Preteky Tour de France sú nesmierne hrdé na svoju históriu. Jedným z najdôležitejších míľnikov podujatia bol na začiatku dvadsiateho storočia prechod cez obrovský kopec Tourmalet, ktorý zmenil charakter cyklistiky.
Bolo to v roku 1910, keď v kancelárii nezabudnuteľného riaditeľa pretekov Henryho Desgranga vznikol šialený nápad previesť pelotón cez Pyreneje a jeden z jeho najväčších priesmykov Col du Tourmalet. Autorom myšlienky bol Alphonse Steines. V jeho hlave sa začal rodiť diabolský plán.
Francúzsky novinár preto dostal za úlohu vykonať inšpekciu na tomto kopci. O ceste na Tourmalet sa vedelo iba málo, a tak už v januári, keď hory boli ešte pod snehom, sa Steines vydal na prieskum. Aj on musel byť prekvapený, keď zistil, že na vrchol nevedie poriadna cesta, navyše mesiac pred pretekmi bol Tourmalet zavalený snehom. Jeho automobil nakoniec uviazol v snehu, ale Steines sa chcel dostať až na vrchol.
Preto sa tam vybral sám proti noci a keďže nepoznal terén, zablúdil. Malému pastierovi oviec sľúbil, že ak ho privedie na Tourmalet, dostane mincu. A ak s ním zvládne aj ďalší kopec, bude ďalšia. „Ďalej už nejdem, je šesť hodín, čoskoro bude tma. V tom čase sem prichádzajú medvede,“ zúfal. A tak Steines pokračoval sám.
Blížila sa noc a na Steinesove volanie o pomoc odpovedali už iba ovce svojimi zvonmi. O tretej ráno ho našiel záchranársky tím a zviezol do Bareges. Keď polomŕtvy Steines obžil, vyskočil z postele a ihneď poslal do redakcie L'Auto telegram. „Prešiel som Tourmalet. STOP. Vynikajúca cesta. STOP.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia Tour de France
Organizátori potom prispeli na opravu cesty a diváci sa mohli tešiť na dovtedy nevídané divadlo v kopcoch. Na trati bol jasným kráľom Tourmalet, ktorý zaviedol pretekárov do nadmorskej výšky 2115 metrov, ale cyklisti v tejto etape absolvovali aj ďalšie budúce legendy pretekov ako Peyresourde, Aspin a Aubisque. Dva dni predtým vyhral horskú etapu z Perpignanu do Luchonu Francúz Octave Lapize a favoritom bol aj tentoraz. Najväčším hrdinom ročníka sa stal domáci borec Octave Lapize, ktorý sa prvý vyštveral na Tourmalet, ukoristil dovtedy najťažšiu cyklistickú etapu a vybojoval celkové víťazstvo.
Vrchol Tourmaletu zdolal v sedle jedine Gustave Garrigou a okrem večnej slávy mu zostalo ako spomienka na cyklistické peklo aj sto frankov od organizátora pretekov. Keď sa hrboľatá cesta začala dvíhať k nebu, nohy ho prestali poslúchať. Spoločnosť mu robili iba pastieri oviec a kdesi v diaľke aj medvede, ktoré prichádzali zo španielskej strany pyrenejských hôr. Na Pyreneje počas prvých siedmich ročníkov Tour de France nikto ani len nepomyslel.
S týmto priesmykom sa viaže viacero historiek. Jedna z najznámejších pochádza z roku 1913, keď vedúci muž poradia Eugene Christophe tu zlomil na bicykli vidlicu a v kováčskej dielni si ju musel sám opraviť, keďže v tom čase nemohol cyklistom nikto pomáhať. Francúzskemu pretekárovi sa to po niekoľkých hodinách podarilo a na konci pretekov nakoniec obsadil siedme miesto.
Na Tour de France sa cez žiadny iný kopec neprechádzalo viackrát a hneď jeho prvé zaradenie do programu zmenilo charakter cyklistiky a nastavilo jej nový režim. Odvtedy však najťažšia pyrenejská prekážka nastavuje cyklistom to najpravdivejšie zrkadlo. Pritom len dvakrát sa na jeho vrchole nachádzal dojazd etapy. Najskôr to bolo v roku 1974, keď si veľmi cenné privilégium vybojoval Jean-Pierre Danguillaume, ktorý porazil Raymonda Poulidora.
Potom sme videli epický súboj na jeho sklonoch v sezóne 2010, keď Andy Schleck finišoval spoločne s Albertom Contadorom a takýmto spôsobom oslávili storočnicu najslávnejšieho pyrenejského stúpania. Tourmalet je priesmykom, bránou medzi pohoriami, takže je veľmi ťažké situovať dojazd etapy na jeho vrchole. Oveľa častejšie sa využíva v kombinácii s inými kopcami.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť AK 47 World Tour trička
Až štyrikrát sa na jeho vrchole objavil ako prvý Federico Bahamontes, čím sa nemôže nikto iný pochváliť na Tour de France. Tourmalet videl v roku 1969 aj nezabudnuteľný výkon Eddyho Merckxa, ktorý po sólovej jazde dlhej 120 kilometrov vyhral etapu s 8-minútovým náskokom. Podobný kúsok dosiahol aj taliansky jazdec Fausto Coppi v sezóne 1952, ktorú zakončil druhým triumfom na Starej dáme.
Veľmi slávne víťazstvo má na svojom konte aj jeho krajan Ottavio Bottecchia. Ten v roku 1924 vyhral kráľovskú etapu so všetkými štyrmi najťažšími kopcami po sólovom úniku, vďaka čomu rozhodol bitku o žltý dres. Naposledy sa podarilo jednému jazdcovi dobyť vrchol Tourmaletu a následne vyhrať etapu v roku 2012, tým bojovníkom nebol nikto iný ako Thomas Voeckler.
Na vrchole tohto mýtického kopca sa nachádzajú dve sochy. Jednou z nich je pamätník Jacquesa Goddeta, ktorý bol riaditeľom pretekov v rokoch 1936-1986. Ako spomienka na tohto dôležitého muža v histórii Tour de France je pre najrýchlejšieho borca na Tourmalete udeľovaná Cena Jacquesa Goddeta. Okrem toho je na konci stúpania zobrazená aj socha venovaná Octavovi Lapizovi.
Skúsenosť s Tourmaletom má aj bývalý slovenský cyklista Peter Velits. „Pre mňa to bola jednoznačne najťažšia a zároveň najneobľúbenejšia skúška na celej Tour de France. Je zrejmé, že na najslávnejšom pyrenejskom kopci sa za viac ako sto rokov až tak veľa nezmenilo. Kamenistú, často nezjazdnú cestu nahradil hladký asfalt, pribudli reštaurácie, ale drina zostala.
Niekedy netreba ani veľký kopec, ale stačí niekoľko menších. Miesto, ktoré sa do pamäti mnohých zapísalo storočnou lavínou, vzbudzuje rešpekt, ale má svoje osobité čaro a určite poteší aj cyklistov. Nakoniec, môžete sa presvedčiť spolu s nami. S dávkou fantázie viete aj u nás natrafiť na slávne stúpanie Tour de France.
Prečítajte si tiež: 1. etapa Tour de France patrila Saganovi
„Tour je najväčšia morálna krížová cesta. Jej účastníci sú apoštolmi, ktorí demonštrujú, že ľudská energia nepozná hranice.