Vývoj športu na Slovensku išiel ruka v ruke s celkovým dejinným, kultúrnym a spoločenským vývojom. Šport nemal vymedzenú podobu.
Telovýchovné študentské slávnosti v Prešove v roku 1936
V roku 1936 sa v Prešove konali telovýchovné študentské slávnosti. Každé zo súťažných družstiev sa snažilo získať čo najviac víťazných bodov, ale víťazom môže byť len jeden.
Abstract: Sports Events of Students of Eastern Slovakia Held in Prešov in. 1936. The paper deals with the issue of sports events of students ... Read more.
Atletika - kráľovná športov
Atletika je považovaná za kráľovnú športov. V staroveku atletika znamenala telesné cvičenie, zápas, prirodzené ľudské pohyby. Novodobá atletika ...
Olympijské hry
Olympijské hry sa konali prvý raz roku 776 pred n. l. a posledný raz roku 393 n. l., t. j. dovedna 293 ráz. Od prvých do ...
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Cena Hrona v modernom päťboji
Dňa 19. novembra 1994 bol zorganizovaný I. ročník Ceny Hrona. Jeho zakladateľmi boli Dušan Poláček ml. a Jan Novotný. Prvá, a najpočetnejšia, bola kategória označená ako NEŠPORTOVCI. Boli to známe osobnosti a na štart ich nastúpilo 14.
Najväčšou osobnosť v súťaži bol Milan Kadlec, ktorý obsadil 8. miesto na LOH v Moskve, 11. miesto na LOH v Soule, 2. miesto na Majstrovstvách sveta v Mouline vo Francúzsku v roku 1987 a 3.
Pre históriu však treba uviesť i víťazov - podľa dosiahnutých bodov. Tu sú. 1. 2. 3.
Cena Hrona prešla v doterajšej histórii zmenami. V 2. Postupne sa z nej stali preteky pre starších päťbojárov, tzv.
Do roku 2015 boli ubytovaní účastníci Ceny Hrona na Dukle a od roku 2016 vo výcvikovom stredisku VŠC Dukla na Králikoch. Body sa získavajú nielen podľa dosiahnutých výsledkov z 5 disciplín, ale aj podľa veku pretekára.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Na koni víťaz 28. ročníka Ceny Hrona Juraj Bakoš Čombe - Slavín Bratislava.
V sobotu 9. októbra 2021 sa uskutočnil už 28. Dušan Poláček ml. 1. 2. 3.
“K organizovaniu Ceny Hrona nás inšpiroval päťbojár Zdeněk Kubec, ktorý podobnú veteránsku akciu organizoval v Ústí nad Labem. Som veľmi rád, že sa nám, bystrickým Duklákom, podarilo zorganizovať peknú tradíciu, ktorá má v tomto roku už 28. výročie. Hlavnou myšlienkou je priateľské päťbojárske stretnutie, pri ktorom si absolvovaním súťaže pripomenieme staré, zlaté časy, rannejšej mladosti.
O pokračovanie peknej tradície Ceny Hrona je postarané, pretože popri dnešných 80-nikoch, 70-nikoch a 60-nikoch, pribúdajú na štartovej listine ...Read more.
Stanislav Pavlík - život s atletikou
PAVLÍK, Stanislav, Mgr. Dátum narodenia: 5.1.1955, Drienov, okr.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
Po skončení vysokej školy FTVŠ UK Bratislava 1978 a po absolvovaní ročnej vojenskej služby mal nastúpiť ako asistent na Katedru športu a telovýchovy na Právnickej fakulte UK Bratislava.
Počas vojenčiny v roku 1979 (učiteľ na Vojenskom gymnáziu v B. Bystrici) však prišiel o obličku (vrodená chyba) a operujúci lekár mu odporučil, aby sa tri roky vyhýbal akejkoľvek fyzickej aktivite.
Jeho bývalý svokor neskôr prišiel s informáciou, že v redakcii športu Slovenskej televízie Bratislava bude konkurz na redaktora. Uspel v ňom a v septembri 1979 sa stal členom Hlavnej redakcie športu a motorizmu.
V STV podľa vlastných slov začínal ako elév so všetkým, čo k tomu patrí. V roku 1983 s MUDr. Dušanom Hamarom pripravil seriál Beh pre zdravie a o rok neskôr reláciu Pohybom ku zdraviu.
V redakcii mal na starosti predovšetkým atletiku, ktorej sa v minulosti aktívne venoval (2x majster Slovenska v osemboji a desaťboji a bronzový na Majstrovstvách Československa - všetko v dorasteneckom a juniorskom veku), neskôr mu pribudla hádzaná, moderný päťboj, futbal a hokej.
