Pád Tretej ríše (nemecky Der Untergang) je historický vojnový dramatický film z roku 2004, ktorý napísal a produkoval Bernd Eichinger a režíroval Oliver Hirschbiegel.
Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Adolf Hitler (Bruno Ganz) sa spolieha na protiútok Obergruppenführera a generála Waffen SS Felixa Steinera.
Steinerov protiútok a Hitlerova reakcia
21. apríla 1945, počas bitky o Berlín, bol Steiner poverený velením armádneho oddielu, aby obkľúčil 1. bieloruský front kliešťovým obchvatom, postupujúcim zo severu mesta. Keď mu generáli vo filme oznámia, že sa tak nestalo, nakoľko Steiner nemal k útoku dosť síl a útok sa nezdaril, Hitler sa rozzúril.
Stainer v skutočnosti vôbec neurobil protiútok z dvoch dôvodov. Po prvé, pretože si uvedomil, že jeho jednotky sú nedostatočné, približne pomerom 1:10 v prospech sovietov. Pozostávali z dvoch práporov 4. divízie SS, ktorý ale nemali žiadne útočné zbrane, tínedžerov Hitlerjugend, núdzového pozemného personálu Luftwaffe a pracovníkov v prístavoch Kriegsmarine. Jedinými dostupnými tankami bol približne tucet ukoristených francúzskych tankov z roku 1940.
Po druhé, presvedčil ho Rudolf Nadolny, bývalý nemecký veľvyslanec v Moskve, aby opustil mesto aj s jednotkami. To umožnilo odovzdanie mesta takmer bez boja. Rovnako ako v tomto prípade sa zdržal vykonávania záchranných operácií vo viacerých oblastiach na severe Berlína, čo bolo v skutočnosti nerealizovateľné, a preto bol 27. apríla 1945 zbavený velenia pre neposlušnosť.
Keď sa to v skutočnosti Hitler dozvedel, vôbec nezúril ako vo filme, ale dlho mlčal a potom trval na tom, aby ženy z bunkru odišli okamžite z Berlína a následne vyhlásil, že vojna je prehratá. Felix Steiner vojnu prežil.
Po kapitulácii bol uväznený až do roku 1948. Čelil obvineniam v Norimberskom procese, ale tie boli zrušené a on bol prepustený. Už v roku 1951 založil lobistickú skupinu, ktorej cieľom bolo bojovať za právnu, ekonomickú a historickú rehabilitáciu Waffen-SS. V roku 1953 bol Steiner naverbovaný do CIA. V rokoch 1958 a 1963 napísal knihy, ktoré boli o Waffen-SS.
Zaujímavosti z natáčania
- Po premiére sa Bruno Ganz vyjadril, že rolu Hitlera nechcel spočiatku vôbec prijať.
- Počas filmu sa Hitlerovej (Bruno Ganz) sekretárke Traudl (Alexandra Maria Lara) zmení priezvisko. Nie je to však chyba, pretože na začiatku v roku 1942, keď Traudl vidíme na konkurze, sa predstaví ešte svojím rodným menom, teda Humps. Potom sa však presúvame do roku 1945 a vždy už Traudl oslovujú ako pani Junge.
- Na castingu na rolu Keitelova (Dieter Mann) asistenta obliekli jedného muža do nemeckej uniformy a prikázali mu zdvihnúť pravú ruku a zvolať: "Heil Hitler." Muž to urobil s radosťou a s nadšením. To štáb šokovalo a spýtali sa ho na pár osobných údajov.
- Keď sa po bunkru roznese zpráva o Hitlerově (Bruno Ganz) sebevraždě, tak lze vidět, jak si někteří důstojníci jako první zapálí cigaretu.
Herecké obsadenie
Vo filme si zahrali:
- Bruno Ganz ako Adolf Hitler
- Alexandra Maria Lara ako Traudl Junge
- Corinna Harfouch ako Magda Goebbels
- Ulrich Matthes ako Joseph Goebbels
- Juliane Köhler ako Eva Braun
- Heino Ferch ako Albert Speer
- Christian Berkel ako Prof. Dr. Ernst-Günther Schenck
- Matthias Habich ako Prof. Dr. Werner Haase
- Thomas Kretschmann ako Hermann Fegelein
- Michael Mendl ako Generál Weidling
- André Hennicke ako SS-Brigadeführer Wilhelm Mohnke
- Ulrich Noethen ako Heinrich Himmler
- Birgit Minichmayr ako Gerda Christian
- Rolf Kanies ako Generál Krebs
- Justus von Dohnányi ako Generál Burgdorf
- Dieter Mann ako Feldmaršal Keitel
- Christian Redl ako Generál Jodl
- Götz Otto ako Sturmbannführer Otto Günsche
- Thomas Limpinsel ako Heinz Linge
- Thomas Thieme ako Martin Bormann
- Alexander Held ako Walter Hewel
- Donevan Gunia ako Peter Kranz
- Bettina Redlich ako Constanze Manziarly
- Heinrich Schmieder ako Rochus Misch
- Anna Thalbach ako Hanna Reitsch
- Dietrich Hollinderbäumer ako Dr. Robert Ritter von Greim
- Ulrike Krumbiegel ako Dorothée Krüger
Historické nepresnosti
- Dle filmu Generál Weidling (Michael Mendl) vyhlašuje kapitulaci obránců Berlína a až poté se Joseph Goebbels (Ulrich Matthes) zastřelí. V realitě to bylo opačně, nejdřív zemřel Goebbels (1. května 1945) a až poté vyhlásil generál Weidling kapitulaci (2. května 1945).
Dokumentární záběry Hitlerovy (Bruno Ganz) sekretářky Traudl Jungeové (Alexandra Maria Lara) jsou vyňaty z dokumentu Im toten Winkel - Hitlers Sekretärin (2002), natočeného v květnu a červnu 2001. Jungeová se premiéry dokumentu 9. února 2002 nemohla účastnit kvůli zdravotním problémům.