Ondrej Nepela, legenda svetového formátu v krasokorčuľovaní, sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. S krasokorčuľovaním začal už v detstve, keď jeho rodičia objavili jeho talent a chceli ho rozvíjať. Už od detstva sa zaujímal o ľadové korčuľovanie v kategórii krasokorčuľovanie.
V roku 2000 ho vyhlásili za slovenského športovca storočia. Cenu za neho prebrala jeho trénerka Hilda Múdra. Uznania sa mu dostalo už aj tým, že jeho meno nesie zimný štadión aj medzinárodná súťaž. Dodnes sa v Bratislave každoročne koná súťaž pomenovaná podľa Nepelu.
Začiatky kariéry
Prvý krát videl túto zimnú disciplínu v roku 1958, keď v televízii sledoval Karla Divína. Zisk titulu na ME ho inšpiroval k tomu, aby sa aj on stal krasokorčuliarom. Na ľad sa dostal vďaka Hilde Múdrej. Tá sa ho ujala a trénovala Nepelu prakticky počas celej jeho domácej kariéry.
V roku 1964, keď mal ešte len 13 rokov, debutoval na domácich Majstrovstvách Československa. Okrem toho sa zúčastnil aj zimnej olympiády a Majstrovstvách sveta. O rok neskôr sa predstavil aj na Majstrovstvách Európy.
V tomto svojom premiérovom ročníku skončil na druhom mieste, čo bolo považované za mimoriadny úspech. Na prvom mieste skončil práve spomínaný Divín. V roku 1964 sa na domácom ľade predstavil aj na podujatí Pražská korčuľa. Tu už dokázal zvíťaziť a to v medzinárodnej konkurencii.
Prečítajte si tiež: Slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela
Vrchol kariéry
Jeho najlepšie obdobie prišlo na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 1970 až do roku 1973, kedy ukončil kariéru, prakticky vyhral všetko, na čo siahol. Či už išlo o tri tituly na Majstrovstvách sveta alebo 5 titulov na Majstrovstvách Európy. Vyhral aj domáce tituly na MS Československa.
Za päť rokov (1969 - 1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí: jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971 - 1973), päť na ME (1969 - 1973) a jednu na Svetovej zimnej univerziáde (1970).
Na ZOH 1972 v Sappore zvládol Nepela suverénne povinné cviky, v utorok a v stredu 8. a 9. februára absolvoval po tri paragrafy. Po dni voľna nasledovala voľná jazda, pred ktorou mal veľký náskok. Na úvod svojho finálového programu skočil Nepela čistého trojitého salchowa. Pri následnom trojitom odpichnutom rittbergri však Slovák spadol, ale bleskurýchlo bol späť na nohách a pokračoval v nastúpenom rytme a tempe. Ďalej skákal precízne, nekalkuloval a už nechybil.
Od rozhodcov si za technickú známku vyslúžil raz 5,7 a 5,9 a sedemkrát 5,8. Za umelecký dojem sa objavilo dvakrát 5,7 a zvyšok 5,8. Nepela suverénne aj napriek štvrtej najlepšej voľnej jazde zdolal v celkovom hodnotení Sergeja Četveruchina zo ZSSR a Francúza Patricka Péru.
„Po páde mi bolo úzko. Veď som bol jediný, kto na tréningoch vôbec nespadol. Keď som odpichnutý rittberger začal, bolo všetko v poriadku. Odskok bol dobrý, ba ani dopad nebol najhorší. Čo sa však potom stalo, sám dobre neviem. Nikdy predtým som ten pocit nepoznal. Zaťal som sa a povedal si, že radšej nepôjdem ani domov, keď po takom náskoku nebude zlato moje,“ hovoril po súťaži podľa publikácie Antona Zerera Ondrej Nepela.
Prečítajte si tiež: Štrbák a jeho cesta
Prehľad umiestnení na ZOH:
- ZOH 1964 Innsbruck: 22. miesto
- ZOH 1972 Sapporo: 1. miesto
Umiestnenia na Majstrovstvách sveta:
- MS 1971: 1. miesto
- MS 1972: 1. miesto
- MS 1973: 1. miesto
Umiestnenia na Majstrovstvách Európy:
- ME 1966: 3. miesto
- ME 1969: 1. miesto
- ME 1970: 1. miesto
- ME 1971: 1. miesto
- ME 1972: 1. miesto
- ME 1973: 1. miesto
Na MS Československa sa prvý krát zúčastnil Nepela v roku 1964. Pri svojej premiére obsadil druhé miesto, vtedy skončil za Karolom Divínom. Pre vtedajšiu hviezdu to bol už 11. titul. O rok neskôr ho Nepela porazil a ukončil jeho sériu. Naopak, sám ďalšiu začal, s prestávkou v roku 1970 vyhrával až do sezóny 1973.