Prvým veľkým podujatím, ktoré komentoval, boli majstrovstvá sveta v hádzanej mužov v roku 1986 vo Švajčiarsku, potom v roku 1988 OH v Soule, v roku 1991 MS v atletike v Tokiu - mal to šťastie komentovať prekonanie takmer 23 rokov starého svetového rekordu Boba Beamona v skoku do diaľky Američanom Mikom Powellom.
Nasledovali ZOH 1992 v Albertville a 1994 v Lillehammeri, predtým OH V Barcelone 1992. V závere roka 1993 dostal od organizačného výboru ZOH 1994 v Lillehammeri pozvánku bežať jeden úsek olympijskej štafety priamo v Nórsku - stalo sa tak 6. Tejto pocty sa mu ušlo ako prvému Slovákovi v histórii.
A práve tieto olympijské hry považuje S. Pavlík za doteraz najkrajšie v histórii. Významným medzníkom v jeho komentátorskej kariére boli MS1994 vo futbale v USA, kde 5 týždňov pôsobil ako tímlíder.
V Dallase viedol denné porady vyslaného štábu STV a popri tom odkomentoval aj 12 zápasov v Dallase a na Floride v Orlande.
V závere jeho komentátorskej kariéry stojí za pripomenutie komentovanie MS v hokeji v rokoch 1998, 1999 a 2000 spolu s Petrom Šťastným.
S legendárnym skokanom o žrdi Sergejom Bubkom sa počas jeho početných účastí na mítingu P-T-S Pavlík spriatelil tak, že táto svetová hviezda prijala- spolu s manželkou a dvoma synmi - pozvanie na obed uňho doma.
Pavlík spomína v súvislosti s Bubkom aj na jednu úsmevnú príhodu: „Bubka mi tak dôveroval, že keď na jednom tréningu pred mítingom P-T-S mal problém s platničkou a hrozilo, že nebude vôbec skákať, navrhol som jemu i trénerovi Petrovovi, že ho zoberiem k chiropraktikovi Vojtechovi Zilizimu do Tešedíkova. Sergej súhlasil, nasadol mi do Favorita, Vojto Zilizi ho za tri minúty dal dokopy a povedal, že týždeň by mal len jemnučko trénovať. Sergej však na druhý deň skákal a vyhral!
Za ďalší silný zážitok považuje spoluprácu s legendárnym Petrom Šťastným, ktorého presvedčil, aby s ním komentoval trojo majstrovstiev sveta v hokeji. Do dnešného dňa sú veľmi dobrí kamaráti.
Po odchode z STV, kde posledné roky (1992 - 1994) pôsobil na pozícii šéfredaktora, zamieril do TV Markíza. Tam bol v rokoch 1995 - 2005 riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky.
Potom sa 18 rokov venoval realitnému biznisu a momentálne spolu s manželkou , bývalou moderátorkou Markízy Andreou Timkovou, vlastní e-shop so zelenými potravinami.
Pamätné tabule olympijských víťazov
Vlani v septembri sa pred budovou VŠC Dukla Banská Bystrica dhaľovala pamätná tabuľa olympijských víťazov s tromi menami - František Kunzo, Jozef Pribilinec a Anastasia Kuzminová.
„Už keď sa osádzala tá pôvodná pamätná tabuľa v spolupráci s mestom, sme sa stretli s bývalým veliteľom Dukly Ivanom Čiernym. On povedal, že mali by sme prezentovať nielen športovcov so zlatými medailami na olympiádach, ale všetkých olympijských medailistov z Dukly Banská Bystrica.
Ladom nezostane ani pôvodná pamätná tabuľa s menami troch olympijských víťazov. Malo by ju na vhodnom mieste osadiť mesto Banská Bystrica, o čom sa momentálne rokuje.
„Banská Bystrica má bohatú históriu a mnoho ľudí, ktorí ju písali, sú známi aj ďaleko za hranicami našej vlasti. Aj súčasná história nášho mesta má svoje veľké postavy. Sú to olympijskí víťazi, ktorí preslávili naše mesto na športovom poli a ich mená pozná súčasný športový svet.
Návrh Jozefa Ivana na označenie Banskej Bystrice ako mesta olympijských víťazov s umiestnením aspoň štyroch veľkoplošných tabúľ na prístupových cestách vlani podporilo svojím podpisom 1.549 občanov z Banskej Bystrice a okolia, spolu s banskobystrickým Olympijským klubom, schválil ho aj Slovenský olympijský výbor. Ujala sa aj návrh Ivana Čierneho. Na začiatku roka 2015 tak máme dve pamätné tabule.