Poľovníctvo je činnosťou vo verejnom záujme a je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia, ktoré sa však musí prispôsobovať moderným trendom a zmene krajiny.
Nový zákon o poľovníctve
Nový zákon o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), ktorý schválila vláda, prináša pre približne 60.000 držiteľov poľovných lístkov stransparentnenie procesov, menej byrokracie a poplatkov. Zákon zároveň rieši aj škody spôsobované zverou na poľnohospodárskych plodinách či v lesníctve a zaoberá sa aj ochranou prírody a živočíchov.
Nastavujeme preto systematické rozsiahle zmeny, ktoré prinášajú poriadok, rovnováhu a transparentnosť. Pripravili sme nový zákon pre moderné uvedomelé poľovníctvo, so zachovaním jeho tradícií a prioritných úloh. Na Slovensku je približne 4,45 milióna hektárov (ha) poľovných pozemkov, ktoré sa rozdeľujú na 1880 poľovných revírov s priemernou výmerou 2366 ha.
Návrh zákona tak precizuje viaceré ustanovenia, ktoré sú v súčasnom zákone nejasné alebo nedostatočne upravené. Nový zákon upravuje starostlivosť o zver, zlepšovanie jej životných podmienok, ochranu zveri a poľovníctva, uznávanie, zmeny a užívanie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, vedenie centrálneho registra poľovníckych organizácií, podmienky lovu a zužitkovanie zveri.
Novinky sa odzrkadlia najmä v stransparentnení viacerých procesov, ako napríklad v oblasti rozhodovania o prenájme poľovných revírov, spresňujú sa aj postupy okresných úradov, zjednocujú sa procesy v oblasti ochrany prírody a ochrany chránených živočíchov. Zmeny sa dotknú aj poľovníckej kynológie, poľovných hospodárov, obmedzenia strieľania voľne pohybujúcich sa psov a mačiek či plánovania lovu zveri.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
S cieľom zachovania genofondu voľne žijúcich populácií pôvodných druhov zveri, pribudne aj nový environmentálny nástroj štátu v podobe zavedenia chránených poľovných oblastí.
Nový zákon umožňuje vyhlásiť zónu so zákazom lovu, napríklad v čase výchovy a kladenia mláďat. Pri príprave zákona o poľovníctve bolo podľa MPRV jednou z priorít ministerstva vyriešenie problematiky vysokých stavov raticovej zveri a eliminácia škôd, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Agrorezort vypočul aj argumenty poľnohospodárov i poľovníkov a navrhuje prijateľný kompromis zameraný na prevenciu predchádzania škôd. Novinky sa preto dotknú aj oblasti predchádzania vzniku škôd, ako aj uplatňovania ich náhrady.
Zodpovednosť za škodu
Vzhľadom na množiace sa oznámenia vo veci poškodzovania majetku lesnou zverou dávame do pozornosti ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne § 69 a 70, v ktorých je definovaná zodpovednosť a uplatnenie si náhrady spôsobenej škody. V prípade takto vzniknutej škody je potrebné sa obrátiť na užívateľa poľovného revíru v mieste, kde škoda vznikla.
Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm.
Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká.
Škody spôsobené chránenými zvieratami
Čo je predmetom náhrady škody spôsobenej chránenými zvieratami, o tom hovorí zákon o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého za škody spôsobené medveďom hnedým a vlkom dravým zodpovedá štát v oblastiach s ich celoročnou ochranou. Medveď hnedý je pritom celoročne chránený na celom území štátu.
Vlk dravý je celoročne chránený len v určitých oblastiach a v niektorých revíroch je ho povolené loviť od 1. novembra do 15. januára na základe stanovenej kvóty, ktorá sa určuje pre každú poľovnícku sezónu osobitne. V tých revíroch, kde možno vlka loviť, nevzniká poľovníckemu subjektu nárok na finančnú náhradu.
Kompenzácie v Poloninách
V Poloninách zaznamenali do polovice decembra 42 prípadov jelenej, srnčej a diviačej zveri, ktorú ulovil vlk. Poškodeným poľovníckym subjektom vyplatili kompenzácie vo výške skoro 14-tisíc eur. Evidujú zatiaľ len jeden prípad zveri strhnutej medveďom, škoda predstavovala vyše 530 eur.
Vyšetrovanie škôd spôsobených šelmami
Vyšetrovanie škôd spôsobených šelmami vykonáva komisia zložená zo zástupcov Okresného úradu Snina a Humenné, užívateľa poľovného revíru a Správy NP Poloniny. Pri terénnej obhliadke zisťujú stopy predátora, stopové dráhy lovu, hľadajú trus alebo srsť. Následne uskutočnia prehliadku zvyškov uloveného zvieraťa.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Pri útoku vlka na menšiu korisť sú väčšinou typické najmä stopy po zahryznutí do krku, kde býva vidieť zreteľné znaky po očných zuboch a výrazné krvné podliatiny. V prípade väčšej koristi nachádzajú stopy po pohryznutí na jej bokoch a stehnách, ktoré vznikli pri jej love. Ak lovila svorka vlkov, väčšinou nájdu už len kožu, kopytá a prípadne obsah žalúdka.
Medveď pri útoku na menšie zvieratá využíva na ich usmrtenie najmä svoju silu. Obeť si dokáže prichytiť labami a hryznutím do krku alebo hlavy usmrtiť. Väčšiu korisť rýchlo usmrtí silným úderom laby. Na koristi možno nájsť často hlboké rany po pazúroch.
Poistenie zodpovednosti poľovníkov
Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone práva poľovníctva je zo zákona povinné, a to najmä preto, že pri poľovačke zúčastneným hrozí relatívne vysoké riziko úrazu či škody na majetku. Allianz - Slovenská poisťovňa má vo svojom portfóliu zahrnuté poistenie pre poľovníkov, ktoré kryje škodu na zdraví a škodu na veci vrátane ušlého zisku.
Poľovník si toto poistenie môže uzavrieť sám, no častejšie si svojich členov hromadne poisťujú poľovnícke združenia. V oboch prípadoch však poistený musí byť oficiálne registrovaný v poľovníckom združení a musí absolvovať platné poľovnícke skúšky.
Pri poľovačke sa často stáva, že výstrel mierený na divú zver zasiahne človeka. Allianz - Slovenská poisťovňa mužovi vyplatila poistné plnenie vo výške 33-tisíc eur. Náhrada škody na zdraví sa v súlade zo zákonom rozlišuje na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo, a to ako kompenzácia za bolesť spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je klientovi takisto vyplatená jednorazovo.
Pri určovaní nároku poškodeného na takúto kompenzáciu sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Klient má na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok v prípade, ak jeho poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na jeho ďalšie životné úkony, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh.
Následky nemusia byť viditeľné, do úvahy sa berie aj obmedzenie alebo úplné znemožnenie voľby výkonu povolania alebo účasti na iných spoločenských podujatiach.
tags: #náhrada #škody #poľovníctvo