Ondrej Nepela vedel odjazdiť výborne aj voľnú jazdu, ale to nebola jeho doména. Vynikal najmä v povinných cvikoch a to, čo natrénoval, vedel potom naplniť. Na rozdiel od iných nemával trému.
Koniec kariéry a život po nej
Už po sezóne 1972 chcel Nepela ukončiť aktívnu kariéru. Vtedajší režim ho ale primäl k tomu, aby pokračoval a zúčastnil sa ešte jedného ročníka. Absolvoval tak ešte ME v Kolíne, kde znova obhájil zlatú medailu. Vrcholom sezóny potom boli domáce Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v Bratislave.
Platí to o kariére na medzinárodných fórach, skončil vo veku 22 rokov. Po ukončení kariéry za Československo odišiel Nepela do Nemecka. Tu sa usadil a nakoniec aj 2. februára 1989 vo veku 38 rokov zomrel.
Osobný život
O súkromí Ondreja Nepelu sa toho na verejnosti až tak veľa nevie. Jeho rodičia pochádzali zo stredného Slovenska, do Bratislavy sa iba prisťahovali. Mama bola povolaním krajčírka a neskôr žena v domácnosti, otec bol šofér. Rodičia sa športu aktívne nevenovali a Nepela bol prvý v rodine.
Prečítajte si tiež: Liptovský Ondrej: Lyžiarske stredisko
Treba zároveň povedať, že v minulosti nebol súkromný život u nás predmetom verejného záujmu. Vtedajší režim športovcov dosť striktne obmedzoval. Aj preto mohol Nepela naplno žiť život podľa seba až po tom, ako odišiel do Nemecka.
Trénerka Hilda Múdra
Od detstva Nepelu trénovala Hilda Múdra. Obaja spolu prežívali úspechy a občas aj sklamania. Nepela trénerku nikdy nesklamal. Hilda Múdra zomrela 22. novembra 2021 vo veku 95 rokov v Bratislave.
„Na Ondrejovi som si cenila jeho usilovnosť a cieľavedomosť. Práve kvôli týmto dvom vlastnostiam dokázal vynikajúco zajazdiť všetky povinné cviky a dostal sa až na svetové výslnie. Ondrej ma ako trénerku nikdy nesklamal. Po povinných cvikoch mal často taký náskok, že ho mohol ťažko niekto ohroziť. Tak to bolo aj na ZOH v Sappore. Vo voľnej jazde spravil chybičku a možno vtedy všetci stŕpli. Ja som však vedela, že tá chybička jeho postavenie neohrozí. On sa vtedy mohol aj na zadku šmýkať a nikto by ho neohrozil,“ spomína s úsmevom Hilda Múdra, podľa ktorej mal Nepela jeden veľký vzor - ďalšieho skvelého slovenského krasokorčuliara Karola Divína: „Nepela veľmi obdivoval Karola Divína.“
Trénerka Hilda Múdra bola pri svojom zverencovi aj v najťažšej chvíli jeho života, keď umieral. „Vedeli sme, že Ondrej je ťažko chorý. Preto za ním cestovala do Nemecka jeho mamička. Tá ma však prosila, aby som prišla za nimi. A tak som bola aj v Mannheime pri jeho smrti,“ hovorí Hilda Múdra o dňoch okolo 2. februára 1989, keď Nepela zomrel.
Ocenenia a uznania
Už v roku 1971 získal ocenenie najlepší športovec roka v Česko-slovensku. V roku 2000 bol vyhlásený za najlepšieho slovenského športovca 20. storočia.
Ondrej Nepela bol mimoriadny športový talent a do roku 2010 jediný slovenský zimný víťaz. olympidáy Ide o legendu svetového formátu.
Tabuľka: Prehľad najväčších úspechov Ondreja Nepelu
| Podujatie | Rok | Umiestnenie |
|---|---|---|
| Zimné olympijské hry | 1972 | 1. miesto |
| Majstrovstvá sveta | 1971 | 1. miesto |
| Majstrovstvá sveta | 1972 | 1. miesto |
| Majstrovstvá sveta | 1973 | 1. miesto |
| Majstrovstvá Európy | 1969 | 1. miesto |
| Majstrovstvá Európy | 1970 | 1. miesto |
| Majstrovstvá Európy | 1971 | 1. miesto |
| Majstrovstvá Európy | 1972 | 1. miesto |
| Majstrovstvá Európy | 1973 | 1. miesto |
tags: #ondrej #nepela #krasokorculovanie