Štáty, národy a ľudstvo vynakladali a vynakladajú najväčšie úsilie na výrobu a predaj zbraní a na vzájomné zničenie. Zdá sa, akoby štáty sveta boli neustále pripravené na vojnu s neznámym nepriateľom.
Každoročne sa vo svete vyrobí približne 8 mil. kusov ľahkých zbraní, 12 mld. patrónov, podľa štatistických údajov pripadá jedna pištoľ na 10 obyvateľov sveta. Každý deň v dôsledku použitia strelnej zbrane zahynie tisíc ľudí. Podľa najnovších údajov Small Arms Survey zomiera v dôsledku použitia strelných zbraní až 500 tis. ľudí ročne.
Podľa údajov švédskej organizácie SIPRI, ktorá sa zaoberá problematikou produkcie a obchodu so zbraňami, celkový ročný vojenský rozpočet všetkých štátov sveta dosahuje sumu viac než 900 mld. USD. Nehľadiac na pokusy medzinárodného spoločenstva obmedziť šírenie zbraní, ich export zostáva najziskovejším odvetvím pre mnohé štáty sveta.
Podľa hodnotení expertov už v roku 2004 výdavky na nákup zbraní dosahovali sumu jeden trilión USD, čím dosiahli úroveň nákladov v období studenej vojny. V roku 1987 výdavky na zbrojenie predstavovali sumu 1,034 triliónov USD. Hoci rast nákladov súvisí s produkciou superpresných, inteligentných zbraní a nie s nárastom množstva zbraní, napriek tomu uvedený fakt má svoju symboliku. Súvisí to aj s tým, že po skončení studenej vojny počet ozbrojených konfliktov neklesol, ale naopak - zvýšil sa.
Celkovo sa vo svete od skončenia druhej svetovej vojny až do roku 2006 uskutočnilo 232 ozbrojených konfliktov.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Exportéri zbraní
Nie je prekvapením, že vedúce pozície vo výrobe a exporte zbraní zaujímajú štáty G-8, ktorých celkový podiel na svetovom trhu so zbraňami dosahuje 85 %. Pritom zbrane rozličného druhu nakupujú od nich štáty s autoritatívnymi režimami, ktoré sa dopúšťajú represií proti svojim občanom alebo vedú vojny. Medzi takéto štáty patria Sudán, Mjanmarsko, Konžská demokratická republika, Kolumbia, Filipíny, Irán a mnohé ďalšie.
V poslednej dobe práve v štátoch Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky bol zaznamenaný podstatný nárast prostriedkov vyčlenených na nákup zbraní. Podľa údajov US Congressional Research Service len v roku 2003 štáty týchto kontinentov minuli na zbrojenie približne 22 mld. USD a ich náklady sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili o 8 %. Celkovo v priebehu rokov 1998 - 2005 získali štáty tzv. „tretieho sveta” zbrane v celkovej hodnote 174,8 mld. USD.
USA - globálny líder v produkcii zbraní
Lídrom v produkcii a v obchode so zbraňami sú USA. Podľa správy Štátneho departementu USA (Direct Commercial Sales Export Authorizations for Fiscal Year 2007) v roku 2007 dosiahla celková hodnota predaja amerických zbraní sumu 24,531 mld. USD.
Hlavným odberateľom pre USA sú rovnako ako v minulosti rozvojové krajiny. Len v rokoch 2001 - 2004 príjem USA z predaja zbraní do uvedených štátov dosahoval sumu 29,8 mld. USD. USA patria medzi lídrov z hľadiska počtu korporácií, ktoré sa zaoberajú predajom zbraní. Zo 100 najväčších svetových podnikov a koncernov pôsobiacich v tejto sfére, je 40 v americkom vlastníctve a pôsobí na území USA.
Medzi najvýznamnejšie patria:
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
- Spoločnosť Boeing, ktorá je najväčším svetovým výrobcom zbraní. V roku 2006 príjem z predaja zbraní tejto firmy dosahoval hodnotu 30,7 mld. USD, čo predstavovalo polovicu z celkového príjmu spoločnosti. Boeing produkuje najmodernejšie stíhacie a bombardovacie lietadlá, satelity a satelitné systémy, elektronické systémy riadenia bojových operácií ako aj elementy protiraketovej obrany.
