Lyžiarsky šport sa na našom území začal šíriť v 2. polovici 19. storočia. Zo začiatku išlo skôr o zábavu a radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. Koncom 19. storočia sa stalo lyžovanie fenoménom turistiky a cestovného ruchu. Súťažné prvky pretekového lyžovania prenikli u nás do jeho turistickej podoby začiatkom 20. storočia. Módnymi sa stávali lyžiarske kurzy, o čoraz populárnejší zimný šport sa začala zaujímať aj široká verejnosť.
Začiatky lyžovania na Slovensku
Prvé lyžiarske spolky a organizácie na Slovensku vznikali na prelome 19. a 20. storočia. Historicky prvý lyžiarsky spolok na Slovensku vznikol v Kežmarku. V roku 1913 založili v Spišskej Novej Vsi „Lyžiarsku sekciu Uhorského Karpatského spolku“, prvý samostatný organizačný útvar lyžovania na Slovensku.
O rok vydal novovešťan Aladár Marcsek prvého lyžiarskeho sprievodcu po okolí Spišskej Novej Vsi. Prvým známym výrobcom lyží na Slovensku bol majster Ján Strižka z Liptovského sv. Mikuláša. Neskôr vyrábali lyže na Slovensku viacerí remeselníci. Z levočských možno spomenúť stolára Michala Sanitrika, ktorý ešte po 2. svetovej vojne vyrábal lyže pre svojich príbuzných.
Rozvoj lyžovania v 20. storočí
Rozmach lyžovania podnietil vznik lyžiarskych organizácií a vydávanie lyžiarskej literatúry. Z viacerých kurzov z tohto obdobia spomeniem aspoň lyžiarsky kurz, ktorý sa konal od 22. decembra 1917 do 6. januára 1918 v Kremnici pre profesorov škôl. Zúčastnilo sa ho 28 stredoškolských profesorov a 6 technických vedúcich.
Okolie Levoče ponúkalo milovníkom lyžovania dobré možnosti. Vďaka lyžiam lákali kopce v Levočských vrchoch už aj v zime čoraz viac milovníkov tohto zimného športu. V roku 1911 vybudovali chatu v Rúrovej (Rohrgrund). Neskôr s výstavbou prvej chaty „Pod Javorinou“ v roku 1932 nastali v tejto oblasti aj pre Levočanov nové možnosti. Na lúke Dvorčanka pod chatou sa pravidelne konali lyžiarske preteky.
Prečítajte si tiež: Všetko o Biatlone
Najväčší rozmach lyžovania v Levoči nastal pri budovaní strediska zimných športov Javorinka, dnes známejšie ako Vinná (pamätník spadnutého lietadla počas 2. Na Javorinke už počas 1.Československej republiky bola postavená chata, ktorá pri vynikajúcich snehových podmienkach, ktoré Javorinka každoročne mala, pre veľký počet záujemcov vonkoncom nepostačovala. Veľký záujem o využívanie chaty bol hlavne počas víkendov a sviatkov.
Po roku 1945 sa vedľa starej chaty začala budovať nová. Bolo zistené, že snehové podmienky na Javorinke sú najlepšie z celého regiónu, sneh sa tam udrží najviac a okolie Javorinky je na bežecké a zjazdové lyžovanie ideálne. A tak na Javorinke sa začalo vytvárať nové komplexne lyžiarske stredisko. Vedľa starej chaty bola postavená nová chata a so starou bola spojená jedálňou. Slávnostne otvorenie novej chaty bolo 30. Stredisku chýbal už len skokansky mostík.
I tento zámer Javorinky, ako strediska zimných športov sa rýchlo zrealizoval. Vykonal sa čiastočný výrub lesa pre nájazd na novovybudovaný drevený skokanský mostík. V tomto stredisku sa veľmi často konali rôzne lyžiarske preteky v rôznych kategóriách aj celoslovenského charakteru. Najčastejšie to boli preteky v behu na lyžiach nad 10 km. Najznámejším pretekom v behu na lyžiach na Javorinke bola Levočská 50ka.
Trať viedla okolo chaty Gehuľa (dnes Krížový vrch) smerom na Javorinku. Dlhoročnými organizátormi týchto pretekov boli riaditeľ banky Alexander Škarvan, vedúci polesia Kirchmayer, notár Magyar, lekár Juraj Havlík, a mestský úradník Pračko. Novovzniknuté stredisko zimných športov Javorinka existovala len do roku 1952. Po viacerých predchádzajúcich oznámeniach bol v tom roku cely areál začlenený do vojenského pásma Javorina a Javorinka ako stredisko zimných športov bolo zrušené.
