Obvodná poľovnícka komora Senec: Informácie o činnosti a výzvach

Obvodná poľovnícka komora (OPK) Senec zastrešuje približne 930 členov, 17 poľovníckych združení a spoločností, ktoré užívajú revíri, a ďalších 11 bez revíru. Bola založená ustanovujúcou konferenciou dňa 20.03.2010. OPK Senec dňom 01.06.2010 prevzala evidenciu poľovných lístkov poľovníkov s trvalým pobytom na území okresu Senec a zahájila ich vydávanie v zmysle ustanovení zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

Okres Senec patrí s rozlohou 360 štvorcových kilometrov medzi najmenšie na Slovensku. V okrese je 20-tisíc hektárov poľovnej plochy. Poľovnícke združenia a poľovnícke spoločnosti okresu Senec hospodária prevažne na rovinatej časti Podunajskej nížiny, kde prevláda srnčia zver, zajace a bažanty. Na územiach v okolí Dunaja a na mnohých prírodných alebo štrkových jazerách je častá kačica a hus divá. Lužné lesy zase obýva jelenia a diviačia zver.

Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu v Senci zastrešuje cca. 920 členov Slovenského poľovníckeho zväzu s trvalým pobytom v okrese Senec, ako aj 15 poľovníckych združení, respektíve poľovníckych spoločností hospodariacich v poľovných revíroch v územnom obvode okresu Senec. Okresná organizácia SPZ Senec bola založená ustanovujúcim snemom konaným dňa 10.12.1996, v ktorej sa združilo 18 poľovníckych združení okresu Senec.

Výzvy a problémy v regióne

Zdá sa teda, že poľovníctvo tu má na ružiach ustlané. Realita je však iná, zložitejšie. V regióne bohatom na zver poľovníci, takpovediac, bojujú s veternými mlynmi. Obrovský vplyv na život v regióne má intenzívna doprava a výstavba infraštruktúry. Problémy spôsobujú nedisciplinovaní navštevníci polí a lesov so psami aj bez nich. Zver bezohľadne atakujú na bicykloch, motorkách či štvorkolkách.

„Vodiči na cestách doslova decimujú raticovú aj malú zver, pričom Slovenská správa ciest proti tomu nič nerobí,“ načína tému Ing. Pavol Kuruc, tajomník a vedúci kancelárie seneckej OPK.

Prečítajte si tiež: OPK Malacky - podrobnosti

Nebezpečné cesty

Ku kolíziám dochádza najmä v noci a skoro ráno, mnohé vodiči ani neohlásia. Zostávajú po nich len kadávery ako dôkaz. Problematické sú predovšetkým miestne komunikácie a cesty prvej triedy. „Napríklad medzi Šamorínom a Dunajskou Lužnou vedie krásna, rovná cesta, ktorá priam zvádza k rýchlej jazde. Keď vodičovi vbehne do dráhy srnčia alebo iná zver, nemá šancu zastaviť,“ konštatuje tajomník. Poľovnícke združenia preto rozmiestňujú na kritických úsekoch pachové ohradníky. Hoci vyplašená zver ich občas ani nevníma a končí pod kolesami áut. Aspoň niečo robiť treba. Len v apríli uhynulo na tunajších cestách sedem srncov.

„Keď sme prevzali revír pri Dunajskej Lužnej, pravidelne sme nachádzali veľa zrazenej srnčej zveri. Vtedy som začal testovať pachové ohradníky a výsledky boli sľubné. Už po prvej aplikácii prípravku klesla mortalita zveri na cestách o tridsať percent.“ Keďže však ide o finančne náročnú záležitosť, chce požiadať ústredie Slovenskej poľovníckej komory o dotáciu z Fondu pre rozvoj a zveľaďovanie poľovníctva na zakúpenie pachových ohradníkov pre celý okres.

Arogantní psíčkari

Krušné chvíle poľovníci neraz prežívajú pri stretnutí so psíčkarmi. Niektorí dokážu byť nepríjemní, ak majú v revíri dodržiavať predpisy. „Práve v marci, keď sme mali chovateľskú prehliadku, pes strhol gravidnú srnu. Na senecké polia denne prichádzajú „venčiť“ psy aj obyvatelia z neďalekej Bratislavy. „My ani nevieme, kedy máme vlastne loviť! Čo ak by strelcovi znenazdania niekto vošiel do dráhy?!“ Stúpajúce napätie medzi poľovníkmi a nepoľovníkmi vedie aj k vážnejším konfliktom. Napríklad pred dvomi rokmi majiteľ luxusného terénneho vozidla pustil svojho psa do poľa, aby sa vybehal. Keď ho člen poľovnej stráže upozornil, aby psa uviazal na vodidlo, skončil so zlomenou čeľusťou. Prípad mal dohru na súde.