- Lockheed Martin sa špecializuje na výrobu rakiet Patriot a raketových systémov, navigačných a monitorovacích systémov a pod. Svoje zbrane dodáva o. i. do Albánska, Chile, Argentíny, Brazílie, Južnej Kórey, Singapuru, Taiwanu a do Indie. Zisk z predaja zbraní v roku 2006 dosiahol 28,1 mld. USD pri celkovom príjme 39,6 mld. USD.
- Northrop Grumman. V roku 2006 predali zbrane v hodnote 23,7 mld. USD, pričom celkový príjem spoločnosti v uvedenom roku dosahoval sumu 30,1 mld. USD. Táto spoločnosť, podobne ako mnohé iné, je spojená predovšetkým s rezortom obrany. Buduje lietadlové lode, atómové ponorky, námorné navigačné systémy a aero-kozmické technológie dvojitého určenia.
Spomedzi iných amerických lídrov v oblasti výroby zbraní možno spomenúť General Dynamics, ktorá produkuje rôzne druhy strelných zbraní, guľomety, prenosné raketové systémy, delostrelecké zbrane a pod. a jej príjem z predaja dosahuje sumu 18,8 mld. USD. Patrí medzi ne aj Raytheon, ktorý produkuje jedny z najefektívnejších okrídlených rakiet typu Tomahawks. Súčasťou zbrojárskych korporácií sú aj výrobcovia moderných počítačových technológií, známi na svetových trhoch. Napr. príjmy korporácie ITT z predaja bojových technológií dosahovali v roku 2006 sumu 3,3 mld. USD, t. j. prakticky polovicu celkových ročných príjmov.
Medzi najväčších odberateľov amerických zbraní patria štáty Blízkeho východu a severnej Afriky, predovšetkým Egypt, Izrael, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jordánsko, Bahrajn, Kuvajt a Omán. - 122 protiponorkových rakiet.
Celkový príjem USA z predaja zbraní v tomto regióne dosahoval v uvedenom období sumu 18,8 mld. USD. Objem dodávok podľa dohôd, uzavretých s jednotlivými štátmi, predstavoval napr. s Egyptom sumu 5,7 mld. USD. Je to rovnaký objem ako s Izraelom, kým do Saudskej Arábie USA dodali zbrane v hodnote 3,8 mld. USD.
USA navyše aktívne vstupuje na tradičné neamerické trhy. V dôsledku toho sa predaj zbraní stáva súčasťou americkej geopolitickej stratégie. Nedávno Čína vyslovila znepokojenie a nesúhlas s tým, že USA začali aktívne dodávať zbrane Taiwanu. V októbri 2008 vláda USA prijala rozhodnutie predať tomuto medzinárodne neuznanému štátu zbrane v celkovej hodnote 6,5 mld. USD.
Podobne úspešne USA vstupujú na trhy postsovietskych štátov. V priebehu roku 2007 boli najaktívnejšími odberateľmi amerických zbraní Gruzínsko, ktoré nakúpilo strelné zbrane a muníciu, obrnenú techniku, elektronické zariadenia, leteckú techniku a zariadenia, ako aj prostriedky osobnej ochrany v hodnote 25 mil. USD. Na druhom mieste bolo Kirgizsko, ktoré od USA kúpilo elektroniku a delostrelecké systémy v hodnote 20 mil. USD.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Ďalšie štáty, ako Azerbajdžan, Kazachstan, Arménsko, Turkménsko, Tadžikistan a Ukrajina vynaložili na nákup rozličných druhov amerických zbraní, najmä však na počítačové systémy, priemerne 15 mil. USD. Prekvapujúco je jedným z odberateľov amerických zbraní aj Rusko, ktoré v roku 2007 od USA nakúpilo zbrane v hodnote 40,7 mil. USD. Rusko z USA dovážalo predovšetkým strelné zbrane a muníciu, elektroniku, rakety, leteckú techniku a zariadenia, výbušniny, systémy riadenia paľby, kozmické systémy a zariadenia.
Dobiehajúce Rusko
Na druhom mieste v rebríčku exportérov zbraní na svetový trh sa nachádza Rusko. Jeho príjmy síce do značnej miery zaostávajú za príjmami USA, napriek tomu však jeho potenciál vo výrobe a predaji zbraní sa zvyšuje. Ak v roku 2005 objem predaja dosahoval sumu 6 mld. USD, na konci roku 2008 sa predpokladá, že príjmy stúpnu na 7,5 - 8 mld. USD. Až 96 % ruskej produkcie smerovalo a smeruje do štátov tzv. tretieho sveta. Podľa rozličných údajov Rusko dodáva zbrane do 60 štátov sveta. Patria medzi ne India, Čína, Indonézia, Thajsko, Pakistan, Srí Lanka, Saudská Arábia, africké krajiny, región Spoločenstva nezávislých štátov a i.
