Štáty sveta ešte nikdy neminuli toľko peňazí na armádu ako vlani. Globálny predaj zbraní rástol už siedmy rok po sebe. Pandémia ho ale spomalila. Vyplýva to z najnovšej správy Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI.
Vlani spolu zarobili vyše 560 miliárd dolárov (viac ako 531 miliárd eur), to je o dve percentá viac ako rok predtým.
Analytik Štokholmského inštitútu pre výskum mieru Diego Lopes da Silva pre nemeckú televíziu ARD uviedol, že bez pandémie by bol obchod so zbraňami ešte výraznejší.
„Narušené dodávateľské reťazce zvýšili výrobné náklady a spôsobili oneskorenia. Mnohé krajiny sa navyše rozhodli pre balíčky na obnovu. To viedlo k vyššej inflácii, ktorá ovplyvnila predaj zbraní,“ vysvetlil analytik.
Výrobu navyše spomaľuje aj vojna na Ukrajine, aj keď práve v súvislosti s ňou sa mnohé štáty pripravujú na prezbrojenie. Protiruské sankcie spôsobujú ďalšie brzdenie dodávok. Rusko sa totiž považuje za dôležitého dodávateľa surovín na výrobu zbraní.
Prečítajte si tiež: Plynová pištoľ: Ako na to na Slovensku
Matej Kandrík z Inštitút strategických politík STRATPOL však vidí čiastočné alternatívy.
„Najmä čo sa týka vzácnych kovov a výroba z nich, ako napríklad mikročipy a ďalšia pokročilá technika, ktorú treba pre moderné zbraňové systémy. To vieme nájsť v Afrike alebo Číne,“ priblížil.
Hoci v stovke najväčších zbrojárskych korporácií majú najväčšie zastúpenie americké firmy, takmer každá tretia spoločnosť v rebríčku má sídlo v Európe. Bezpečnostní analytici však upozorňujú, že starý kontinent potrebuje výrazne dozbrojiť, a to najmä na východe.
Kandrík dopĺňa, že aj keď má obranný priemysel v európskych štátoch dlhú tradíciu, problém je v kapacite a v tom, aké veľké objednávky sú jednotlivé štáty ochotné urobiť.
„Dobrá otázka je, aké úspešné sú európske firmy na zahraničných trhoch, nielen pri obchode s národnými štátmi, členskými krajinami EÚ alebo NATO,“ skonštatoval.
Prečítajte si tiež: Kalibre pištolí pre poľovníkov
Výzvou je podľa neho aj dostatok skúsenej pracovnej sily, ktorú si vyžaduje technicky náročnejšia výroba moderných zbraňových systémov.
Analytik dodáva, že súčasná unikátna situácia v zbrojárskej produkcii si bude vyžadovať roky na navýšenie kapacít. Tiež bude závisieť najmä od záväzkov štátov na dlhodobejšie projekty. Zistenia zdôrazňujú, ako eskalujúce konflikty, rastúce rozpočty na obranu a geopolitická nestabilita naďalej poháňajú bezprecedentný dopyt po zbraniach a vojenských službách na celom svete.
SIPRI - založený v roku 1966 je nezávislý medzinárodný výskumný inštitút zameraný na štúdium medzinárodných konfliktov, zbrojenia, kontroly zbrojenia a odzbrojenia.
Rebríček zbrojárskych firiem
Najviac zbrojárskych firiem v rebríčku sídli v Spojených štátoch amerických a ich podiel na celkovom predaji zbraní predstavuje 51 percent. Na druhom mieste je Čína, ktorej podiel na trhu prudko narástol, a to takmer na 20 percent. S predajom zbraní nezaostávalo ani Rusko, aj keď jeho zbrojársky priemysel podľa analytikov naznačuje stagnáciu.
Americké obranné firmy si udržali dominanciu a podieľali sa takmer polovicou celkových príjmov (334 miliárd dolárov). Spoločnosť Lockheed Martin viedla rebríček s predajom zbraní v hodnote 64,65 miliardy dolárov, nasledovaná spoločnosťami Raytheon Technologies a Northrop Grumman.
Prečítajte si tiež: Brokovnice Bajkal a akvizícia Perazzi
„Tieto oneskorenia a rastúce náklady nevyhnutne ovplyvnia vojenské plánovanie a vojenské výdavky USA,“ povedal Xiao Liang, výskumník SIPRI.
Európske príjmy zo zbraní prudko vzrástli o 13 % na 151 miliárd dolárov, čo bolo spôsobené najmä vojnou na Ukrajine a ako uvádzajú, aj obavami z „ruskej agresie“.
Československá skupina so sídlom v Českej republike zaznamenala najprudší nárast tržieb o 193 % na 3,6 miliardy dolárov.
„Európske zbrojárske spoločnosti investujú do nových výrobných kapacít, aby uspokojili rastúci dopyt,“ poznamenala výskumníčka SIPRI Jade Guiberteau Ricardová.
