Počas uplynulých rokov mnohým dozaista neunikol trend produkcie hravejších bicyklov - tak v rámci celoodpružených, ako aj hardtailov. Aj keď sa môže zdať, že druhá spomínaná kategória sa v technickejších disciplínach stráca a nemá tu svoje miesto, osobne hovorím, že tomu tak nie je. Hardtail je jednoducho, jednoduchý horský bicykel, vybavený modernými technológiami, geometriou, za prijateľnejšie peniaze a s kopou potenciálu - teda v prípade, ak cyklista chce byť aktívnym účastníkom jazdenia.
Ak sa pozriete do ponuky Canyon, nájdete v ňom obľúbený Grand Canyon na 29“ kolesách so 120 mm vidlicou, teleskopickou sedlovkou a až 67,5 stupňovým hlavovým uhlom. Jednoducho povedané, ak sa vám zdá, že Grand Canyon sa ešte prílišne podobá na klasické „XC“, Stoic je ekvivalentom modernej podkategórie „downcountry“ - v retrográdnom slovníku cyklistických výrazov by sa povedalo All-Mountain.
Vyvstáva tak základná otázka: má hardtail v tejto disciplíne ešte svoje miesto, alebo je to iba komerčný ťah?
Rám, geometria a súvisiace aspekty
Hádam nikoho neprekvapí, že materiálom, ktorý bol pri výrobe rámu použitý, sa stal bezkonkurenčne hliník. Čo sa týka spracovania, tu je potrebné zváračov z Canyon pochváliť - čisté línie, hladké krivky, a to aj v miestach, kde sú pridané dodatočné výstuže - ako napríklad v oblasti sedlovej rúrky. Svoj účel určite plní aj dlhšie paralelné vedenie hornej a spodnej rámovej rúrky smerom od hlavovej oblasti.
Ak ide o vedenie laniek, Canyon to urobil svojsky, ale dozaista nie v negatívnom zmysle. Zatiaľ čo radiace a lanko od teleskopickej sedlovky putuje spodnou rámovou rúrkou, zadná brzda je prichytená zvonku. Výhoda tohto prístupu je v prípade, keď budete potrebovať brzdu dať dole. Z pohľadu technológií rám disponuje Boostovými osami, vpredu s rýchloupínakom. Nechýba ani tapered rozmer hl. rúrky a možnosť osadiť jeden košík.
Prečítajte si tiež: Postup zmeny kalibru
Pri rozhodovaní bude jednou z najpodstatnejších vecí určite geometria. Konkrétne ide o 140 mm zdvihu (od 2XS až po XL) - čo je celkom prekvapujúce, keďže táto hodnota v takejto škále rozmerov má odlišný vplyv na celkové správanie bicykla. Ak ide o kolesá, tu platí zaužívané delenie - 27,5“ po S, od M je to 29“. Jednotný je predovšetkým hlavový uhol a to na hodnote 65 stupňov, čo je už ekvivalent solídneho endura.
Pri jazde v kopcoch oceníte kratšiu dĺžku hlavovej rúrky - v mojom prípade to bolo 100 mm. V kombinácii so 140 mm zdvihu tak eliminuje príliš vysoko umiestnené riadidlá a súčasne maximalizuje efektívne využitie tohto priestoru odpružením. Stoic je celkovo „dlhý“ - rázvor dosahuje až 1 222 mm (L). Je dobré vedieť, že zadná stavba má príjemným 428 mm. Naopak, horizontálna vzdialenosť hornej rámovej rúrky je úctyhodných 650 mm, čo je prínosom pri vyšších rýchlostiach, kedy potrebujete najmä stabilitu, v utiahnutých zákrutách to až také terno nie je. V technických úsekoch sa taktiež osvedčil aj výrazný sloping hornej rámovej rúrky.
Potešujúcou skutočnosťou pri nasadnutí na Stoic je zvolená vidlica. Predsa len, Pike v prevedení Select RC s DebonAir vzduchovou komorou (ktorá aspoň čiastočne prinavracia éru DualAir) je vidlicou z vyšších priečok. Využitý model má navyše predĺžený, 51 mm offset. Nechýba možnosť nastavenia nízkorýchlostnej kompresie na vrchu ľavej nohy a odskoku s 15 polohami. Osobne som využíval strednú polohu, teda -7 „klikov“ s tlakom 90 psi. Vidlica sa prejavovala hladkým, kontinuálnym chodom, možno až príliš lineárnym. V tomto prípade by som odporučil pridanie niekoľkých tokenov.