Jedným z najdôležitejších odberateľov ruských zbraní bola až donedávna India. V priebehu štyroch desaťročí vojensko-technickej spolupráce India získala od Ruska zbrane v hodnote presahujúcej sumu 40 mld. USD. V súčasnosti dosahuje objem rusko-indických zmlúv na nákup zbraní a licencie na ich výrobu približne 10 mld. USD. Rusko do Indie dodáva predovšetkým lietadlá Su-30, MiG-29 a tanky T-90. Jeden z najväčších kontraktov bol spojený s modernizáciou ruskej lietadlovej lode Vikramaditya („Admiral Gorškov”) v hodnote 1,2 mld. USD. Neustále meškanie dodávok a zmeny zmluvných podmienok zo strany Ruska nútia Indiu, aby sa preorientovala na iných dodávateľov, konkrétne na USA, Nemecko, Francúzsko a Izrael.
Ďalším významným ázijským importérom ruských zbraní bola Čína, ale podobne ako v prípade Indie, aj táto krajina sa snaží obmedziť dodávky z Ruska. Kým v roku 2006 až 54 % dodávok zbraní do Číny smerovalo z Ruska, v roku 2007 to bolo iba 28 %. To nesúvisí ani tak zo sklamania z Ruska, ako skôr s rozvojom vlastnej zbrojnej výroby.
Dopyt po ruských zbraniach je tradične vysoký v tých štátoch, ktoré majú negatívny alebo zdržanlivý postoj k USA a v minulosti, počas studenej vojny, boli vernými spojencami ZSSR. Medzi nimi je mnoho štátov s odióznymi politickými režimami. Odberateľmi ruských zbraní sú napr. Alžírsko, Irán, Líbya, Sýria a Jemen.
Tak napr. v roku 2007 Rusko dodalo Iránu komplex protivzdušnej obrany Tor-M1, čo vyvolalo ostrú kritiku USA, EÚ a Izraela. Rusko oficiálne od roku 2008 Iránu nedodáva zbrane a materiály dvojitého určenia. Nedávno však bolo obvinené z tajných dodávok zbraní režimu prezidenta Mahmouda Ahmadinejada. Negatívnu reakciu Západu vyvolali dodávky zbraní do Sýrie vzhľadom na skutočnosť, že Sýria následne tieto zbrane dodáva teroristickým organizáciám na Blízkom východe. Tak napr. Hizballáh a Hamas získali od Sýrie ruské protitankové raketové komplexy Metis a Kornet-E, ktoré boli využité vo vojnových zrážkach s Izraelom. Napriek tomu Rusko a Sýria rokujú o dodávkach najnovších typov systémov protivzdušnej obrany Pancir-S1, stíhacích lietadiel MiG-29 a operatívno-taktického raketového komplexu Iskander-E. Nie je vylúčené, že tieto dodávky bude Rusko realizovať nepriamo, aby sa vyhlo medzinárodnému škandálu, ale prostredníctvom tretích štátov, napr. Bieloruska. Práve Bielorusko totiž plánuje realizovať v Rusku rozsiahlu objednávku na dodávky uvedených typov zbraní v hodnote 1 mld. USD.
Rusko sa aktivizovalo aj na trhoch v Latinskej Amerike. Svoje zbrane dodáva do Venezuely, Mexika, Brazílie, Chile, Kolumbie a Kuby. Z tohto hľadiska najintenzívnejšie vzťahy udržiava s Venezuelou. Len v priebehu rokov 2005 - 2007 oba štáty uzavreli dvanásť dohôd na dodávky ruských zbraní (bojové lietadlá Su-30 MKV, systémy protivzdušnej obrany, obrnené automobily a tanky) v hodnote viac než 4,4 mld. USD. Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou bude posilňovať svoje pozície v tomto regióne, hoci sa sotva stane vážnou konkurenciou USA.
EÚ - kto ak nie my?
