Prvá Správa prezidenta o stave republiky sa začala pomerne všeobecne. Od nudných fráz prešiel Michal Kováč ku kritike vládnutia Vladimíra Mečiara. Nebol konfrontačný, naopak, často vyzýval na zmier. Aj vďaka tomu sa stal jeho prejav nezabudnuteľným.
Keď prišiel Michal Kováč 9. marca 1994 do budovy Národnej rady SR, ani jeho najbližší spolupracovníci netušili, či si trúfne aj na pasáž, ktorá mala byť jeho osobnou výpoveďou. Michal Kováč si už nepamätal, aká bola bezprostredná reakcia na jeho prejav. Nevedel, či mu tlieskali, alebo nie.
„Videl som zaskočené tváre a neurčité, akoby odrazu opatrné výrazy na tvárach opozičných poslancov. Na záver prvej Správy o stave republiky vyzval rozhádaných politikov na zmier. Krátko po odznení prejavu navrhol poslanec KDH Ladislav Pittner, aby sa hlasovalo o vyslovení nedôvery vtedajšiemu premiérovi.
Prinášame niektoré časti z prejavu Michala Kováča, v ktorých pomenoval kľúčové problémy. V nudnejšom úvode sa prezident venoval skôr zahraničnej politike krajiny. Upozornil na rôzne protichodné vyjadrenia slovenských politikov, ktoré vyvolávali pochybnosti o našom skutočnom smerovaní. Veľmi rýchlo však začal Michal Kováč pomenúvať vnútropolitické problémy.
Pripomenul, že vláda sa veľmi rýchlo dostala do menšinového postavenia a je nútená hľadať ad hoc podporu poslancov, „čiže musí neustále zápasiť o svoje prežitie. Aj pred poslancami preto zopakoval, že krajina by potrebovala stabilnú širokú či širšiu koalíciu. Nevylúčil ani možnosť predčasných volieb. „K predčasným parlamentným voľbám môžeme dospieť buď rozhodnutím poslancov parlamentu, alebo cestou referenda o predčasných voľbách.
Prečítajte si tiež: Aktuálne správy o Petre Vlhovej
Prezident sa venoval aj ekonomickému vývoju krajiny, ktorý nebol v roku 1994 utešený. Vidieť problém len vo vedeniach by však bolo podľa Kováča nepresné. „Kľúčovým problémom z tohto pohľadu je aj ďalší postup privatizácie.
Michal Kováč upriamil pozornosť na vnútornú bezpečnosť krajiny. Varoval, že pocit osobného ohrozenia začína nadobúdať všeobecný charakter. „Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a bánk, je narastajúca korupcia. „Obrazom nášho verejného života sa stal permanentný politický zápas,“ povedal prezident pred poslancami.
Vnútropolitická scéna prestávala byť podľa neho miestom konštruktívnej výmeny, ale menila sa na arénu „s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter. Horliví bojovníci za vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu.
Prezident Michal Kováč v rozhovore s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom. „Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu. Pripomenul im, že nielen v parlamente, ale i vo verejnosti sa začína zdôrazňovať, že Mečiarova vláda začala strácať morálny titul legitimity.
„Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Michal Kováč prešiel ku konkrétnemu pomenovaniu, prečo sa začal jeho konflikt s Mečiarom. Bolo to jeho rozhodnutie odmietnuť vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie.
Prečítajte si tiež: Slovenská lyžiarska hviezda Petra Vlhová
„Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné voľby a hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč. Výsledok môjho rozhodnutia poznáte.
Kováč dodal aj to, že vždy uznával a oceňoval niektoré „osobitné schopnosti pána Mečiara“, a vymenoval pracovitosť, zanietenosť, vynikajúcu pamäť, pohotovú reakciu, razantnosť, nadpriemernú rétoriku a kombinačné schopnosti. Mečiar nebol podľa neho „ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg“.
Mečiar počas prezidentovho prejavu v budove Národnej rady nebol. Napriek tomu ho však Michal Kováč vyzval, aby sa nad jeho slovami zamyslel, a to bez zloby a nenávisti v srdci. Prezident zároveň dodal, že túto jeho výzvu nemožno vnímať ako slabosť. „Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky, nikdy nezradí Slovenskú republiku, svoj národ, ale ani svoj rozum a svedomie, aj keď by mal vypiť kalich horkosti až do dna.
Bratislava 3. novembra (TASR) - V kauze burzových podvodov na Taiwane, pri ktorých bola zneužitá slovenská značka Chirana, bolo obžalovaných 19 ľudí. Slovákov sa vyšetrovanie nedotklo. Denník informuje o obžalobe šéfa taiwanského holdingu Zodic Light World Technology, účtovníka tejto firmy, zamestnancov burzy a burzových maklérov.
