Mesto módy, Miláno, bude centrom ľadového hokeja, rýchlokorčuľovania, šortreku a krasokorčuľovania počas ZOH 2026.
ZOH 2026 a Miláno
ZOH 2026 budú prvou zimnou olympiádou, ktorú budú oficiálne hostiť dve mestá - Miláno a Cortina d'Ampezzo. V skutočnosti však budú súťaže prebiehať na severe Talianska na ploche s rozlohou viac než 22.000 kilometrov štvorcových, pričom dve hlavné dejiská sú od seba vzdialené takmer 400 kilometrov. Športové zápolenia sa odohrajú v ôsmich rôznych mestách a na trinástich športoviskách. Otvárací ceremoniál sa uskutoční na milánskom San Sire.
Nový štadión PalaItalia v novej rezidenčnej štvrti Santa Giulia bol najväčšou investíciou ZOH 2026. Výstavba čelila značnému oneskoreniu a obavám ohľadom veľkosti klziska a kvality ľadu, čo viedlo ku kritike zo strany vedenia NHL. Halu s kapacitou 16.000 divákov dokončovali organizátori na poslednú chvíľu. Rýchlokorčuliarsky ovál vybudovaný v priestoroch milánskeho Ľadového parku. Pred hrami boli pavilóny výstaviska Fiera Milano Rho - neďaleko bývalého miesta Expo 2015 - prestavané na špičkové športovisko.
História Krasokorčuľovania na Slovensku
Krasokorčuľovanie existovalo jednak na ľade, no jednak mnoho ľudí a riadiacich orgánov mimo ľadu zabezpečovalo jeho činnosť, kopírujúc spoločensko-politickú situáciu daného obdobia. Nie je presne zadokumentované, kedy vznikol oficiálne, právne uznávaný slovenský krasokorčuliarsky orgán, ktorý by v rámci dnešného územia Slovenska koordinoval činnosť oddielov či klubov. Z historických materiálov ale vieme, že túto funkciu do roku 1944 zabezpečoval na Slovensku dlhoročný krasokorčuliarsky funkcionár - Jozef Šturm, pôsobiaci v Braislave.
Po oslobodení v roku 1945 bol menovaný do funkcie predsedu Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Ivan Mauer, ktorý v roku 1947 bol v tejto funkcii vystriedaný Aurelom Brežným. Od roku 1948 bol predsedom Pavol Biednik. Významné obdobie slovenského krasokorčuľovania sa spája s menom Emila Skákalu, ktorý funkciu predsedu vykonával v rokoch 1952 až 1969. S menom Emila Skákalu sa spája i Majstrovstvo Európy v krasokorčuľovaní, ktoré sa konalo v roku 1958 v Bratislave, ktorého bol „dušou“ a ktoré svojim úspechom vytvorilo podmienky, že Bratislava organizovala Majstrovstvo Európy ešte i v roku 1966. Emil Skákala bol aj prvým Slovákom, ktorý pôsobil v rokoch 1963 až 1980 ako člen medzinárodnej komisie ISU, (komisia tancov).
Prečítajte si tiež: Miláno-San Remo a Peter Sagan
Od roku 1969 bol za predsedu Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu zvolený Milan Duchoň, ktorý najmä za svoju dlhoročnú medzinárodnú rozhodcovskú činnosť bol v roku 1993 vyznamenaný pamätnou medailou Georga Haslera, ktorú udeľuje ISU. Za jeho pôso-benia v čele slovenského krasokorčuľovania sa v Bratislave konali po prvý krát i Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v roku 1973. V roku 1974 sa predsedom krasokorčuliarskeho zväzu vtedajšieho SÚV ČSZTV stal Eduard Barický.
„November 89“ zasiahol i do krasokorčuliarskeho hnutia na Slovensku, kde dol dočasne ustanovený tzv. „Akčný výbor krasokorčuliarskeho zväzu SÚV ČSZTV“, ktorého zástupcovia pôsobili aj v Akčnom výbore čsl. krasokorčuliarskeho hnutia, pôsobiace pri ÚV ČSZTV. Výsledkom potreby nového usporiadania a nového štýlu práce v tomto období sa niesla i mimoriadna konferencia Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu SÚV ČSZTV, ktorá sa konala 2. februára 1990 v Banskej Bystrici a ukončila činnosť „ponovembrového „akčného výboru“ a ktorá schválila nový názov združenia - Slovenský krasokorčuliarsky zväz. Bol zvolený nový výkonný výbor, ktorý vypracoval po prvý krát vlastné, slovenské stanovy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, ktorými sa stal samostatným právnym subjektom.