Na svetovom trhu so zbraňami sa pevne etablovali aj štáty Európskej únie. EÚ zatiaľ nevystupuje ako jednotný dodávateľ zbraní, Európu na svetovom trhu reprezentuje Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. V rokoch 2003 - 2008 predstavoval celkový príjem Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka z predaja zbraní sumu 80 mil. USD. Z nich 53 mld. pripadalo na Veľkú Britániu, ktorá je tretím najväčším dodávateľom zbraní na svete. Po nej nasledujú Francúzsko a Nemecko. Aj v prípade západoeurópskych dodávateľov zbraní sú ich významnými partnermi rozvojové krajiny. Len v roku 2006 Veľká Británia predala uvedeným krajinám zbrane v hodnote 3,2 mld. USD. Britské zbrane putujú aj do štátov, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie označuje ako „vyvolávajúce znepokojenie” v oblasti ľudských práv. Týka sa to napr. Barmy, Číny, Konga, Iránu, Libérie, Rwandy, Somálska, Sudánu, Uzbekistanu a Zimbabwe. Francúzsko takisto dodáva zbrane do Sudánu a Barmy, hoci na dovoz zbraní do uvedených krajín bolo uvalené embargo.
Výrobcami a exportérmi zbraní sú aj iné členské štáty EÚ, ako napr. Belgicko, Holandsko, Švédsko, Španielsko, Dánsko, Poľsko, Slovensko a Česko.
V západnej Európe pôsobí 34 zo 100 najväčších výrobcov zbraní. Vedúcu pozíciu zaujíma britská spoločnosť BAE Systems, ktorá sa špecializuje výlučne na výrobu a predaj zbraní. Vo svetovom rebríčku sa nachádza na treťom mieste. Produkuje všetky druhy zbraní, počnúc ľahkými strelnými zbraňami, končiac superpresnými informačnými technológiami a ponorkami. Svoju produkciu vyváža do Austrálie. V roku 2006 príjmy tejto spoločnosti z predaja zbraní dosiahli 24,1 mld. USD pri celkovom ročnom príjme 25,3 mld. USD.
Ďalšie európske spoločnosti sú vo svete známe civilnou produkciou, ale napriek tomu sa zaoberajú aj zbrojnou výrobou.
- Rolls Royce - automobilová spoločnosť s ročným príjmom z predaja zbraní 4 mld. USD;
- Saab so sídlom vo Švédsku; 23. miesto v ratingu SIPRI, s príjmom z predaja zbraní 2,2 mld.
- Fiat (Iveco) so sídlom v Taliansku.
Podľa údajov medzinárodných organizácií, mnohé z uvedených štátov, resp. firiem porušujú dohody o zastavení dovozu zbraní do konfliktných zón, resp. štátov s nedemokratickými režimami. Tak napr. podľa vyhlásenia medzinárodnej organizácie Oxfam, Švajčiarsko, resp. firma RUAG, je na druhom mieste po USA v dodávkach munície ľahkých zbraní do rozvojových štátov, vrátane krízových oblastí. V roku 2007 vypukol vo Veľkej Británii škandál v súvislosti s činnosťou spoločnosti BAE Systems. Firma darovala saudskému princovi Airbus v hodnote 75 mil. GBP. Rakúska firma Glock, zaoberajúca sa výrobou pištolí, podobne ako iné európske zbrojárske podniky, sťahujú výrobu do krajín Latinskej Ameriky a Ázie, ktoré nie sú viazané medzinárodnými dohodami, aby získali možnosť vyvážať zbrane do akýchkoľvek štátov.
Výroba a predaj zbraní sa stali jednými z najvýznamnejších zdrojov štátneho rozpočtu. V mnohých demokratických štátoch možno pozorovať prepojenie medzi najväčšími zbrojárskymi korporáciami a štátnou mocou. To v mnohých aspektoch ovplyvňuje riešenie otázok súvisiacich s ozbrojenými konfliktami v Ázii a Afrike. Len v roku 2005 vláda USA vynaložila na vojnu v Iraku 148 mld. USD a Veľká Británia 6 mld. USD. Možno predpokladať, že v budúcnosti sa zvýši výroba a predaj zbraní.
Noví konkurenti
Medzi nových producentov zbraní sa zaraďujú Izrael, Singapur, India, Južná Kórea a Juhoafrická republika. USD. Štáty uvedených regiónov uprednostňujú nákup zbraní v Rusku, Európe a v USA, vzhľadom na to, že kvalitou podstatne prevyšujú čínsku produkciu. Napriek tomu však Irán a Severná Kórea sú stálymi importérmi čínskej vojenskej techniky. Hoci medzinárodné dohody a OSN zakazujú dovoz zbraní do týchto krajín, Čína im dodáva o i. aj raketové technológie. Do afrických štátov (Alžírsko, Egypt) Čína vyváža ľahké zbrane, ktoré sú mimoriadne populárne v „krízových regiónoch.”
