Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) zabezpečuje nepretržitú odbornú pomoc ako aj vykonáva svoju činnosť na základe pohotovosti.
Ochrana živočíchov je zabezpečená prostredníctvom zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.z. akákoľvek manipulácia s chráneným živočíchom je zakázaná.
Pričom za jedinca chráneného živočícha sa považuje nielen celý jedinec, ale aj jeho časť, napr. perie, vajcia, kosti.
Chránenými živočíchmi sú jedince druhov európskeho významu a druhov národného významu, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené živočíchy (príloha č. 6A, B a 32) a taktiež aj jedince všetkých druhov voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie (§ 33 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z.
Exemplárom sa podľa § 1 písm. a) zákona č. 15/2005 Z. z. v spojení s čl. 2 písm. t) nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rady č. 338/97“) rozumie akýkoľvek živočích, či už neživý alebo živý, z druhov uvedených v prílohe A až D nariadenia Rady č.
Prečítajte si tiež: Svätý Peter: Vývoj miestnej strelnice
Osobitným prípadom je nález uhynutého živočícha ktorý je zároveň poľovnou zverou.
V takomto prípade je jej vlastníkom užívateľ poľovného revíru, v ktorom bol jedinec nájdený.
Zoznam druhov zveri v zmysle poľovného zákona je uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.
Štátna ochrana prírody SR vyzýva občanov, aby v prípade nálezu zraneného/hendikepovaného živočícha obmedzili volania na číslo 112 a kontaktovali priamo záchranné zariadenia na to určené.
Kontakty záchranných zariadení nájdete v interaktívnej mapke.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe
Postup pri náleze zraneného živočícha
Každý, kto nájde hendikepovaného živočícha alebo uhynutého chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí alebo kto chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody v čase jeho ochrany náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo organizácii ochrany prírody, ktorá v prípade potreby, najmä ak ide o hendikepovaného chráneného živočícha, ktorý si vyžaduje starostlivosť, určí ďalšie nakladanie s ním.
Živé jedince chránených druhov, ktoré boli z miesta ich prirodzeného výskytu odobraté podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na základe určenia vydaného pre organizáciu ochrany prírody podľa 40 ods. 1 vrátane hendikepovaných chránených živočíchov podľa § 35 ods. 6, sa stávajú dňom ich odobratia vlastníctvom štátu.
To sa nevzťahuje na chráneného živočícha, ktorého je možné na základe jeho nezameniteľného označenia identifikovať ako živočícha, ktorý unikol.
Nálezca takéhoto chráneného živočícha je povinný vydať ho jeho vlastníkovi.
Ak vlastník nájdeného chráneného živočícha nie je známy, je povinný odovzdať ho organizácii ochrany prírody (ŠOP SR), ktorá určí ďalšie nakladanie s ním.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
POSTUP OPERÁTORA KOORDINAČNÉHO STREDISKA INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU PRI VOLANÍ NA LINKU TIESŇOVÉHO VOLANIA 112 PRI NÁLEZE ZRANENÉHO, CHORÉHO, POŠKODENÉHO resp.
Operátor je povinný volajúceho upovedomiť o jeho ohlasovacej povinnosti vo vzťahu k nálezu chráneného živočícha na príslušný okresný úrad.
V prípade, ak okolnosti súvisiace s nálezom zraneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha vyžadujú účasť záchrannej zložky, operátor túto skutočnosť oznámi vecne príslušnému operátorovi alebo sám zabezpečí vyslanie záchrannej zložky.
Záchranné zariadenia
Aktuálne je na území Slovenskej republiky sieť záchranných zariadení pre choré, zranené, poškodené alebo uhynuté chránené druhy živočíchov (hendikepované živočíchy) pokrytá 27 zariadeniami na záchranu chránených druhov živočíchov, z toho 20 je štátnych a 7 neštátnych, z toho 7 je rehabilitačných staníc a 20 chovných staníc.
Organizačná štruktúra záchranných zariadení je zverejnená na webovom sídle MŽP SR (www.minzp.sk) a jej rezortnej organizácie ŠOP SR (www.sopsr.sk, "Zranený živočích, čo s ním").
Rehabilitačné stanice patria k štátom zriadeným záchranným zariadeniam.
Ide o zariadenia, ktoré musia spĺňať viaceré podmienky stanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Záchranné zariadenia sa zriaďujú za účelom záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov a ktoré zároveň slúžia na umiestnenie hendikepovaných chránených druhov živočíchov počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré nie sú schopné samostatného života v prirodzenom prostredí.
V prípade rehabilitačnej stanice sa jedná o dlhodobejšiu rehabilitáciu t. j. závažné prípady, ktorých liečenie si vyžaduje dlhodobý proces (napr. liečenie fraktúr, preperovanie a pod.), v prípade chovnej stanice sa jedná väčšinou o krátkodobú držbu a rehabilitáciu živočíchov, t.j.
Chovná a rehabilitačná stanica svoju činnosť vykonáva nepretržite a na základe oznámenia na miesto nálezu vyšle výjazdovú skupinu, ktorá zabezpečí odvoz a starostlivosť o zraneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha.
Myšiarka ušatá ako príklad
Myšiarka ušatá je stredne veľká sova s charakteristickým znakom dlhými perovitými uškami.
Nie je lesný druh sovy, hniezdo si podobne ako ostatné sovy sama nestavia, na hniezdenie využíva opustené hniezda.
Myšiarka ušatá sa nevyhýba ani rušným mestám alebo sídliskám.
Po určitom čase, keď mláďatá opúšťajú hniezdo (nemajú celkom vyvinuté operenie) rozptyľujú sa po okolitých konároch, neskôr, keď sú už letu schopné po okolitých stromoch a budovách, odkiaľ sa počas noci (v letných mesiacoch) piskľavým hlasom dožadujú potravy od svojich rodičov.
Potravou tejto sovy sú takmer výlučne drobné cicavce, najmä hlodavce, čím výrazne prispieva k ich redukcii.
V období výchovy mláďat, počas jednej noci donesú aj niekoľko kusov drobných hlodavcov.
Práve v období, keď mláďatá myšiarky ušatej nevedia lietať, ale sú už mimo svojho hniezda, sa stáva, že ľudia takýto nález mláďatá považujú za "vypadnuté mláďa".
Pri náleze takého mláďatá v korunách stromov je nežiadúce ho zachraňovať, jedine nie letu schopné mláďa, prípadne poranené, nájdené na zemi môžeme považovať za ohrozené zo strany mačiek či psov, takéto mláďa si vyžaduje našu starostlivosť a treba kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR, ktorá navrhne ďalší postup.
tags: #peter #madar #polovnicka #4 #kosice