžiarskeho výstroja, najmä lyží. Od klasického tvaru sa v posledných rokoch prechádza ku kratším carvingovým lyžiam s výrazným bočným vykrojením. Zvyšujú sa aj nároky na rodinné lyžovačky (prítomnosť lyžiarskej školy, poloha hotela v jeho blízkosti svahu, kvalita hotelov).
Rozvoj lyžovania vo svete i na Slovensku bol postupným objavovaním nových vecí a učením sa na vlastných chybách. Od drevených lyží bez viazania, cez prvé prototypy viazaní až po najmodernejšie kompozitné materiály.
Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1970
Športový areál v Mlynickej doline na Štrbskom Plese hostil od 14. do 22. februára 1970 päťsto športovcov z 25 krajín sveta. Konali sa tu 28. Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Areál nám závidel celý svet.
Prečítajte si tiež: Lyžovanie v okolí Považskej Bystrice
Na malej rozlohe sa skoncentrovali všetky športoviská, dva skokanské mostíky, rozhodcovské veže s tribúnami, 40 km bežkárskych tratí a i. Predseda Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marc Hodler nazval Mlynickú dolinu „Areálom snov“.
Tatranci sa na vrcholné svetové podujatie pripravovali tri roky. Slovenské „veľhory“ zachvátil stavebný ruch. Nanovo sa vybudovala zubačka z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso, zrekonštruovali sa všetky električkové trate. Postavili sa hotely FIS, Panoráma, Park-hotel, budovali sa zotavovne, ubytovne a i.
V Tatranskej Lomnici pribudol obchodný dom Prior. Zo Starého Smokovca začala na Hrebienok premávať lanovka. Tatry prešli plynofikáciou, budovala sa nová infraštruktúra, cesty, parkoviská, telekomunikačné zariadenia potrebné pre rozhlas a televíziu.
Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach boli dovtedy najväčšou športovou udalosťou v ČSSR. V deň otvorenia MS vialo v Tatrách tisíc vlajok zo znakom FIS-u a 400 vlajok zúčastnených krajín. Otváracieho ceremoniálu na Štrbskom Plese sa zúčasnilo 80-tisíc ľudí. Záverečné súťaže a ceremoniál si pozrelo viac ako 140-tisíc ľudí.
V deň zahájenia MS boli medzi divákmi aj hlavní predstavitelia vtedajšieho Československa na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a prvým tajomníkom ÚV KSČ Gustávom Husákom.
Československá televízia počas MS začala po prvý raz s farebným vysielaním. Prenosový voz s technikou na takýto typ vysielania zaplatil štátny podnik Slovnaft. Farebné vysielanie z Vysokých Tatier videli diváci v 30 krajinách sveta. Z USA prišlo dokonca na Slovensko aj blahoželanie od amerického prezidenta Richarda Nixona k úspešnej organizácii tohto svetového podujatia.
Prvý televízny farebný priamy prenos z územia Československa, ktorý sa uskutočnil v sobotu 14. februára pri príležitosti otvorenia MS vo Vysokých Tatrách, sledovali i obyvatelia Bratislavy. Československí športovci získali na tomto svetovom podujatí dve medaily.