Slovenskí krasokorčuliarski funkcionári sa aktívne podieľali aj na vedení čsl. krasokorčuľovania. Predsedom Krasokorčuliarskeho zväzu ÚV ČSZTV v rokoch 1969 až 1981 bol už spomínaný Emil Skákala, v rokoch 1981 až 1986 Emil Kuchťák a v rokoch 1986 až 1987 Ľubomír Zeman. Funkcionári zo Slovenska sa aktívne podieľali i v rôznych oblastiach medzinárodného krasokorčuľovania. Ivan Mauer, vynikajúci vedecko-pedagogický pracovník pôsobil 27 rokov ako predseda trénersko-metodickej komisie ČSKZ a tiež ako predseda vedecko-metodickej komisie medzinárodnej organizácie trénerov - IPSU. Od roku 1988 pôsobil ako vedecký poradca ISU. S menom Ivana Mauera sú spojená aj desiatky seminárov a školení trénerov krasokorčuľovania na Slovensku a v zahraničí (Švédsko, Nemecko, …). Veľkú zásluhu má na otvorení trojročnej trénerskej školy pri FTVŠ a Telovýchovnej školy SÚV ČSZTV.
V poslednom období sa do medzinárodného funkcionárskeho povedomia, okrem rozhodcovských aktivít, dostala i Felicitas Babušíková, ktorá sa stala od júna 2004 členkou technickej komisie ISU. Aktivita menovaných i mnohých ďalších, viedla k tomu, že slovenskí krasokorčuliari, tréneri, rozhodcovia či funkcionári stáli často krát v popredí krasokorčuliarskeho diania dnes už neexistujúcej ČSFR i napriek tomu, že mnohé úspechy ich práce boli prekrývané „československým krasokorčuľovaním“, čo bolo evidentné práve na prelome rokov 1992 - 1993, pri snahe o prisvojenie si zásluh čsl. Neúprosný boj o „dedičstvo“ po čsl.
Vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 urýchlil udalosti i našom športe. Týmto dátumom oficiálne končí svoju existenciu Československý krasokorčuliarsky zväz, ktorý formálne existuje do skončenia Majstrovstiev sveta v krasokorčuľovaní 1993 v Prahe, t.j do 30. 4. 1993. usporiadaní MS 1993 a o spoločných reprezentantoch, ktorí budú účastníkmi týchto majstrovstiev! Historicky cennou skutočnosťou bol fakt, že v Prahe počas spomínaných majstrovstiev viala pred športovou halou popri vlajke ISU, česká a slovenská zástava a že pri otváracom ceremoniáli Majstrovstiev sa hrali obe štátne hymny.
Prečítajte si tiež: Úspechy Nicole Rajičovej
Významné osobnosti slovenského krasokorčuľovania
- Karol Divín: Na domácom ľade sa stal v roku 1958 majstrom Európy.
- Ondrej Nepela: V roku 1973 sa stal majstrom sveta v Bratislave. Ondreja Nepelu viedla od jeho prvého do posledného pretekárskeho kroku plných 16 rokov, čo je iste ojedinelý zjav i vo svetovom krasokorčuľovaní. V roku 1966 práve v Bratislave získal prvú, bronzovú medailu, ktorá bola vstupom na všetky najvyššie méty, ktoré môže krasokorčuliar dosiahnuť. športovcom, ktorý na ZOH získal zlatú olympijskú medailu.
- Jozef Sabovčík: Jeho úspešný vstup na európske, či svetové stupienky víťazov začal rokom 1983, kedy v Dortmunde získal striebornú medailu na európskom šampionáte. Na jeho športových výsledkoch sa podieľala Ľudmila Lojkovičová, ktorá ho viedla osem rokov a Agnesa Búřilová, ktorá stála pri jeho najväčších úspechoch. Tento pretekár sa zapísal do svetovej krasokorčuliarskej histórie aj tým, že 31.
- Liana Dráhová: V roku 1973 získala „malú“ bronzovú medailu za svoju voľnú jazdu, no najväčším úspechom bola bronzová medaila na ME v roku 1974 v Zágrebe.
- Diana Skotnická - Martin Skotnický (tanečný pár): Šírili dobré meno slovenského krasokorčuľovania v tejto disciplíne. Za zmienku stojí ich 6. miesto na ME v Kolíne n/Rýnom v roku 1973, siedme miesto na ME v Göteborgu o rok skôr a dve 8. miesta na ME v Zürichu a Bratislave, v rokoch 1971, resp.
Do plejády slovenských krasokorčuliarov, podieľajúcich sa na slávnej histórii patrili aj krasokorčuliari českej národnosti, ktorí určitú dobu reprezentovali Československú republiku, ako členovia bratislavského klubu. Bola to Jindra Kramperová, ktorá na MS v Bratislave získala 5. miesto, alebo Jana Dočekalová, ktorá ako členka bratislavského klubu získala na ME v Berlíne krásne 3. V párových disciplínach to boli Viera Suchánková - Zděnek Doležal, ktorí ako členovia bratislavského klubu získali titul Majstra Európy vo Viedni v roku 1957, ktorý potvrdili i o rok neskoršie na ME v Bratislave.