S Javorinkou sa veľmi ťažko lúčila mladá a stredná generácia. Veď tam na budovanie strediska zimných športov zanechala obľúbené- chaty, bežecké trate a skokanský mostík, na ktorých boli odpracované tisíce hodín bezplatne. Zriadením vojenského obvodu Javorina stratila Levoča na tu dobu špičkové stredisko zimných športov a táto strata poznačila ďalšie 50 ročné existovanie lyžovania v Levoči.
Prečítajte si tiež: Biele zimné čiapky: Luxus a teplo
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch patrili medzi priekopníkov levočského lyžovania hlavne: Anton Mihalič, bratia Štefan, Valent a Ján Heimschildovci, súrodenci Juraj, Ladislav a Milka Rychvalskovci a Otto Bartsch. Neskôr sa medzi nich hlavne v skokanských disciplínach pripojili Jozef Ondruš a Rudolf Novaček. Hlavným iniciátorom a nadšencom povojnového lyžovania v Levoči bol Anton Mihalič.
Anton Mihalič zomrel 20. mája 1984. V roku 1948 tu bol vybudovaný z iniciatívy levočských lyžiarov skokanský lyžiarsky mostík. Dosahovali sa na ňom skoky dlhé do 30 metrov. Počas lyžiarskych pretekov, ktoré sa tu pravidelne konali, bola návštevnosť aj niekoľko sto ľudí. Z priekopníkov levočského lyžovania žije ešte v Levoči Jozef Ondruš.
Ženy v lyžovaní na Slovensku
Výsledkom bolo organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov, ktorých súčasťou boli, prirodzene, aj ženy. Jednou z prvých lyžiarok na Slovensku, ktorá sa venovala pretekovému lyžovaniu, bola Anikó Eleödová, zo známej lyžiarskej rodiny Daňovcov pochádzala Mária Daňová - Sobotová. Lyžovaniu sa aktívne venovala aj známa autorka literatúry pre mládež, poetka a prekladateľka Maša Haľamová. Súčasťou lyžovania sú však okrem pretekárok aj rozhodkyne, funkcionárky, učiteľky lyžovania, ale napríklad aj chatárky.
K rozvoju ženského pretekového lyžovania prišlo v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jednou z prvých reprezentantiek Československa bola Oľga Bruková, neskôr Žampová (stará mama bratov Žampovcov). Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli slovenskému ženskému lyžovaniu dovtedy najväčšie úspechy na medzinárodnej scéne. Silnú generáciu lyžiarok predstavovali Anna Droppová, sestry Kuzmanové, Jana Šoltýsová a ďalšie. Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské a Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby Veronika Velez - Zuzulová.
Lyžovanie na tráve
Nemeckému vynálezcovi Josefovi Kaiserovi (1911-1981) vďačíme za to, že pred temer 50 rokmi vyvinul náradie - lyže, na ktorých sa dalo spúšťať po trávnatých svahoch aj v lete a pritom používať tie isté pohyby ako v zime na lyžiach. Prvé lyže predstavil na Geislingene v Schwabskom regióne Nemecka v r. 1956. Do roku 1963 vyrobil viac ako 60 ďalších modelov, nakoľko každý nový sa ukázal ako chybný. J. Kaiser bol vynálezca na správnom mieste, ktorý sa neúspechmi nedal znechutiť a tvrdohlavo stále vyrábal nové vylepšené konštrukcie. Roku 1964 to dospelo tak ďaleko, že bolo možné vyrobiť prvú sériu „lyží na trávu“.
Prečítajte si tiež: Lyžovanie v okolí Považskej Bystrice
Rozvoj lyžovania na tráve na Slovensku sa zapísal do rokov 1975 až 1977. V týchto rokoch sa vyrobili prvé valčekové lyže v závode Drukov Brno (prvý krát boli vystavené na Interski vo Vysokých Tatrách v roku 1975) a uskutočnili sa aj prvé jazdy na tráve. Prvé oficiálne preteky v lyžovaní na tráve o Pohár Československej spartakiády usporiadala TJ Banka Piešťany už v roku 1980. V roku 1982 sa začína budovať areál v Kálnici, zakúpil sa prvý vlek zo Ždiaru a lyžuje sa ako v zime tak i v lete. Na Slovensku je veľa ideálnych svahov pre rozvoj lyžovania na tráve.
Úspechy slovenských lyžiarov na ZOH
Zimné olympijské hry v Cortine d’Ampezzo v roku 1956 vstúpili do dejín ako prvé zimné hry, ktoré sa vysielali naživo v televízii v západnej a strednej Európe. Vráťme sa však ešte k ZOH v Sappore, ktoré boli najúspešnejšou olympiádou v dejinách ČSSR. Historický úspech dosiahol krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorý získal ako prvý Slovák v histórii zlatú medailu na ZOH pre ČSSR. Olympijského víťaza, trojnásobného majstra sveta a päťnásobného majstra Európy v roku 2000 vyhlásili in memoriam za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia.