Zodic Light World Technology vytváral fiktívnu spoluprácu v zdravotníctve, okrem iného aj so slovenskou spoločnosťou Chirana Group SK. Cez vyhlásenia v médiách umelo zvyšoval cenu svojich akcií. Na vytváraní dokonalej podnikateľskej ilúzie o Zodicu sa podľa HN nepriamo podieľal i šéf Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji Michal Kováč mladší či bratislavská spoločnosť Chirana Group SK. Napriek tomu medzi obvinenými, vyšetrovanými ani predvolanými svedkami nie sú žiadni Slováci, píšu noviny.
Prečítajte si tiež: Petra Vlhová a jej zárobky z MS v lyžovaní
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano informoval, že taiwanské úrady nepožiadali slovenskú stranu o spoluprácu ani asistenciu, nakoľko ide o vnútornú záležitosť ázijskej krajiny. Kováč mladší sa podľa HN objavil za jediný rok na vystúpeniach fiktívnej firmy a spolu so zatknutým šéfom Zodicu podpísal memorandum o spolupráci na projekte za 500 miliónov eur. „V tom čase bol Zodic na Taiwane vnímaný ako štandardná spoločnosť, s ktorou v rôznej miere spolupracovali aj ďalšie európske podnikateľské subjekty.
Slovensko Michal Kováč mladší sa dostal na Slovensko až po viac ako 170 dňoch. STVR V nedeľu (31. 8.) je to presne 30 rokov, odkedy Slovenská informačná služba zavliekla do zahraničia syna prezidenta Michala Kováča. SIS v tom čase viedol nominant vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara Ivan Lexa. Ten sa podľa výpovedí bývalých členov tajnej služby mal osobne podieľať na únose.
Vladimír Mečiar mal počas svojej kariéry ako slovenský premiér viacero konfliktov. Ten najznámejší a najvypuklejší mal s Michalom Kováčom, prezidentom. Ten vtedajšieho premiéra ostro kritizoval. Jedným z krokov, pre ktoré sa prezident do konfliktu s premiérom dostal, bolo odmietnutie menovať Ivana Lexu do funkcie ministra privatizácie a neskôr za šéfa Slovenskej informačnej služby.
Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov,“ vyhlásil v správe o stave republiky prezident Michal Kováč.
Po tejto správe o stave republiky padla druhá vláda Vladimíra Mečiara. Ten však následne vyhral voľby, čím tlak na prezidenta mohol pokračovať.
„Vladimír Mečiar pojal predstavu, že Michal Kováč sa v úvodzovkách nepodaril ako prezident a treba urobiť nápravu a vypudiť ho z prezidentského paláca. Začal robiť so svojimi spolupracovníkmi sériu diskreditačných krokov,“ vyjadril sa vtedajší poradca prezidenta Pavol Demeš.
Spor vyvrcholil únosom prezidentovho syna tajnou službou do Rakúska, keď 31. augusta 1995 skupina mužov násilne naložila Michala Kováča mladšieho do auta. Tam ho zbili, na hlavu mu nasadili vrece a donútili ho vypiť fľašu alkoholu. Podľa policajného vyšetrovateľa, popoludní toho dňa dostala Rakúska polícia tip, že pred policajnou stanicou v hraničnom meste Hainburg je osoba, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač za kauzu Technopol.
„Spolu s kolegami sme boli v úplnom šoku, keď sme sa na druhý deň toto dozvedeli. Ľudia priamo zo SIS-ky dali vedieť, čo sa stalo. Michal Kováč, čo sme okolo neho boli, nás v zásade tíšil, aby sme sa upokojili. Skrátka, Michal Kováč nás všetkých z toho svojho okolia prekvapil svojou mužnosťou, rozhodnosťou,“ opísal zlomové momenty Demeš.
Polícia už na začiatku vyšetrovania tvrdila, že za únosom bola Slovenská informačná služba. Vtedajší šéf tajných Ivan Lexa v parlamente počas prednesu správy SIS v roku 1996, útočil na prezidenta Michala Kováča.
„Deviateho októbra 1995 bez akýchkoľvek dôkazov pre zahraničnú tlačovú agentúru uviedol, že citujem, v pozadí za údajným zavlečením jeho syna figuruje šéf SIS Ivan Lexa. Pätnásteho novembra znova pre zahraničnú tlačovú agentúru, uviedol, že citujem, nepochybuje o účasti SIS za zavlečením jeho syna,“ povedal o udalostiach vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa.
