Mamuty patria k najznámejším druhom ľadovej doby. Zem obývali po dobu približne päť miliónov rokov a vyhynuli asi pred štyritisíc rokov. Aj na Slovensku žili mamuty neuveriteľných sedemdesiattisíc rokov poslednej doby ľadovej.
Stredoslovenské múzeum pripravilo článok, ktorý približuje zaujímavosti z histórie, kultúry či prírodných vied. Paleozoologická zbierka Stredoslovenského múzea umiestnená v Tihányiovskom kaštieli je mimoriadne rozsiahla a rôznorodá. V bohatej zbierke Stredoslovenského múzea dokumentujúcej pobyt mamutov na našom území sú najviac zastúpené zuby, menej početné sú úlomky klov, kostí končatín a stavcov. Fosílie patria dvom druhom - mamutovi stepnému a mamutovi srstnatému.
Mamut stepný a mamut srstnatý
„Ako prezrádza jeho druhové meno, mamut stepný žil v prostredí mozaikovitej krajiny s prevahou trávnatých stepí, ktoré sa striedali s menšími lesnými porastmi," uvádza paleontológ Stredoslovenského múzea Mgr. Viac fosílií patrí „typickému“ reprezentantovi všetkých mamutov - mamutovi srstnatému (Mammuthus primigenius), ktorý žil na území Slovenska od konca stredného až takmer po koniec vrchného pleistocénu (pred 150 až 20 tisíc rokmi). Tento chladnomilný druh žil v otvorenej krajine dôb ľadových (glaciálov), kde sa živil takmer výlučne trávnymi porastmi.
Vďaka dlhej huňatej srsti, masívnejším kostiam, impozantným klom s dĺžkou 3 metre a väčšej hlave boli však až o tretinu ťažšie (okolo 7 - 8 ton). Po skončení poslednej doby ľadovej mamuty definitívne zmizli z územia Slovenska, ako aj celej Európy.
„Fosílie mamutov zo zbierky Stredoslovenského múzea, ktoré možno nájsť v prírodovednom oddelení múzea v Tihányiovskom kaštieli, pochádzajú z rôznych kútov Slovenska. Mimoriadny význam majú zvyšky, ktoré dokladujú ich zriedkavý výskyt v okolí Banskej Bystrice. Pochádzajú z Ponickej jaskyne a z Jaskyne pod Kalinovcom (pri obci Oravce). Fotografie dokumentujú spodnú tretiu ľavú stoličku mamuta stepného, ktorá pochádza z okolia Komárna a je súčasťou zbierky Samuela Bothára.
Prečítajte si tiež: Najlepší dvojhmotný zotrvačník
Výskumy a genetika mamutov
Pomocou nových možností genetických analýz zase vieme odhadnúť, ako sa vyvíjali a postupne prispôsobovali zmenám klímy.Vedci z Centra paleogenetiky v Štokholme skúmali, čo vlastne robí mamuta mamutom a ako sa jeho genetická informácia menila počas tisícročí spolu s prostredím.
Výskumníci porovnávali genómy 23 sibírskych mamutov srstnatých s 28 genómami súčasných slonov, ktoré sú ich najbližšími existujúcimi príbuznými. Skúmané vzorky pochádzali z mamutov, ktoré žili v rozličných obdobiach. Patril sem aj genóm jedného z najstarších doteraz objavených jedincov. Zviera pomenované Chukochya kráčalo po Sibíri pred 700-tisíc rokmi. Vďaka tomu mohli vedci identifikovať, ktoré gény boli pre vývoj mamutov kľúčové.
Genóm mamuta Chukochya starý 700-tisíc rokov mal spoločných približne 91,7 % mutácií, ktoré spôsobili zmeny v modernejších mamutoch srstnatých. Charakteristické črty mamutov srstnatých vrátane menších uší, veľkých tukových zásob, teplejšej srsti či zmien imunity sa počas nasledujúcich 700-tisíc rokov čoraz viac prehlbovali.