Týmto sa končí jedna kapitola slovenského krasokorčuľovania, ktorú charakterizujeme ako obdobie slávnej histórie krasokorčuľovania na Slovensku. Prudký výkonnostný vzostup a nástupom nových tvári v európskom, či svetovom krasokorčuľovaní, zhoršujúce sa domáce podmienky pre tento šport a mnoho ďalších okolností zapríčinilo, že stupienky víťazov sa nám na dlhú dobu stali nedosažiteľnými. Potom prišlo obdobie „revolučných“ zmien i v krasokorčuľovaní a najmä rok 1993, kedy vzniká samostatná Slovenská republika a nový, samostatný Slovenský krasokorčuliarsky zväz a s ním i noví ľudia (a úplne nové podmienky), ktorí začali písať novú históriu slovenského krasokorčuľovania. A tak do tejto oblasti „osobnosti“ patrí i prvé historické vystúpenie novej slovenskej reprezentácie, ktorá už v roku 1993 pod vlajkou Slovenskej republiky na ľade v Colorado Springs začala našu novú históriu.
Adam Hagara na ZOH 2026
Posledné umiestnenia Z.Paurovej, R. Stále len 19-ročný slovenský krasokorčuliar Adam Hagara má za sebou svoju druhú a poslednú jazdu na olympiáde. V Miláne postúpil z krátkej jazdy do voľnej, ale tá mu nevyšla. Dvakrát spadol a urobil ešte zopár menších chýb. Svoje emócie a nespokojnosť dal najavo hneď po konci jazdy na ľade. V mixzóne pred novinármi hovoril nielen o svojich emóciách, ale ponúkol aj pohľad do toho, ako rozmýšľa.
Hagara sa ako prvý slovenský sólista v ére samostatnosti prebojoval do finálových voľných jázd. Hneď na úvod spadol pri štvoritom tulupe, čo negatívne poznačilo jeho psychiku. Kombinácia trojitého axla s dvojitým tulupom mu vyšla, vzápätí sa však opäť ocitol na ľade po prevedení trojitého axla. Ďalšie bodové zrážky prišli po dvojitom rittbergerovi. Za voľnú jazdu dostal 122,08 bodu a za svojím maximom v tejto časti mužskej súťaže zaostal o vyše 35 bodov.
Po svojom vystúpení neskrýval sklamanie. „Nie som spokojný, ale snažil som sa bojovať do konca. Urobil som všetko pre to, aby som tu bol, aj na tréningoch mi všetko išlo. Som sklamaný z tejto voľnej jazdy, ale na druhej strane som šťastný, že som sa tu mohol ukázať medzi všetkými fanúšikmi, medzi ľuďmi, ktorí pozerali tu, ale aj na Slovensku. Chcel by som všetkým poďakovať a dúfam, že nie sú sklamaní z môjho výkonu. Budem sa snažiť opraviť to a nabudúce sa ukázať v čo najlepšom svetle,“ povedal Hagara po svojej jazde.
Prečítajte si tiež: MS v krasokorčuľovaní: Krátky program žien
Jeho predstavenie na skladbu Another Love od Toma Odella, v ktorom predviedol aj štvoritého tulupa, ohodnotili rozhodcovia známkou 80,30 bodu. Pod piatimi kruhmi tak dosiahol svoje maximum v sezóne i medzi mužmi. Hagara sa nad tým, že v devätnástich rokoch tvorí históriu slovenského krasokorčuľovania, veľmi nezamýšľa. „Musím povedať, že ja na súťaži veľmi nevnímam, čo sa deje. Vždy mám v deň jazdy taký stres, že celý deň len preležím a nechcem sa nikam pohnúť,“ otvorene priznal.
Výsledky ZOH 2026 - Krasokorčuľovanie muži:
- Michail Šajdorov (Kaz.) 291,58
- Juma Kagijama 280,06
- Šun Sato (obaja Jap.) 274,90
- Čcha Čun-hwan (Kór. rep.) 273,92
- Stephen Gogolev (Kan.) 273,78
- Petr Gumennik (AIN) 271,21
- Adam Siao Him Fa (Fr.) 269,27
- Ilia Malinin (USA) 264,49
- Daniel Grassl (Tal.) 263,71
- Nika Egadze (Gruz.) 260,27
- ...
- 24. Adam Hagara (SVK)
Michail Šajdorov - Zlatý medailista ZOH 2026
Krasokorčuliarske zlato v súťaži sólistov nečakane získal Michail Šajdorov z Kazachstanu, pomohlo mu aj zaváhanie viacerých favoritov vrátane Američana Iliu Malinina. Líder po krátkom programe pokazil voľnú jazdu a klesol na 8. miesto. Jeho rovesník Šajdorov sa vďaka precíznemu vystúpeniu, do ktorého zaradil až päť štvoritých skokov, posunul na 1. miesto z 5.
tags: #milano #krasokorculovanie #majstrovstva #sveta