Zbrojárstvo tvorilo za minulého režimu jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky a mnohokrát vytváralo aj ráz jednotlivých regiónov. Pamätníci týchto čias by súčasné slovenské zbrojárstvo takmer nespoznali. Zatiaľ čo pred rokom 1990 zamestnávalo priamo či nepriamo státisíce ľudí, v súčasnosti vytvára sotva desaťtisíc pracovných miest.
Zásadne sa zmenila aj jeho náplň. Pred rokom 1990 bolo spojené hlavne s výrobou ťažkej techniky: tankov, diel, bojových vozidiel pechoty. Celkovo sa slovenské zbrojárstvo dávno vzdalo predstavy, že znovu vyrobí hotový tank. Väčšinu firiem tohto odvetvia neživí len takzvaný špeciál, ako sa úradne nazýva výroba zbraní a vojenského materiálu, ale rozvíjajú rôzne civilné programy.
Zároveň čelia úplne iným problémom, než bol rozpad trhov a nedostatok objednávok, ktoré privodili kolaps slovenského zbrojárstva v 90. rokoch. Najmä krajiny, ktoré najviac kritizovali Česko a Slovensko pre výrobu zbraní začiatkom 90. rokov, okamžite obsadili trhy, ktoré vtedy Česko-Slovensko malo.
Niekdajší ZŤS Martin žije svoj život po živote. V niekdajších halách na výrobu traktorov a tankov sú dnes distribučné sklady kníh a oblečenia. Začnime tým, čo je pre širokú verejnosť asi najznámejšie. Prvé označuje odmínovacie vozíky z Krupiny, druhé samohybné delá z Dubnice nad Váhom. Boženu vyrábajú strojárne Way Industries, ktoré zamestnávajú zhruba 180 ľudí.
Kľúčové postavy slovenského zbrojárstva
Než sa dostaneme k ďalším príbehom, zhrňme si, kto slovenskému zbrojárstvu v súčasnosti vládne. Po roku 2006 sa medzi hlavné postavy vyšvihol Miroslav Výboh, kamarát bývalého premiéra Roberta Fica. Výboh nič nevyrábal, ale obchodoval a loboval. Popritom zastupoval napríklad talianskeho výrobcu lietadiel Alenia (dnes Leonardo). Miroslav Výboh sa pred pár rokmi prestal angažovať v zbrojárstve. Usídlil sa v Monaku, ktoré mu pred tým udelilo post honorárneho konzula, v súčasnosti sa skrýva pred trestným stíhaním v Dubaji.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Ľudovít Černák sa po odchode z politiky stal na istý čas vplyvným zbrojárom, ktorý ovládal skupinu Sitno Holding. Igor Junas, svojho času jedna z najznámejších tvárí slovenského zbrojárstva, predstavil v roku 2016 nový typ vozidla Aligator II. Odvtedy o tomto projekte nepočuť. Strnad sa po roku 2000 vyšvihol vďaka vojenskému „second handu“.
Zakladateľ skupiny CSG Jaroslav Strnad (vľavo) na fotke z roku 2015 počas Ficovej návštevy prevádzky VOP Trenčín. Hlavnou postavou tejto skupiny je dnes jeho syn Michal Strnad. Čo je takisto podstatné: Strnadova skupina je dôležitým hráčom aj pri vývoze slovenských výrobkov.
Strnadova skupina získala vďaka Ficovej vláde opravárenský podnik v Trenčíne, ktorý sa špecializuje na servis sovietskej a československej techniky. Zostalo ich už len pár: Letecké opravovne Trenčín (LOTN) a firmy združené v štátnom holdingu DMD Group. Manažéri týchto firiem získavajú dôležité slovo hlavne za súčasnej vlády.
Naď zvolil iný model: zahraničná zbrojovka, ktorej produkt ministerstvo vyberie, sa musí zaviazať, že do výroby či servisu zapojí slovenské firmy. Prvým príkladom je nákup izraelských radarov na protivzdušnú obranu za 155 miliónov. Tento obchod z Naďovho rozhodnutia zastrešili Letecké opravovne Trenčín (LOTN), ktoré majú dohliadať na zapojenie subdodávateľov - ich zoznam ministerstvo nezverejnilo.
Modernizácia armády a problematika nákupu obrnených transportérov
Na slovenskom ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti vrcholia prípravy na nákup takýchto strojov. Slovenská vláda dostala ponuku na vozidlá Pandur, ktorými sa vyzbrojila česká armáda. Bez súťaže však uprednostnila Poliakov. Najnovšie sa tento príbeh opakuje pri zákazke na obrnené transportéry. Ficovej vláde ponúkla hneď dva konkurenčné transportéry z produkcie európskej divízie General Dynamics.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Prvým sú rakúske kolesové vozidlá Pandur, ktoré má vo výzbroji aj susedné Česko. Vozidlá ASCOD vyvinula rakúska zbrojovka Steyr a španielska firma Santa Bárbara Sistemas. Dnes ich výroba spadá pod General Dynamics. Favoritom Ficovej vlády je vozidlo Rosomak, ktoré vyrábajú Poliaci v licencii fínskej zbrojovky Patria. Slovenská armáda potrebuje na kompletné prezbrojenie pozemných síl minimálne trikrát toľko kusov.
Premiér Fico s ministrom Glváčom obhajujú výber transportérov Rosomak tým, že zo zákazky budú ťažiť slovenské firmy. Dohodu o spolupráci na výrobe Rosomakov podpísali Robert Fico a poľská premiérka Ewa Kopaczowa v areáli zbrojovky v meste Siemianowice. Ficovej vláde navrhli, že pokiaľ by si objednala transportéry z ich produkcie, vedeli by aj oni zapojiť slovenský priemysel. Transportéry slúžia armáde na bezpečnú prepravu vojakov i na bojovú podporu. Hovorca Excalibru zdôrazňuje, že by nešlo len o jednoduchú montáž privezeného „polotovaru“.