Vedci identifikovali aj gén s niekoľkými mutáciami, ktoré mohli byť zodpovedné za mamutie drobné uši. „V živočíšnej ríši platí všeobecný trend, že teplokrvné druhy, ktoré žijú v chladných oblastiach, majú kratšie telesné výbežky vrátane končatín, chvostov a uší,“ hovorí vedkyňa. „Je to jeden z ojedinelých prípadov, keď je niečo v biológii také univerzálne, že má zmysel dať tomu názov v duchu fyzikálnych zákonov. S fyzikou to aj priamo súvisí, keďže zmenšenie telesného povrchu znižuje množstvo tepla, ktoré z tela uniká.
Precenili teda mamuty prípravu na zimu a stalo sa im to osudným? „Síce to znamenalo, že vtedy postupne vymizli z väčšiny svojho areálu, no väčšina vedcov dnes verí, že aj keď zmena klímy zohrala zásadnú úlohu, možno by mamuty prežili v severských útočiskách, keby sa v tom čase po svete nešírili moderní ľudia.
Prečítajte si tiež: Umenie v šachu
Lov mamutov a život pravekých ľudí
Mamuty boli dôležitou súčasťou každodenného života pravekých ľudí. Okrem toho, že ich jedli, tak ich kosti používali na budovanie prístreškov a kly na výrobu nástrojov (napríklad harpún).
Za posledných desať až pätnásť rokov však došlo k veľkému progresu v bádaní, takže dnes vieme, že ľudia, ktorí žili v paleolite, mali kožušinové obleky, kožušinové čiapky a tiež si vyrábali čižmy. Vďaka enormnému rozvoju rôznych prírodných vied, ktoré prenikajú aj do nášho odboru, využívajú archeológovia paleogenetiku alebo trasologický rozbor stôp. Vďaka tomu vieme, ako naši dávni predkovia spracovávali kosti a že dokázali splietať žihľavové vlákna a vyrobiť si akéhosi predchodcu textílie.
Paleolitické nálezy pochádzajú najmä z polohy Chrástka, kde bol už roku 1902 náhodne objavený mamutí kel. Lokalita je veľmi bohatá na štiepanú kamennú industriu. Ďalej bolo nájdených takmer 5000 zvieracích kostí a ich zlomkov. Z analýz kostí vyplýva, že sa v týchto miestach mohol rozkladať základný tábor, v ktorom bol spracovávaný úlovok. Z veľkých zvierat boli totiž do tábora prinášané len mäsité časti (niektoré kosti nesú aj stopy ohňa dokazujúce tepelnú úpravu) alebo časti vhodné na ďalšie spracovanie.
Inšpiratívny je popis lovu slonov Pygmejmi kmeňa Bagielli v Kamerune. Lovec sa potrie čerstvým sloním trusom, priplazí sa pod zviera a bodne ho do brucha silno otráveným šípom. Keď zviera spadne, lovci mu odrežú chobot, aby rýchlo vykrvácalo. V prípade lovu sobov sa zvykol použiť „domestikovaný“ tur, za ktorým sa plížil lovec k vyhliadnutej obeti. V dostatočnej vzdialenosti prinútil tura ľahnúť si a vystrelil šíp na lovený kus.
S lovom súvisí aj otázka, či skutočne mohli lovci doby kamennej spôsobiť vyhynutie niektorých druhov. Asi nie. Skôr nie. Určite nie. Biodiverzitu sledovali naši dávni predkovia prísnejšie, ako naši, nie až tak dávni predkovia (myslím na 17. až 19. storočie).
Prečítajte si tiež: Šampióni v šachu (1990)
Záver
Mamuty zanechali na území Slovenska výraznú stopu, a to nielen v podobe fosílnych nálezov, ale aj v kultúre a histórii pravekých ľudí. Výskumy a nové poznatky neustále odhaľujú zaujímavé detaily o ich živote, genetike a príčinách vyhynutia.