Zimné olympijské hry (ZOH) majú svoju históriu od roku 1924, keď sa vo francúzskom Chamonix uskutočnil "Medzinárodný týždeň zimných športov", ktorý MOV neskôr uznal za I. ZOH. V dôsledku toho, že zimné olympijské hry nenadväzovali na tradície antických Olympijských hier, na rozdiel od novovekých OH neprevzali niekdajšie názvoslovie ani číslovanie hier.
Na rozdiel od OH sa číslujú len uskutočnené ZOH. V období druhej svetovej vojny sa ZOH dvakrát neuskutočnili. Na rozdiel od hier olympiád sa s výnimkou korčuliarskych súťaží a hokejových turnajov všetky zimné olympijské zápolenia odohrávajú pod holým nebom.
Kľúčové udalosti a rizikové faktory
Toto je kľúčový faktor odlišujúci ZOH od OH. A v kombinácii s tým, že ZOH sa odohrávajú v zime, je zrejmé, že oveľa viac sú závislé od priazne počasia. Ďalším rizikovým faktorom je vietor. Napríklad na ZOH 1988 v kanadskom Calgary prišiel teplý chinook, ktorý nielen „kradol“ sneh, ale ovplyvnil aj konanie súťaží v skokoch na lyžiach a v zjazdovom lyžovaní, kde je veterný faktor veľmi dôležitý.
Profesionalizmus a vývoj
Od čias zakladateľa novovekých olympijských hier baróna Pierra de Coubertin sa celé desaťročia od olympionikov vyžadoval striktný amatérsky štatút. V očiach ortodoxného zástancu čistého amaterizmu Averyho Brundagea z USA bolo profesionálnym športom, a jeho protagonisti z toho mali problémy. Žiaľ, za Brundageovej éry celkove dospeli zimné olympijské hry takpovediac do slepej uličky.
Vývoj sa však potom počas éry prezidentovania Michaela Morrisa Killanina (v rokoch 1972 - 1980) pohol dosť dopredu a veľkú rýchlosť nabral najmä po tom, čo v roku 1980 prevzal funkciu šéfa olympijského hnutia Juan Antonio Samaranch. Samaranch presadil, že na ZOH 1988 v Calgary už povolili štart aj zjazdárom, ktorí vlastnili poloprofesionálnu tzv. B-licenciu.
Prečítajte si tiež: Slovenské lyžiarky a ich úspechy v obrovskom slalome
Rozširovanie ZOH a nové športy
Kým súťaže na „letných“ olympijských hrách dosiahli už dávno taký gigantický rozmer, že MOV už pred viac štvrťstoročím stanovil limity pre počet účastníkov, športov i disciplín v programe, zimné olympijské hry sa stále očividne rozrastajú. Dôkaz tempa rozvoja? Kým napríklad ešte v programe ZOH 1984 bolo len 39 disciplín, v Turíne 2006 sa už súťažilo v 84 disciplínach! V Pjongčangu 2018 potom počet medailových disciplín premiérovo prekročil stovku a v Pekingu 2022 už rozdali 109 medailových kompletov.
Historický prehľad a úspešnosť krajín
Historicky najúspešnejšou účastníckou krajinou je suverénne Nórsko, ktoré rovnako ako USA, Kanada, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia vyslalo výpravu na všetky doterajšie ZOH. Nórsko bolo medailovo najúspešnejšou krajinou dovedna na 9 z 24 edícií ZOH. Nórski reprezentanti si na ZOH vybojovali spolu 405 medailí, z toho 148 zlatých.
Aktuálny rebríček krajín podľa zisku medailí na ZOH 1924 - 2022 (už neexistujúce štáty sú označené hviezdičkou):
| Poradie | Krajina | Zlato | Striebro | Bronz | Spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Nórsko | 148 | 133 | 124 | 405 |
| 2. | USA | 113 | 122 | 95 | 330 |
| 3. | Nemecko | 102 | 98 | 65 | 267 |
| 4. | ZSSR * | 78 | 57 | 59 | 104 |
| 5. | Kanada | 77 | 72 | 80 | 229 |
| 6. | Rakúsko | 71 | 88 | 91 | 250 |
| 7. | Švédsko | 65 | 51 | 60 | 176 |
| 8. | Švajčiarsko | 63 | 47 | 57 | 167 |
| 9. | Holandsko | 53 | 49 | 45 | 147 |
| 10. | Rusko | 47 | 39 | 35 | 121 |
| 20. | Česko | 10 | 11 | 12 | 33 |
| SLOVENSKO | 4 | 4 | 2 | 10 |
Slováci na ZOH
Slovenskí športovci štartovali spoločne s českými vo výpravách ČSR/ČSSR na ZOH v rozpätí rokov 1928 - 1992. Počnúc ZOH 1994 Česko a Slovensko vysielajú samostatné výpravy. Je zaujímavé, že samostatne sú oba štáty úspešnejšie, než boli predtým pohromade.
Na slovenskej bilancii má leví podiel biatlonistka Anastasia Kuzminová s 3 zlatými (po jednej si priniesla z Vancouvru 2010, Soči 2014 aj z Pjongčangu 2018) i 3 striebornými kovmi. Štvrtý zlatý kov pre Slovensko vybojovala na ZOH 2022 v Pekingu zjazdárka Petra Vlhová.
Prečítajte si tiež: Adelboden patrí Odermattovi
ZOH 2026 a obrovský slalom
Lyžovanie na ZOH 2026: Lucas Braathen vyhral obrovský slalom. Brazílsky lyžiar Lucas Pinheiro Braathen sa stal víťazom obrovského slalomu na zimných olympijských hrách 2026.
Výsledky obrovského slalomu mužov:
| Poradie | Meno | Krajina | Čas |
|---|---|---|---|
| 1. | Lucas Braathen | Brazília | 2:25,00 min |
| 2. | Marco Odermatt | Švajčiarsko |
Na ZOH 2026 sa Andreas Žampa v obrovskom slalome umiestnil na 21. mieste. ZOH majú svoju históriu od roku 1924, keď sa vo francúzskom Chamonix uskutočnil "Medzinárodný týždeň zimných športov", ktorý MOV neskôr uznal za I. ZOH.
Prečítajte si tiež: Začiatok obrovského slalomu v Andorre