Aby sme pokračovali na vlne pozitív, v tomto ohľade je potrebné vyzdvihnúť výber plášťov. Kombinácia Schwalbe Magic Mary 29x2,4“ a Hans Dampf 29x2,35“ v Super Trail Addix mäkkej zmesi mali nemalý vplyv na jazdné vlastnosti bicykla. Vysoké štuple v tvare kocky boli prínosné tak v mäkšom teréne, vo výšľapoch, ako aj v odklopených, koreňových úsekoch. Pri vhodnom tlaku (u mňa 1,6 barov vzadu, 1,4 barov vpredu), suplujú funkciu tlmenia nárazov - a to v značnej miere. Nečudo, že je táto identická kombinácia výberom mnohých svetových jazdcov EWS. Plášte sú osadené na 30 mm ráfikoch Alexrims s Boostovými „noname“ nábojmi (ide o náboje z produkcie KT Group). Počas testu sa kolesá prejavovali bezproblémovo, samotná šírka ráfikov bola prínosná predovšetkým vo výslednej šírke plášťov - Magic Mary mal 60,5 mm, Hans Dampf 61,5 mm. Jedno je ale isté, hmotnosť sa pri nich nešetrila.
Canyon (ako aj mnoho iných výrobcov) svoje modely osádza v kombináciách Fox/Shimano alebo RockShox/Sram. V tomto prípade išlo o 12-rýchlostnú sadu Sram NX Eagle s kľukami Truvativ. Keď sa pozrieme na počty zubov, vzhľadom na využitie bicykla nikoho asi neprekvapí 30 zubový prevodník s SX kazetou 11-50. Sprvu som mal obavy, či tých 30 zubov nebude málo, ale ak plánujete jazdiť predovšetkým traily, nemusíte sa obávať zásadných nedostatkov. Prekvapenie pre mňa predstavovala dĺžka kľúk. 170 mm vo všetkých veľkostiach (aj XL) je citeľná, predovšetkým pre „veľkých“ chlapov.
Prečítajte si tiež: Postup pri zmene trvalého pobytu a zbrojný preukaz
Radenie je uchytené priamo na brzde. Na jednej strane je to esteticky aj priestorovo ekonomickejšie, avšak problém nastáva, ak chcete brzdy posunúť do horizontálnejšej polohy (kvôli strmším zjazdom). Posun bŕzd tak znamená posun radenia a v konečnom dôsledku aj obtiažnejšiu manipuláciu pri radení. Celkovo v prípade NX môžete podraďovať až o 4 stupne, avšak preradiť na „ťažší“ pastorok je umožnené iba po jednom. Najmä pri členitom profile trailu to môže byť otravné.
Canyon sa rozhodol osadiť bicykel 4-piestikovými Sram Guide T. Aby ešte navýšil brzdný výkon, použité boli kotúče s priemerom 203 a 180 mm. Osobne mi prekážala dlhšia a menej ergonomická páčka, ktorá v kombinácii s prvotne voľnejším chodom pôsobí trochu nepredvídavo. Pri agresívnom brzdení ale pocítite dostatočne výkonný prejav.
Potešujúcou správou, ktorá je už asi v tejto kategórii nevyhnutnou samozrejmosťou, bola prítomnosť teleskopickej sedlovky. Ide o Iridium Dropper s až 170 mm zdvihom. Niekto by ho mohol vidieť ako prestrelený, ale pri manipulácii s bicyklom v technickom teréne ho určite oceníte. Nie je tajomstvom, že tento model teleskopky je základným prevedením, ktoré sa predáva aj pod inými menovkami iných výrobcov (napr. Brand-X). Prevedenie je ale „user-friendly“, teda, jednoduché na servis a obsluhu. Lanko je ukryté v ráme, zatiaľ čo jednoduché, ale bezproblémové prevedenie páčky plní svoju funkciu na 100 %. Pre nových užívateľov teleskopiek jedna informácia: vôľa vysunutej časti je bežným javom, netreba sa preto znepokojovať.
