Olympijské hry sú svetová športová udalosť, ktorá priťahuje pozornosť stoviek miliónov ľudí na celom svete a stali sa jedným z najsledovanejších hier a sú prestížnym kultúrnym podujatím, najväčšou a najvyššou športovou udalosťou na svete, ktorá je snom každého športovca.
História olympijských hier
Olympijské hry sa konali prvý raz roku 776 pred n. l. a posledný raz roku 393 n. l., t. j. dovedna 293 ráz. Od prvých do posledných uplynulo 1169 rokov. Olympia bola nielen ich dejiskom, ale aj rodiskom. V Olympii sa zrodil aj ich hlavný predpoklad: všeobecný posvätný mier počas ich prípravy a konania.
Počiatky olympijských hier sú nejasné. Avšak o ich vzniku existuje mnoho mýtov:
- Princ Pelops z Lýdie v Malej Ázii sa rozhodol súperiť o ruku Hippodamie, dcéry kráľa Oinomana z Pisy. Kráľ totiž vyzýval všetkých nápadníkov svojej dcéry na súboj v konských záprahoch. Víťaz mal právo vziať si jeho dcéru, porazený bol popravený. Pelops pred závodom tajne vymenil bronzové kolíky na kolesách Oinomana za voskové. Tie sa počas závodu roztopili, kráľ spadol a zabil sa. Na oslavu svojho víťazstva zriadil Pelops olympijské hry.
- Kráľ Augiáš z Elidy sľúbil Heraklovi odmenu za vyčistenie jeho chlieva. Svoj sľub však nedodržal, a tak Herakles spolu so svojimi priateľmi porazil kráľa i jeho armádu.
- Zeus zorganizoval olympijské hry po porážke svojho otca Krona.
Hoci sa založenie Olympijských hier pripisovalo Héraklovi, Pelopovi a iným mýtickým osobnostiam, alebo polymýtickému Ífitov, boli ľudským dielom a ako také mali aj svoje nedostatky. Gréci rešpektovali zameranie hier a udržali ich športový charakter. Nikto nevyslovil námietky proti ich organizácii. Ojedinele došlo k sporným rozhodnutiam hellanodikov, ktorí boli príslovečne nepodplatiteľní, nie tak vždy aj pretekári.
Vyše tisíc rokov sa konali olympijské hry s pravidelnosťou. Celý tento čas si udražali postavenie najvýznamnejších gréckych hier. Ich poradovými číslami sa merala grécka história a výrazne sa v nich odrážala. Gréci kvôli olympijským hrám svoje vojny odkladali, my sme už trikrát kvôli vojnám olympijské hry odložili.
Prečítajte si tiež: SP Biatlon: Ženská štafeta - prehľad
Vďaka archeológom, ktorých poslaním a povolaním je vynášať z hlbín zeme pamiatky dávnych vekov, svieti dnes znovu na Olympiu slnko. Svieti len na jej pozostatky a trosky, no aj to sa zdá ako zázrak, veď pred 220timi rokmi nik ešte bezpečne nevedel ani kde vlastne stála.
Staroveké olympijské hry
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každé 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.
Pred olympijskými hrami poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheíriá.
Ako športovci sa na olympijských hrách smeli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase olympijskych hier konali samostatné závody v behu pri Héraách. Športovci sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom olympijskych hier na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom športovcou a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé závody prebiehali pod dozorom hélládonikov.
Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na olympijských hrách sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.
Prečítajte si tiež: Štafeta mužov v biatlone – Kompletné výsledky
Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. závodili na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj závodníci negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pr. Kr.) nastal úpadok olympijských hier.
K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Závodníci gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnou ideológiou rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter.
Moderné olympijské hry
Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944. Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896. Veľký význam na obnovení olympijských hier majú archeológovia, ktorí upozornili na existenciu gréckej Olympie.
Prvým, kto lokalizoval podobu Olympie bol Nemec Matthias Palbitzki už v roku 1647. Vedecký archeologický výskum však zahájil o sto rokov neskôr anglický archeológ Richard Chandler. Podrobné archeologické výskumy boli zahájené v 30. rokoch 19. storočia a pokračujú s určitými prestávkami dodnes. Nálezy týchto vykopávok sú vystavené v dvoch olympijských múzeách.
Tak, ako poznávalo ľudstvo postupne históriu o Olympii, objavili sa aj prvé pokusy o obnovu hier. Ako prvý to boli Švédi, ktorí použili na začiatku 19. storočia názov "Olympijské hry" pre svoje gymnastické slávnosti. V roku 1859 dal grécky kráľ Oto I.na naliehanie gréckeho obchodníka Zappasa súhlas k usporiadaniu olympijských hier, ktoré však boli zatiaľ iba gréckou záležitosťou. Olympijskú myšlienku, tak ako ju poznáme dnes, vzkriesil až francúzsky barón Pierre de Coubertin, ktorý v roku 1892 navrhol obnovenie olympijských hier. Dva roky potom bolo rozhodnuté. Miestom konania 1. olympiády v roku 1896 boli zvolené Atény. V roku 1894 bol tiež v Paríži založený MOV (Medzinárodný olympijský výbor), ktorý sídli od roku 1915 v švajčiarskom Lausanne.
Prečítajte si tiež: Siedme miesto pre Slovenky
V roku 1914 predstavil Coubertin znak olympijských hier - päť vzájomne prepojených kruhov, ktoré symbolizujú 5 kontinentov, a zástavu, ktorá má biely podklad a je 6 m dlhá a 2 m široká. Súčasťou pôvodnej historickej vlajky je i heslo "Citius, Altius, Fortius" (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). Autorom tohoto hesla bol pedagóg R.P.Didon. Prvý oheň na a olympijských hrách vzplanul v roku 1928 od roku 1936 ho prenáša štafeta z Olympie. Olympijské hry majú tiež svoju hymnu, ktorou je kantáta Spiridona Samarase.