Historicky prvú medailu na zimných olympijských hrách vybojoval pre samostatné Slovensko snoubordista Radoslav Židek. Na jubilejných XX. ZOH v Turíne v roku 2006 ju získal v novozavedenej disciplíne programu hier - v snoubordkrose. Vôbec najúspešnejšou zimnou olympiádou v dejinách samostatného Slovenska sa stali ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Slovensko obsadilo v medailovom rebríčku krajín 17. miesto. Slovenská reprezentácia sa vrátila s tromi medailami, ktoré domov priniesli biatlonisti.
Na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčchangu v roku 2018 sa Anastasia Kuzminová stala historicky najúspešnejšou slovenskou olympioničkou. Na zimných olympijských hrách v Pekingu v roku 2022 triumfovala naša lyžiarka Petra Vlhová, ktorá získala olympijskú medailu. Stala sa historicky prvou slovenskou reprezentantkou v alpskom lyžovaní.
Martin Švagerko
V ére samostatnosti Slovenskej republiky bol olympionik zo Sarajeva 1984 aj z Lillehammeru 1994, dvojnásobný medailista z majstrovstiev sveta, juniorský majster sveta z Trondheimu 1984 a jediný víťaz pretekov Svetového pohára (SP) v skokoch na lyžiach zo Slovenska Martin Švagerko vôbec prvý Slovák s medailou z majstrovstiev sveta. Martin Švagerko v tréningoch preukazoval podstatne lepšiu formu ako český skokan Ladislav Dluhoš.
V roku 1984 sa v nórskom Trondheime na mostíku K-90 Švagerko stal juniorským majstrom sveta. O necelé tri roky neskôr, 19. decembra 1986, na strednom mostíku vo francúzskom Chamonix zvíťazil ako prvý a dodnes jediný skokan na lyžiach zo Slovenska v pretekoch Svetového pohára. Zo slovenských lyžiarov - mužov sa triumfom v pretekoch SP okrem neho až dodnes mohol pochváliť len bežec Martin Bajčičák. Ešte raz sa Švagerko prebojoval na stupeň víťazov v pretekoch SP. V japonskom Sappore skončil 19. decembra 1987 tretí.
Na ZOH 1994 v Lillehammeri už nechýbal. Štartoval však už vo farbách samostatného Slovenska, ktoré vtedy pod piatimi kruhmi malo premiéru. Čiže štartoval na dvoch olympiádach, ktoré od seba delilo desať rokov!
Adam Žampa
V olympijskej superkombinácii v Soči vybojoval Adam Žampa najlepšie olympijské umiestnenie pre Slovensko v zjazdovom lyžovaní - 5.miesto. Pričom v slalome zajazdil najlepší čas. V superkombinácii na MS v Schladmingu 2013 vybojoval konečné 13 miesto. V tejto sezóne obsadil v superkombinácii ešte 17. miesto v Kitzbüheli a 29.miesto vo Wengene. Práve s Kosteličom pred olympiádou trénovali aj bratia Žampovci, vďaka priateľstvu medzi Veronikou Velez-Zuzulovou a najúspešnejšou chorvátskou lyžiarkou Janicou Kosteličovou, najúspešnejšou olympijskou medailistkou v alpskom lyžovaní, sestrou Ivicu.
Výborným slalomom sa Adam Žampa dostal na vedúcu pozíciu. Samotný slalom nakoniec najlepšie zajazdil práve Adam Žampa s časom 50.11s, druhý čas slalomu zajazdil celkový víťaz Sandro Viletta (SUI) a tretí čas zjazdu zajazdili zhodne celkovo druhý Ivica Kostelič (CRO) a celkovo tretí Christof Innerhofer (ITA).
Petra Vlhová
Úradujúca celková víťazka Svetového pohára zjazdárok Petra Vlhová sa nedávno postarala o najväčší úspech v histórii lyžiarskeho športu na Slovensku. V roku 2022 ako prvá slovenská lyžiarka na olympiáde v Pekingu získala zlatú medailu za slalom. Slovenská zjazdárka Petra Vlhová získala historické malé glóbusy za sezónne prvenstvá v slalome a historický prvý glóbus vôbec udelený za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári.
Prehľad najlepších umiestnení slovenských lyžiarov na ZOH
- 1984 - 5. Jana Gantnerová-Šoltýsová, zjazd
- 1988 - 5. Peter Jurko, kombinácia
- 1988 - 6. Lucia Medzihradská, kombinácia
- 2014 - 5. Adam Žampa, kombinácia
- 2022 - 1. Petra Vlhová, slalom