Veľmi aktívny je na zbrojárskych trhoch aj Izrael. Ako uvádza izraelské ministerstvo obrany, len v roku 2006 tento štát predal zbrane v hodnote 4 mld. USD. Táto strana realizovala dodávky do Číny, Indie a do krajín bývalého ZSSR, predovšetkým do Gruzínska a Azerbajdžanu.
V prípade Južnej Kórey, medzi najvýznamnejšie korporácie, ktoré sa zaoberajú výrobou zbraní, vojenských technológií a zariadení patrí Samsung, ktorý v roku 2006 predal zbrane v hodnote 720 mld. USD a Doosan Infracore Defense.
Odhady vojenských zbraní
Z údajov z prieskumu Small Arms Survey (SAS) a Svetovej banky bolo určené, ktoré krajiny majú najviac vojenských strelných zbraní na vojaka. Preskúmali sa údaje o odhadovanom držaní vojenských strelných zbraní a odhadovanom počte aktívnych vojakov vo viac ako 160 krajinách a zoradili sa tie s pomerom strelných zbraní k počtu aktívnych vojakov najmenej 5 ku 1, od najnižšieho po najvyšší. Odhady vojenských zbraní pochádzajú z SAS, medzinárodnej organizácie pre výskum konfliktov, a sú aktuálne k roku 2017. Odhady počtu aktívnych vojakov, vrátane vojenského aj polovojenského personálu, pochádzajú zo Svetovej banky a sú aktuálne k roku 2020. Dodatočné údaje o ročných výdavkoch na obranu a výdavkoch na obranu ako podielu hrubého domáceho produktu (HDP) pochádzajú zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI), nezávislej organizácie pre výskum kontroly zbraní.
Medzi 34 krajinami na tomto zozname sa odhadovaný počet vojenských strelných zbraní na jedného vojaka v aktívnej službe pohybuje od približne 5 po viac ako 20. Národné armády na tomto zozname zahŕňajú niektoré z najväčších a najmocnejších na svete, ako sú Čína a Rusko, ako aj mnohé ďalšie regionálne vojenské mocnosti, ako sú Irán a Izrael.
Na rozdiel od mnohých krajín s oveľa väčším počtom vojenských strelných zbraní, ako je počet aktívnych vojakov, Spojené štáty neviedli vojnu na svojom vlastnom území už viac ako 150 rokov. Mnohé krajiny na tomto zozname - vrátane Rakúska, Nórska a Slovinska - sa nachádzajú v častiach Európy, ktoré počas druhej svetovej vojny čelili priamym nepriateľským hrozbám. Podobne Vietnam, jedna z niekoľkých krajín južnej Ázie na tomto zozname, bojoval s francúzskou aj americkou armádou na svojom domovskom území v polovici 20. storočia.
Za posledných 100 rokov neustály vývoj vojenskej technológie zmenil spôsoby vedenia vojen. Strelné zbrane sa zmenili len málo a stále fungujú podobne ako počas väčšiny predchádzajúceho storočia; zostávajú jednými z najdôležitejších zbraní v ktoromkoľvek vojenskom arzenáli.
Švajčiarsko - špecifický prípad
Švajčiarsko má dlhú tradíciu neutrality. Krajina nebola v žiadnom ozbrojenom konflikte od roku 1815. Podľa mnohých odborníkov toto je jeden z dôvodov, prečo je Švajčiarsko dnes tak ekonomicky vyspelé. Zaujímavosťou je, že Švajčiarsko sa stalo členom Organizácie spojených národov až v roku 2002. V súčasnosti sa na jeho území nachádza množstvo dôležitých úradov svetových organizácií.
Podľa vyhlásenia medzinárodnej organizácie Oxfam, Švajčiarsko, resp. firma RUAG, je na druhom mieste po USA v dodávkach munície ľahkých zbraní do rozvojových štátov, vrátane krízových oblastí.
Tabuľka: Porovnanie vojenských výdavkov vybraných krajín
| Krajina | Podiel na celosvetových výdavkoch na zbrojenie (v %) | Vojenské výdavky na obyvateľa (v USD) |
|---|---|---|
| USA | 35,6 | 1854 |
| Čína | 12,8 | - |
| Saudská Arábia | 5,2 | 2764 |
| Rusko | 4,0 | - |
| Spojené kráľovstvo | 3,3 | - |
| Izrael | - | 1921 |
Poznámka: Údaje sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od zdroja a roku merania.
tags: #podiel #zbrani #vo #svajciarsku