Každé olympijské hry mali a majú svojho maskota.
Zimné Olympijské hry
Zimné olympijské hry sú hrami v športoch, ktoré sa pestujú na snehu alebo ľade. Prvé zimné olympijské hry sa konali v roku 1924 a do roku 1992 sa konali v tom istom roku, ako letné olympijské hry.
Letné olympijské hry
Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Kým neboli zriadené zimné olympijské hry, na niektorých olympijských hrách sa súťažilo i v zimných športoch (napr. krasokorčuľovanie na VII. LOH v roku 1920).
Letné olympijské hry sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi.
Na Letných olympijských hrách sa súťaží v týchto športoch:
- atletika
- badminton
- baseball
- basketbal
- box
- cyklistika
- futbal
- gymnastika
- hádzaná
- hokej
- jachting
- jazdectvo
- judo
- kanoe / kajak
- lukostreľba
- moderný päťboj
- softbal
- stolný tenis
- streľba
- šerm
- taekwondo
- tenis
- triatlon
- veslovanie
- vodné športy
- volejbal
- vzpieranie
- zápasenie
Olympijské symboly
Olympijský symbol piatich prepletených kruhov, znázorňujúcich päť kontinentov, patrí medzi najznámejšie na svete. Vzor kruhov, spolu s olympijskou vlajkou, bol Medzinárodným olympijským výborom schválený už v roku 1914. Tak ako postupne rástol význam olympijských hier, mohutnel aj význam olympijského loga ako vizuálneho nástroja a symbolu tohto podujatia. Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:
Vlajka po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje vlajka, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH vlajka, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej vlajky je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.
Olympijský oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde počas starovekých olympijských hier horel oheň ako pripomienka toho, že ho Prometeus ukradol Diovi a priniesol na zem ľuďom. Oheň sa znova objavil na olympiáde v roku 1928 a odvtedy je súčasťou novodobých olympijských hier. Tradíciu štafetového behu s pochodňou začal Carl Diem, predseda organizačného výboru olympijských hier 1936 v Berlíne ako súčasť snahy premeniť hry na oslavu Tretej ríše.
Olympijská pochodeň sa zapaľuje niekoľko mesiacov pred otváracou ceremóniou olympijských hier, v mieste konania antickej olympiády, v Olympii v Grécku. Jedenásť žien predstavujúcich kňažky vykoná obrad, pri ktorom sa pochodeň vznieti od slnečných lúčov koncentrovaných parabolickým zrkadlom. Tradične začína štafetový beh s pochodňou tak, že zástupcovia mesta Atén odovzdajú olympijský oheň zástupcom hosťujúceho mesta na ceremónii, ktorá sa odohráva na štadióne Panathinaiko v Aténach.
Odtiaľ pochodeň putuje do hosťujúceho mesta nastávajúcich olympijských hier. Hoci je zvykom ju prenášať pešky, niekedy sú použité aj iné prostriedky prepravy. Medzi bežcami sa často nachádzajú atléti a celebrity, no taktiež ju nieslo aj mnoho predtým neznámych ľudí, ktorí boli vybraní pre ich osobné zásluhy a úspechy. Olympijský beh s pochodňou sa končí v deň otváracej ceremónie na hlavnom štadióne hier.
Posledný bežec býva často držaný v tajnosti až do poslednej chvíle a zvyčajne je ním športová celebrita hosťujúcej krajiny. Posledný nositeľ pochodne beží smerom ku kotlu, ktorý je zvyčajne umiestnený na vrchu veľkého schodiska a pochodňou zapáli plameň na štadióne. Tento plameň potom horí počas celej olympiády a býva uhasený na záverečnej ceremónii hier.
Olympijské symboly - prehľad
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Olympijské kruhy | Päť prepojených kruhov symbolizuje jednotu športovcov z celého sveta. |
| Olympijská vlajka | Biely podklad s kruhmi - symbol mieru a neutrality. |
| Olympijské heslo | Citius, Altius, Fortius - Rýchlejšie, vyššie, silnejšie. |
| Olympijský oheň | Spojenie so starovekou tradíciou a kontinuita hier. |
| Olympijská pochodeň | Prenášanie ohňa z Olympie do hostiteľského mesta hier. |
| Maskot | Symbolizuje hostiteľskú krajinu a približuje hry verejnosti. |
Peking 2008
Najbližšie letné olympijské hry (LOH 2008) sa budú konať v termíne od 8. septembra do 24. septembra 2008 v Pekingu (Beijing) v Číne. Behom 17tich olympijských dní bude v Pekingu udelených celkom 302 sád medailí. Olympiády sa zúčastní cca 10.200 športovcov a 5.500 funkcionárov z 90 zemí sveta, ktorí budú ubytovaní v troch olympijských dedinách: v Pekingu, v Hong Kongu a v Quingdau. Na priebeh bude dozerať 650 rozhodcov.
Neoddeliteľnou súčasťou prezentácie každých novodobých olympijských hier sú ich maskoti, letné olympijské hry 2008 v Číne ich budú mať 5, rovnako ako je olympijských kruhov - LOH v Pekingu nás budú sprevádzať Fuwa (kamaráti) ktorí sa volajú Beibei, Jingjing, Huanhuan, Yingying a Ninina olympijských hrách 2008 v Pekingu sa očakáva účasť 9.600 novinárov a reportérov.
tags: #olympijska #stafeta #atletika