Čo sa týka sedla, keďže ide o osobnostné preferencie každého jazdca, nemožno ho jednoznačne hodnotiť. S označením Canyon sa stretnete predovšetkým v prípade kokpitu. Mohutný predstavec v primeranej dĺžke 40 mm sekundoval až 780 mm riadidlám s 30 mm posunom nahor, tzv. rise. Týmto komponentom nie je čo vytknúť, jedine ak dĺžku riadidiel. V úzkych „medzistromových“ pasážach som mal často obavu o to, či sa medzi ne vojdem.
Praktické dojmy z jazdy
Keď sa teraz presunieme do oblasti praktických dojmov, zdá sa, že Canyon Stoic je poplatný všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam. Po nasadnutí naň získavate značnú mieru komfortu a pocit, akoby ste sa viezli na malom „tanku“. Celková pozícia v mojom prípade bola príjemne vyvážená - ani vzpriamená ani natiahnutá. V zásade je vhodné iba pochváliť spracovanie geometrie, ktoré pri klasickom šliapaní nekladie jazdcovi žiadne prekážky alebo nepríjemné jazdné pocity.
Prečítajte si tiež: Tour de France: Zelený dres a jeho úpravy
Pri zdolávaní stúpaní so sklonom v prijateľnej miere, kedy nie je potrebné prílišne bojovať s nerovným povrchom, nie je Stoic-u čo vytknúť. Stopu drží isto a súčasne sa nemusíte nijako dodatočne prispôsobovať zmene ťažiska. Robustné plášte s nadbytkom gripu sa prejavujú najmä v rozbitejších alebo koreňových sekciách. Vtedy ide o skutočne veľké plus oproti klasickému poňatiu hardtailov. Predovšetkým preto, lebo nemusíte brať na zreteľ každú nerovnosť, cez ktorú sa zadné koleso musí prevaliť. Nižší tlak a väčšia styčná plocha zohrávajú kľúčovú rolu. Rozdiel prichádza v strmších úsekoch. Tu je cítiť kratšiu zadná stavba, krátky predstavec a nejaký ten milimeter zdvihu navyše. Ešte stále síce máte oporu v profile zadného plášťa, no nevyhnete sa presunu na špičku sedla.
Miestom, kde je Stoic doma, je predovšetkým cesta nadol. Aj keď so 140 mm sa nedá hovoriť o výslovnom zjazďáku, kombinácia 65 stupňového hl. uhla a ďalšími špecifikami sa prejavuje práve v tejto disciplíne. Snáď najideálnejším miestom pre Stoic sú tiahle a strmé single, na ktorých sa pozitívne prejaví dĺžka bicykla. Naopak, utiahnuté zákruty vedia často potrápiť schopnosť jazdca odhadnúť správnu stopu. Ako už bolo spomínané, plášte spolu s citlivou vidlicou dokážu cyklistu odbremeniť od prílišných nárazov a sústrediť sa na smerovanie stopy.
Stoic je výslovne špecifický typ bicykla: na jednej strane ašpiruje na to byť zaradený do „tvrdšej“ kategórie, avšak stále si ponecháva neodmysliteľné prvky trailového hardtailu. Vhodný bude pre tých, ktorí majú radi živú jazdu, preferujú primárne traily a nové výzvy ich jazdeckých schopností, avšak súčasne neašpirujú na KOM-y. Dá sa povedať, že si ho môžu bez problémov obľúbiť aj pohodoví jazdci, ktorým na pridanom kile nezáleží, ale ocenia pohodlie a istotu, ktorú získajú v podobe plášťov a pod. Naopak tí, ktorí síce obľubujú traily, ale nechcú sa vzdať celodenných výjazdov pestrými profilmi terénov a občas vyrazia aj na asfalt, pre tých je vhodnejší Grand Canyon.
Ako už bolo spomenuté v iných recenziách, a to nielen v prípade Stoic-u, Canyon stále dokáže na trh priniesť dostupné a rozumne navrhnuté koncepty pre rôzne disciplíny.