Do výroby by Excalibur zrejme zapojil opravárenský podnik v Trenčíne, kde sa v súčasnosti robí primárne servis bojových vozidiel pechoty. „Vo všeobecnosti sú pásové transportéry oproti kolesovým odolnejšie, majú vyššiu palebnú silu i prejazd terénom. Ďalšou alternatívou by mohlo byť vozidlo Boxer, ktoré vyvinuli nemecké a holandské firmy. Podľa ľudí blízkych ministerstvu obrany, s ktorými Denník N hovoril, môže mať Glváčova nechuť vypisovať otvorené súťaže aj niektoré praktické dôvody.
Tento typ techniky totiž pred rokom 1989 vyrábali podniky na strednom Považí. Ich zapojenie do generálnych opráv desiatok poľských húfnic by preto dávalo zmysel. Húfnice Dana, ktoré má vo výzbroji poľská armáda, sa vyrábali v Dubnici nad Váhom. V súčasnosti sa rozhoduje o tom, kto im urobí generálne opravy.
Český Excalibur tieto súvislosti komentovať nechce. Okrem toho majú transportéry Pandur aj jeden „politický“ problém. Do aféry je zapletený aj Ficov priateľ, zbrojár Miroslav Výboh, ktorý v minulosti s výrobcom pandurov - rakúskou zbrojovkou Steyr - spolupracoval. Na jednej strane má poľský Rosomak väčší vnútorný objem, vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. České pandury sú vyzbrojené izraelskou vežou Rafael. Ich slovenská verzia by mohla mať vežu z Novej Dubnice.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Minister obrany Martin Glváč je svojím spôsobom smoliar. Slovenský nákup 31 vozidiel by teda mohol vyjsť na necelých 50 miliónov eur. Jednoznačne sa mal vypísať tender, ktorý by nakoniec možno aj vyhrali poľské transportéry.
Moderné technológie a budúcnosť zbrojárskeho priemyslu na Slovensku
Zakladatelia trenčianskej firmy Virtual Reality Media (VRM) začínali po revolúcii ako predajcovia počítačov a softvéru. VRM v súčasnosti zamestnáva šesťdesiat ľudí, z čoho väčšinu tvoria inžinieri. Vyrába simulátory tankov, lietadiel či vrtuľníkov - hlavne pre zahraničných zákazníkov. Trenčianska VRM patrí k firmám, ktoré dnes reprezentujú slovenské zbrojárstvo, alebo, ako sa moderne hovorí, „obranný a bezpečnostný priemysel“.
Jednou z najväčších firiem mimo Strnadovho holdingu je spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice. Firma vznikla v 60. rokoch ako Elektrotechnický výskumný ústav, ktorý bol súčasťou štátnych ZŤS Dubnica nad Váhom. V zbrojárstve je EVPÚ známa hlavne výrobou diaľkovo riadených zbraňových veží. Aj keď zbraňové veže ponúkajú aj iné slovenské firmy, EVPÚ mala doteraz takmer monopol.
V jednom ohľade netradičnou firmou je spoločnosť Ray Service zo Skalice. Skalická Ray Service je sesterskou firmou českej spoločnosti rovnakého názvu, ktorá sídli v Uherskom Hradišti. Špecializuje sa na výrobu káblových zväzkov pre vojenské vozidlá. Hrabovec patrí k manažérom, ktorí oceňujú prístup Naďovho vedenia, ktoré pri tendroch tlačí na čo najväčšie zapojenie domácich firiem.
Ani jeden z manažérov, s ktorými sme sa rozprávali, nespomenul obavy z nedostatku objednávok. Inou kapitolou sú ľudské zdroje. Postupne končí staršia generácia pracovníkov, ktorá začínala ešte za minulého režimu. Za tých sa ťažko hľadá náhrada. Na druhej strane, ak majú zbrojárske firmy nejakú výhodu, tak podľa svojich manažérov je to zaujímavejšia náplň práce.
Politikou Európskej únie doteraz bolo podporovať hlavne zelené projekty a firmy s takzvanou spoločenskou prospešnosťou. Do tejto kategórie však nespadajú zbrojári. Je strategickým partnerom štátu v krízových situáciách.
Prípad VOP Nováky
Posledný rok pred vojnou na Ukrajine slovenský muničný podnik VOP Nováky dosiahol ročné tržby iba na úrovni 20 miliónov eur. Teraz firma v rukách českej zbrojárskej rodiny Strnadovcov oznámila, že podľa aktuálneho vývoja zákaziek svoje tohtoročné tržby posunie až na 280 miliónov eur. Premiér Robert Fico so zbrojárom Jaroslavom Strnadom počas návštevy prevádzky ZVS Holding v Snine vo februári 2016. Podnik v odbytovo silnom období investuje do nových výrob. Aktuálne sprevádzkoval ďalšiu plniacu linku na muníciu za vyše 10 miliónov eur. Aký ma z toho podnik profit: Ešte za roky 2020 a 2021 bol v sumárnej strate vyše šiestich miliónov eur, no za prvé dva vojnové roky 2022 a 2023 zarobil v sumáre až 70 miliónov eur. Očakávaný zisk za tento rok ešte nezverejnil, no ak sa udrží na svojej 37-percentnej rentabilite z minulého roka, jeho profit môže dosiahnuť až vyše 100 miliónov eur.