Bratislava 21. októbra (TASR) - Dátum narodenia 21. októbra 1972, mesto Nitra a krstné meno Miloš má v rodnom liste zapísané Miko Hladký, skladateľ, spevák a gitarista, líder skupiny Gladiator. V sobotu 21. októbra oslávil 45. narodeniny.
Miko Hladký, rodným krstným menom Miloš, sa narodil 21. októbra 1972 v Nitre. Spolu s bratmi vyrastal a dospieval v neďalekej obci Alekšince.
Absolvent Gymnázia Párovská v Nitre, ktorý obľuboval históriu a predmet dejepis, hudbe fandil od mlada.
Spevák, skladateľ, gitarista a líder skupiny Gladiator Miko Hladký (*21.10.1972) chcel byť učiteľom, hudba však vyhrala.
Ja som najmladší, Dušan je stredný a Maroš najstarší. Bol som vždy benjamínek v rodine, vždy som si vymaznal, vyprosil, čo som chcel. A tým, že som bol najmladší, bolo mi to aj splnené.
Prečítajte si tiež: Atletika JOJO Lamač: Tradičné hodnoty v modernom športe
Pre poriadok ešte dodajme zemepisné údaje Alekšiniec. Alekšince sú 13 kilometrov severozápadne od Nitry. Boli sme tam aj ocenení, dostali sme Cenu obce Alekšince za reprezentáciu, je to asi šesť rokov dozadu, čo nás potešilo. Naši priatelia sa nám takto zavďačili.
Začiatky skupiny Gladiator
V roku 1991 spolu s bratmi Marošom, Dušanom a kamarátom Georgeom Babulicom založili skupinu Gladiator. Prvý koncert odohrali na futbalovom štadióne v Alekšinciach.
Málokto o nás vie, že som s bubeníkom Georgiom Babulicom začal chodiť na výšku, na UKF do Nitry. Išli sme na učiteľstvo, vybrali sme si angličtinu a výtvarnú výchovu. Aj sme začali chodiť, aj nás to celkom bavilo. Vydržali sme tam len prvý rok.
Stretli sme sa raz spontánne na školskej chodbe, začali sme sa rozprávať o muzike. Veľmi nás bavil Gladiator, tak sme riešili veci okolo našej skupiny. V jednom momente sme sa na seba pozreli a povedali si, či fakt chceme robiť to učiteľstvo. Veď sa chceme venovať muzike, tak poďme preč. V tom momente sme sa zobrali z tej chodby, odišli zo školy a už sme sa tam nevrátili.
Hudba bola pre nás hlavnejšia. K hudbe ma najviac viedol môj najstarší brat Maroš. On bol rocker, rebel, chodil v Bratislave do školy, nosil odtiaľ rôzne platne. Vtedy to bola veľká vzácnosť, lebo platne nebolo len tak dostať. Nosil rockové veci, ktoré ma veľmi bavili, Deep Purple, Black Sabbath. Vždy som sa na ne pozeral ako na sväté obrázky. Bola to pre mňa modla, keď doniesol nejakú platňu. Týmto som sa dostával k muzike, bol som do toho zažratý.
Prečítajte si tiež: Reštaurácia Tenistka: Hodnotenia a názory
Už ako šesťročný som začal hrávať na gitare. Už ako malý chalan som sa snažil skladať pesničky. Ani nie hrať cudzie veci, ako svoje. Prvá pesnička, ktorú som zložil, mala taký trocha sprostý názov, Semeno lásky (úsmev). Mal som sedem preč, ale vtedy som to myslel úprimne, doteraz si nato spomínam. Všetkým som to spieval. Ale hral som aj cudzie piesne.