„Jasne preukázal, že v záujme dosiahnutia svojich politických cieľov a v záujme vyriešenia problémov svojej rodiny je schopný porušovať zásady demokratického a právneho štátu,“ pokračoval Lexa.
Vtedajšia opozícia označila jeho vystúpenie a praktiky informačnej služby za tie spred roku 1989. Po viac ako 170 dňoch sa Michal Kováč mladší v roku 1996 dostal naspäť na Slovensko. Verzia, že za únosom Michala Kováča mladšieho bola informačná služba, je dnes už podľa vtedajších aktérov nespochybniteľná.
„Verzie sú v prvom rade postavené aj na motíve. Ten motív tu bol pomerne jasný, pretože bolo tu obrovské napätie medzi vtedajším premiérom a hlavou štátu,“ vyjadril sa advokát, bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok.
„Ja som nebol prvý vyšetrovateľ, ja som mal ešte predchodcu, pána Šimoniča, a keď som ja nastúpil, tak už za jeho pôsobenia bolo zabezpečených rád dôkazov, ktoré preukazovali, že na tomto trestnom čine participuje Slovenská informačná služba, to znamená minimálne časť jej príslušníkov a technika,“ priblížil Vačok.
Vtedajšiu informačnú službu usvedčoval jej bývalý námestník Jaroslav Svěchota a aj operatívec SIS, ktorý sa zúčastnil na samotnom únose, Oskar Fegyveres, blízky spolupracovník neskôr zavraždeného Róberta Remiáša, ktorý mu v krajine robil spojku po tom, ako ušiel do zahraničia.
BRATISLAVA 6. októbra (WebNoviny.sk) - Prezident SR Andrej Kiska sa vo štvrtok podpísal do kondolenčnej knihy, ktorú v súvislosti s úmrtím Michala Kováča zriadili v Prezidentskom paláci. Pozostalým a príbuzným Michala Kováča zároveň vyslovil hlbokú úprimnú sústrasť.
Kiska následne uviedol, že Michal Kováč bol prezidentom v zložitom období, keď sa zvádzal zápas o charakter Slovenskej republiky a keď sme hľadali miesto na mape Európy. Tento boj bol podľa Kisku ťažký, zložitý a zákerný. „Ja si neviem predstaviť, že by niekto uniesol môjho syna. Prezident Kováč vyšiel z tohto boja v mojich očiach ako víťaz. Ako morálny víťaz, ktorý sa nebál postaviť zlu. A nebál sa pomenovať zlo napriek tomu, že vedel, koľko príkoria a problémov mu to môže spôsobiť,“ povedal Kiska. Súčasný prezident zároveň zdôraznil, že mu je veľmi ľúto, že sa Kováč nedožil justičnej spravodlivosti za to všetko, čo sa udialo. Zdôraznil zároveň, že to, na čo Kováč upozorňoval ako na obrovskú divokú privatizáciu a rozkrádanie, sa do dnešného dňa nevyšetrilo a ostáva to veľkým výkričníkom z našej minulosti.
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko si vo štvrtok uctil pamiatku zosnulého prezidenta Michala Kováča podpisom do kondolenčnej knihy v Prezidentskom paláci. Danko uviedol, že správu o úmrtí prvého slovenského prezidenta Michala Kováča prijal s ľútosťou. „Verím, že jeho odkaz, jeho pôsobenie, jeho práca zostanú navždy v našich srdciach ako odkaz politika oddaného službe svojmu národu,“ dodal Danko. Informoval komunikačný odbor parlamentu.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel vo veku 86 rokov v stredu 5. októbra o 19:50 v Nemocnici sv. Michala. Do tejto nemocnice ho previezli už v piatok 30. septembra na kardiologickú jednotku intenzívnej starostlivosti. Dôvodom boli kardiovaskulárne problémy. Bývalý prezident bojoval s podlomeným zdravím už niekoľko rokov. V súvislosti s úmrtím prvého prezidenta SR Michala Kováča vystavili v Prezidentskom paláci v Bratislave kondolenčnú knihu. Ako informoval Martin Lipták z Kancelárie prezidenta SR, vstup pre verejnosť je z Hodžovho námestia dnes do 18:00 a v ďalších pracovných dňoch od 9:00 do 17:00.
Bývalý šéf SIS Ivan Lexa aj niekdajší minister vnútra Gustáv Krajči by sa mali postaviť pred súd. Jeden je podľa obžaloby strojcom únosu prezidentovho syna, druhý stál za zmareným referendom.
Poslanci však nezrušili len amnestie Vladimíra Mečiara, ale aj aj milosť exprezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
Na syna zosnulého prezidenta, ktorý dnes pracuje ako diplomat na Taiwane, vydal Interpol v roku 1994 medzinárodný zatykač pre podozrenie z účasti na miliónovom podvode. O rok neskôr ho na Slovensku obvinili z navádzania na spáchanie trestného činu podvodu. Koncom roku 1997 mu však prezident udelil milosť a trestné stíhanie voči nemu zastavili.