„Zdroj materiálov by však mohol predstavovať rastúcu výzvu. Napriek západným sankciám dvaja najväčší ruskí výrobcovia zbraní - Rostec a United Shipbuilding Corporation - zvýšili tržby o 23 % na 31,2 miliardy dolárov.
„Okrem sankcií čelia ruské zbrojárske spoločnosti nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. To by mohlo spomaliť výrobu a obmedziť inovácie,“ povedal Diego Lopes da Silva, vedúci výskumník SIPRI.
Do rebríčka SIPRI Top 100 sa po prvýkrát dostalo deväť blízkovýchodných spoločností s kombinovanými tržbami dosiahnutými na úrovni 31 miliárd dolárov. Izraelské obranné firmy zaznamenali 16 % nárast tržieb (16,2 miliardy dolárov).
Zatiaľ čo čínske príjmy zo zbraní klesli o 10 % v dôsledku korupčných škandálov a oneskorených zmlúv, Japonsko a Južná Kórea zaznamenali 40 %, respektíve 31 % rast. Spoločnosť SpaceX debutovala v rebríčku SIPRI s tržbami zo zbraní vo výške 1,8 miliardy dolárov, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2023.
Správa SIPRI zdôrazňuje, ako globálne konflikty a snahy o modernizáciu armády podporujú rozmach zbrojárskeho priemyslu.
„Hoci spoločnosti budujú svoje výrobné kapacity, stále čelia množstvu výziev, ktoré by mohli ovplyvniť náklady a dodacie harmonogramy,“ povedal Lorenzo Scarazzato, výskumník SIPRI.
Tržby 100 najväčších výrobcov zbraní na svete v minulom roku vzrástli o 5,9 percenta na rekordných 679 miliárd USD. Hlavný podiel na raste zaznamenali spoločnosti so sídlom v Európe a v Spojených štátoch. Rast však bol zaznamenaný na celom svete s výnimkou Ázie a Oceánie, kde problémy v čínskom zbrojnom priemysle spôsobili mierny pokles predaja zbraní a vojenských služieb za minulý rok.
CSG vlani skončila v rebríčku na 46. mieste a je jedinou českou firmou v rebríčku. Jej tržby činili 3,6 miliardy USD. Viac ako polovica tržieb firmy z predaja zbraní bola vlani nejakým spôsobom spojená s Ukrajinou, upozornil SIPRI.
Prevaha majú USA
Tržby amerických zbrojných spoločností v rebríčku stúpli o 3,8 percenta na 334 miliárd USD. Medzi 100 najväčšími spoločnosťami je 39 z USA, z toho 30 z nich tržby zvýšilo, v čele s Lockheed Martin, Northrop Grumman a General Dynamics.
Európskym spoločnostiam, s výnimkou Ruska, tržby stúpli o 13 percent na 151 miliárd USD, hlavne kvôli dopytu spôsobenému vojnou na Ukrajine a vnímanou hrozbou Ruska.
Ruské spoločnosti rastú aj napriek sankciám
V zozname sú aj dve ruské spoločnosti, Rostec a United Shipbuilding Corporation. Ich tržby stúpli o 23 percent na 31,2 miliardy USD, a to aj napriek sankciám, ktoré spôsobili nedostatok komponentov. Podľa SIPRI bola domáca dopyt viac ako dostatočná na vyrovnanie klesajúceho vývozu zbraní, aj keď ťažkosti spôsobuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Tržby rástli aj na Blízkom východe
Prvýkrát sa do rebríčka dostalo až deväť firiem z Blízkeho východu a ich tržby stúpli o 14 percent na 31 miliárd USD. Z toho tri izraelské spoločnosti zaznamenali rast o 16 percent na 16,2 miliardy USD. Negatívne reakcie na izraelské akcie v Gaze mali podľa SIPRI len malý dopad na záujem o izraelské zbrane, nové objednávky získali tieto firmy z viacerých krajín.
V Ázii a Oceánii tržby klesli o 1,2 percenta na 130 miliárd USD.
Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre mierový výskum sú Spojené štáty najväčším svetovým exportérom zbraní. Krajina v období rokov 2019 až 2023 zodpovedala za 41,7 percenta medzinárodných predajov zbraní. Oproti rokom 2017 až 2021 ide o 38,6-percentný nárast. Počas najnovšieho obdobia dodali Spojené štáty podľa portálu Statista zbrane do vyše sto krajín.
Francúzsko sa umiestnilo na druhom mieste a medzi rokmi 2019 a 2023 zodpovedalo za 10,9 percenta celosvetového exportu zbraní. Rusko obsadilo tretiu priečku s vývozmi na úrovni 10,5 percenta, ku ktorej inštitút dospel vypočítaním priemeru z predvojnových rokov 2019 až 2021 a rokov po spustení invázie na Ukrajinu.
Najväčším zákazníkom Ruska aj Francúzska je India - celosvetovo najväčší dovozca zbraní. Francúzsko dodalo v období rokov 2019 až 2023 zbrane do 64 a Rusko do 41 krajín. Všetky tri štáty z prvej trojice dodávajú väčšinu zbraní do Ázie a na Blízky východ.