Georgio Babulic, náš bubeník, sa prisťahoval zo Senice do Nitry. Bol malý chalan, mal osem, ja som mal desať. Tým, že bol nový na škole, bol trocha populárny. Skamarátili sme sa, začali sme hrať futbal, popritom sme rozprávali o muzike. Ja som bol metalovejší, on klasický, počúval vďaka svojej sestre skôr popové veci. Lanáril som ho na gitarovejšiu rockovú hudbu, pustil som mu Metallicu, skladbu Master Of Puppets. Táto platňa ho tak dostala, že začal počúvať túto muziku.
Mali sme veľké šťastie, že v Alekšinciach vtedy cvičila jedna amatérska kapela z Nitry. Vždy keď odišla, nezatvárala dobre dvere, my sme si ich svojvoľne otvorili a vždy sme tam chodievali cvičiť. Georgio sa chytil prvý bicích, ja gitary. Potajomky sme tam chodili cvičiť tri mesiace, až kým na to neprišli a nezatrhli nám to. Veľmi nám to chýbalo, začali sme špekulovať nad svojimi vlastnými nástrojmi.
Keď sme začali hrávať, hrali sme v jednom klube. Ľudia nás počuli, že tam buchoceme a hulákame, vždy sme to mali zosilnené naplno a polovica dediny vedela, že skúšame. Takto sme sa stali trocha populárnymi. Tým, že sa ľudia na nás pýtali, kedy budeme mať koncert, boli sme k tomu vlastne dotlačení. Po nejakom roku fungovania kapely sme nacvičili program, ktorý sme chceli odprezentovať. Tak sme zahrali koncert na miestnom ihrisku, kde prišla celá dedina, starí aj mladí, čo nás zaskočilo. Prišlo ich viac ako na futbal. Dnes si myslím, že ich to ani nemohlo veľmi baviť, pretože sme hrali tvrdú rockovú hudbu. Síce nám tlieskali, mysleli si, že to takto má byť, a nás to tešilo.
Rozvoj kariéry a úspechy
Chceli sa dostať do zahraničia, preto zvolili interpretáciu piesní v angličtine. To sa im aj podarilo, hrali v Nemecku, Francúzsku, Írsku, Portugalsku.
Prečítajte si tiež: Úspechy tenistky
Na začiatku sme hrali zadarmo. Viem ale, že v Hlohovci sme hrali za sto korún. Tešili sme sa z tej stovky.
Debutový, anglicky spievaný album Designation, vydala skupina v januári 1992. Videoklip s piesňou Profitable Losses odvysielala hudobná stanica MTV, bol to prvý klip kapely zo Slovenska.
V roku 1993 vychádza ich druhý anglický štúdiový album Made Of Pain. Videoklip so skladbou My World vysielala stanica MTV aj nemecká Viva. V priebehu ďalších štyroch rokov vydávajú ešte tri štúdiové albumy v angličtine Third Eye, Dogstime a Legal Drug.
Na piatom Legal Drug, vydanom v roku 1997, bola záverečnou piesňou aj prvá so slovenským textom Slovenská. Tá sa stala skladbou roka 1997. Od tej chvíle ste už skladali a koncertovali po slovensky.
V roku 1998 vydali album Viem kde boh spí, na ktorom boli hity Divoký dážď a Raz tam v uličkách.
Po albume Črepy (2002) vychádza ešte v tom istom roku kompilácia Single 1994 - 2002.
Svoje stabilné miesto na slovenskej hudobnej scéne potvrdila kapela aj štúdiovými nahrávkami Cesta do neba (2004), Mesto (2006) a Ako predtým (2007).
V júni 2014 vydali singel Na kom ti záleží. Ten bol zároveň avízom na nový album 13, ktorý vydali v októbri 2014.
Váš najnovší album dostal názov Deň, čo mal dávno prísť. Deň, čo mal dávno prísť je pesnička, u ktorej som nevedel spojiť presne náladu hudby a textu. Mal som urobenú hudbu, mal som aj nejaké texty, ale stále mi to nešlo. Potom nám text na túto pieseň poslal Vlado Krausz a vtedy sa mi to spojilo, hudba s textom dostala presne ten význam a pocit, ktorý som chcel.