Keďže milosť poslanci zrušili, Michal Kováč ml. je dnes podľa svojho advokáta Jána Havláta opäť v pozícii obvineného. Tvrdí však, že by mu už reálne nič hroziť nemalo.
Ešte v roku 2000 totiž mníchovský súd konanie voči Kováčovi ml. zastavil, lebo dospel k záveru, že nemožno očakávať jeho odsúdenie. To by podľa neho mali akceptovať aj orgány na Slovensku.
„Pre môjho klienta je tzv. kauza Technopol uzavretá, záležitosť bola právoplatne uzavretá súdom v Mníchove pred 17 rokmi a očakávame, že slovenské orgány budú rešpektovať platné súdne rozhodnutie a bez zbytočných prieťahov konania zastavia,“ tlmočil dnes Havlát pre Aktuality.sk stanovisko Kováča ml.
Ak je naozaj Michal Kováč ml. obvinený, je môžné, aby naďalej pôsobil ako diplomat? Zákon hovorí, že ak bolo štátnemu zamestnancovi vznesené obvinenie, mal by byť zaradený mimo štátnu službu.
Zároveň musí byť splnené aj to, že „jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.“
Ministerstvo zahraničných vecí však tvrdí, žiadnym uznesením o vznesení obvinenia nedisponuje. „Zatiaľ teda nie je možné zo strany služobného úradu vyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky a po pokračovaní v trestnom konaní budeme postupovať v súlade so zákonom o štátnej službe,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.
Mečiarova vládna garnitúra sa snažila v prvej polovici 90. rokov zdiskreditovať prezidenta Michala Kováča. Pôvodný nominant Mečiarovho HZDS sa totiž krátko po svojej inaugurácii v roku 1993 pustil do tvrdej kritiky vlády. Do kresla ministra privatizácie odmietal vymenovať Ivana Lexu, hoci o to Vladimír Mečiar opakovane žiadal.
Nástrojom na pomstu voči prezidentovi sa stal jeho vlastný syn a jeho spájanie s kauzou Technopol. Do prípadu ho namočili veľmi podivným spôsobom.
Ostatné udalosti
Kým slovenská lyžiarka Petra Vlhová oslavovala v Bratislave svoje 30. narodeniny, jej bývalý partner Michal Kyselica čelil v týchto dňoch nepríjemným peripetiám. Do jeho domu v Trenčíne, ktorý kedysi Michal plánoval obývať spoločne s Vlhovou, sa pred dvoma týždňami pokúsil vlámať neznámy páchateľ!
Zábery z jeho bezpečnostných kamier zachytili pokus o vniknutie na súkromný pozemok, počas ktorého si zlodej dokonca spôsobil zranenie - pri úteku si údajne poranil slabiny, presnejšie intímne partie, a skončil na pohotovosti!
Kyselica, úspešný podnikateľ, ktorého majetok sa aktuálne odhaduje na niekoľko miliónov eur, Novému Času exkluzívne potvrdil, že k vlámaniu došlo počas jeho neprítomnosti. V tom momente sa totiž práve nachádzal v zahraničí.
„Na úvod musím povedať, že prípad je stále v štádiu vyšetrovania, preto nemôžem povedať úplne všetko, ani zverejniť kamerové záznamy. Práve podľa nich som pôvodne zistil, že sa mi niekto vlámal na pozemok. Pri tom mi zničil bránku, no, našťastie, sa nedostal priamo do domu. Napáchal mi škodu na pozemku a potom ušiel. Následne ho však dolapila polícia,“ povedal Kyselica na úvod pre Nový Čas.
Podľa jeho slov nešlo o organizovanú skupinu, ale o jednotlivca. Presná výška škody zatiaľ nie je vyčíslená, no podľa jeho odhadu ide o sumu, za ktorú by sa dalo kúpiť menšie staršie auto. „Ale teda nie je to, že 50-tisíc eur,“ doplnil.
Zaujímavosťou, až bizarnosťou prípadu, je fakt, že páchateľ si pri celej akcii sám spôsobil zranenie! A to nie hocijaké... „Páchateľ si vlastne pri tomto vlámaní sám ublížil. Natrhol si slabiny, respektíve intímne partie, aby sme boli presnejší a údajne skončil na pohotovosti. Aj na základe toho ho potom asi policajti dokázali o to jednoduchšie identifikovať a dolapiť. Je to až bizarné,“ uviedol podnikateľ.