Úbytok malej zveri

Senecký región má z geografického a klimatického hľadiska priam ideálne predpoklady na život a rozmnožovanie malej zveri. Veľkoplošné obhospodarovanie polí, intenzívna chemizácia, pestovanie monokultúr a chýbajúce biopásy však tomu bránia. Rozľahlé lány sa po zbere obilnín, zeleniny či krmovín premenia na holú púšť, na ktorej zajace a bažanty nenájdu žiadnu obživu, strácajú možnosť ukryť sa a uniknúť pred dravcami. Nádej na dohodu a spoluprácu s poľnohospodármi, tak ako vo väčšine slovenských okresov, je minimálna. Jednotlivé poľovnícke združenia a spoločnosti síce komunikujú s pestovateľmi a producentmi vo svojej oblasti, ale obyčajne bez úspechu. Finančný zisk je pre producentov vždy prvoradý, ekonomika jednoducho nepustí.

Prehliadky trofejí

Pýchou OPK sú najmä chovateľské prehliadky trofejí, na ktorých si organizátori dávajú mimoriadne záležať a spájajú ich s výstavami určenými pre širokú verejnosť, vrátane detí. Na prehliadke trofejí zveri ulovenej v sezóne 2018/2019 koncom marca v Tomášove lovci predložili tri trofeje jeleňov, 141 trofejí srncov, päť lebiek líšok, tri lebky jazvecov a päť trofejí diviakov.

Prečítajte si tiež: Informácie o OPK Prešov

„Mali sme dvoch zlatých srncov, jedného strieborného a dvoch bronzových. Ďalej jednu zlatú a štyri bronzové líšky, dvoch strieborných jazvecov,“ upresňuje P. Kuruc. Návštevníci mohli obdivovať aj preparáty a trofeje požičané z Komárna. Hodnotiteľská komisia, ktorá pracovala pod vedením Jozefa Boleka v zložení Ivan Dugovič, Ing. Pavol Kuruc, Jozef Révay, Imrich Šimonič a Ing. Peter Greguš, však skonštatovala aj nesprávny odstrel v prípade šiestich trofejí srnca.

Strelectvo

Členovia poľovníckych združení a spoločnosti môžu trénovať a súťažiť na niektorej zo siedmich strelníc. Nachádzajú sa pri Blatnom, Ivanke pri Dunaji, Dunajskej Lužnej, Moste pri Bratislave a pri Novej Dedinke. OPK pravidelne organizuje majstrovstvá a verejné strelecké preteky, minimálne raz do roka pozýva poľovníkov na kontrolné streľby.

SPK vám prináša novú príručku pre užívateľov poľovných revírov a poľovných hospodárov s názvom Ako nakladať s vedľajšími živočíšnymi produktmi z voľne žijúcej zveri od autorov: Mgr. Rudolf Gablík, Ing. Martina Gočárová, MVDr. Rudolf Janto, Ing. Alojz Kaššák a Ing. Poľovníci na Slovensku lovia ročne viac ako 200 000 tisíc kusov raticovej zveri. Niekoľko desiatok tisíc kusov ročne zahynie vplyvom dopravných nehôd na cestách či železniciach, pôsobením predátorov, pytliačiacich psov, pod rukami pytliakov, či úhynu na nákazlivé choroby. kože, hlavy a ratice v množstve približne 111 kusov raticovej zveri v jednom poľovníckom revíri. V niektorých poľovníckych revíroch s vyššími stavmi zveri však poľovníci lovia 300, 500, či až 1 500 kusov raticovej zveri.

Pokiaľ sme schopní ísť a kedy narazíme na strop v odstrele raticovej zveri? A čo potom? To sú otázky, ktoré budeme musieť spolu vyriešiť.

Prečítajte si tiež: OPK Nové Zámky a dlhy

tags: #obvodna #polovnicka #komora #senec