Myslím si, že práve tá veta Deň, čo mal dávno prísť môže pre mnohých ľudí znamenať, že každý si môže ten svoj deň vytvoriť tak, ako očakáva. Urobiť nejakú zmenu, urobiť niečo v živote, alebo začať niečo odznova. Podľa mňa je ten názov výstižný a netreba k nemu viac slov. Veľmi sa mi ten názov páči.
Osobný život a záľuby
Miko je otcom 17-ročnej dcéry, no nikdy sa neoženil. Svoje súkromie si zvyčajne strážil, prvou priateľkou, ktorú verejne priznal, bola tenistka Henrieta Nagyová. Práve ona pri ňom stála v čase, keď v roku 2004 krstil svoj prvý sólový album Dynamax (Vyšiel v decembri 2003).
Medzi priateľky Mika Hladkého patrila napríklad aj známa slovenská tenistka.
„Keď nestojím na pódiu, hlavu si najlepšie vyvetrám športom. Mám rád šport ako taký, robím všetko možné najviac však basketbal, hokej alebo tenis,".
Spevák Miko Hladký (51) z legendárnej kapely Gladiator si pokojne nažíva vo svojom dome neďaleko Nitry.
Aktivity a podpora
V apríli 2016 ste podporili Benefičné podujatie Hudba bez bariér 2016, ktoré organizuje občianske združenie Parasport24. Radi takýmto spôsobom pomôžeme ľuďom, ktorí majú nejaký hendikep, ktorí to potrebujú. Pomôžeme veľmi radi, zahráme koncert, pretože pre nás je to to najmenšie, čo môžeme pre nich urobiť. Veľa ľudí to nemá v živote jednoduché a my im to chceme aspoň trocha uľahčiť.
Gladiator Akustik Tour
Už druhý rok ste na cestách s programom Gladiator Akustik Tour, začali ste ho v novembri 2017. Vydali ste aj koncertný album. Je to veľmi zaujímavé, pretože veľa vecí vzniká spontánne. Aj Akustik Tour sme nemali naplánované tak, že urobíme turné. Urobili sme jeden Valentínsky koncert, to nás nakoplo, lebo ľudia prijali ten koncert, že bol fajn. Mal dobrú odozvu a ľudia si ho pýtali. Tak sme skúšobne urobili turné a mysleli sme, že to skončíme. Malo výborný ohlas, ľudia to chceli zase. Takže pokračujeme, pridali sme do playlistu aj pesničky z nového albumu Deň, čo mal dávno prísť, čomu sa zase my tešíme. Baví nás hrať nové veci, naviac v akustickom prevedení.
Budúcnosť a plány
Tridsiatku oslavovať budeme. Myslím, že tentokrát to spravíme skôr tak, že odohráme jeden koncert, kde pozveme hostí a oslávime to počas tohto jedného večera. Mohlo by to byť niekedy ku koncu roka. Hneď, ako dokončíme akustické turné, začneme pracovať aj na tomto projekte. Veľmi sa na to tešíme.
Odkrojili ste prvých tridsať rokov na scéne. Hudba nás veľmi baví. Mne to príde, že čím sme starší, tým viac nás to baví. Viac a viac. Dokonca si to viac užívame, tým že máme už niečo za sebou a máme aj ľudí, ktorí nás počúvajú, tak sa chceme k tomu stavať zodpovedne. Snažíme sa to robiť ešte lepšie ako doteraz. Sú rôzne vplyvy v hudbe, všetko to musíš sledovať, ako v každej branži. Aj v hudbe prichádza veľa nového. Myslím, že nás to bude baviť ešte dlho. Vôbec necítime, že by sme mali teraz skončiť. Práve naopak, som akoby na začiatku, tento nový album má výstižný názov Deň, čo mal dávno prísť.