Podmienky pre horolezectvo: Ako začať a na čo sa pripraviť

Ako nadšenci horolezectva vám prinášame základné rady, ako s týmto športom, respektíve záľubou s poriadnou dávkou adrenalínu začať a tiež to, aké fyzické a psychické benefity prináša. Športové lezenie je u nás stále populárnejšie a s trochou zveličenia by sa dal parafrázovať jeden fanúšikovský pokrik do podoby: „Kto nelezie, nie je Slovák!” Možno sa vám to bude zdať nadnesené, ale nie je to ďaleko od pravdy.

Prečo sa začať venovať horolezectvu?

Horolezectvo-lezenie sa považuje vo všeobecnosti za jeden z najzdravších pohybov, ktorý častokrát využívajú dokonca vrcholoví športovci ako doplnkovú aktivitu.

1. Lezenie a svaly: Lezenie radíme medzi športy, ktoré sa vykonávajú výlučne s vlastnou váhou, vďaka čomu je pri ňom potrebné zapájať široké spektrum svalov. Okrem sily si takisto vyžaduje aj vytrvalosť, koordináciu a prirodzenú rovnováhu celého tela. Na lezenie dokonca nedajú dopustiť ani fyzioterapeuti, okrem pozitívneho vplyvu na svalovú sústavu je horolezectvo akousi terapiou v prírode.
2. Vysokohorský vzduch: Vysokohorský vzduch má sám o sebe pre naše telo blahodarné účinky, ktoré iste poznáte. Horolezectvo rozprúdi krv v žilách a vášmu dýchaciemu ústrojenstvu poskytne skvelé podmienky.
3. Psychohygiena a prekonávanie limitov: Horolezectvo so sebou prináša poriadnu dávku psychohygieny, súčasťou ktorej je aj prekonávanie vlastných limitov. S narastajúcou túžbou zdolať vrchol narastá aj sila, ktorú v sebe zrazu objavíte. Vašou odmenou za prevedený výkon budú po každej výprave okrem spokojnosti a vyplavených endorfínov aj neopísateľné výhľady a scenérie našej krásnej krajiny.
4. Sústredenie a dôvera: Neodmysliteľnou súčasťou tohto adrenalínového športu je správne nastavená myseľ a silná dôvera v seba samého. Negatívne myšlienky idú bokom, sústredíte sa len na prítomný okamih a zdolanie cieľa, ktorý ste si vytýčili.

Ako začať s horolezectvom?

1. Umelé steny: Umelé steny sú ako stvorené na začiatky lezenia. Nechajte sa viesť niekým skúseným, kto vás oboznámi so základnými princípmi tohto športu. Pre začínajúcich lezcov sú vhodné tzv. bouldrovky, teda nižšie steny, na ktorých sa lezie bez použitia lana.
2. Kurzy lezenia: Začať môžete aj kurzom pod vedením skúseného inštruktora, ktorý vám predstaví základné horolezecké vybavenie, základy istenia a bezpečnosti. Kurz je vhodný pre každého bez ohľadu na to, či ide o úplného začiatočníka alebo človeka, ktorý už s lezením zopár skúseností má. Na kurze sa navyše naučíte ako zvládať situácie po páde a podať prvú pomoc v prípade úrazu.
3. Vlastná výstroj: Ak to s horolezectvom myslíte naozaj vážne, je čas zaobstarať si vlastnú výstroj. Medzi prvými odporúčame sedací úväz, cez ktorý budete previazaný k lanu a horolezeckú prilbu. Jej nosenie nezanedbávajte, ochrana hlavy patrí pri lezení k jednej z najdôležitejších priorít. Potrebovať budete tiež hrudný úväz, ktorý vás pri páde stabilizuje nohami nadol.
4. Tréning: Cvičenie robí majstra, inak tomu nie je ani pri lezení. K zvýšeniu sily môžete využiť základné cviky s vlastnou váhou, akými sú drepy, kľuky, cviky na hrazde, zhyby či plank.

Čo si zadovážiť na lezenie?

Nech už začínate s akýmkoľvek športom, bude vás investícia do základných športových pomôcok, oblečenia a vybavenia niečo stáť. A lezenie nie je výnimkou. Určite nepatrí k tým najdrahším športom, ale rozhodne nerátajte ani s tým, že si vystačíte s pár eurami, zvlášť, pokiaľ by ste sa mali lezeniu venovať naplno a hlavne ho robiť bezpečne. Začínate s lezením a ťažko sa orientujete v širokej ponuke?

1. Oblečenie: Ak niečo lezci od svojho oblečenia očakávajú, tak je to predovšetkým neobmedzená voľnosť pohybu. Druhou vlastnosťou, ktorú má každý lezec na svojom oblečení rád, je jeho mechanická odolnosť. Lezcom a lezkyniam na umelkách väčšinou stačí len tielko, tričko, prípadne top a nejaké trojštvrťáky či šortky. Tým, ktorí preferujú vonkajšie lezenie, však v týchto dňoch už len tričko nepostačí. Zvlášť, ak vezmeme v úvahu fakt, že najlepšie sa podľa ostrieľaných lezcov lezie v teplotách okolo 10 °C. A potom prichádza na rad nejaká tenká funkčná mikina z mikroflísu. A nezabudnite si pre istotu pribaliť do ruksaku radšej aj nepremokavú bundu.
2. Lezečky: Topánkam na lezenie sa hovorí lezečky. A sú tým najdôležitejším, čo by každý lezec mal mať. Správny výber veľkosti, kopytá alebo napríklad aj sťahovací systém je kľúčový pre to, aby sa vám liezlo ľahšie a aby vám to šlo lepšie. Lezečky, na rozdiel od bežných turistických topánok, nesmú byť väčšie než vaša noha. Naopak, pri prvom nazutí vám správne zvolená lezečka bude skôr než obuv pripomínať španielsku topánku. Nenechajte sa však zastrašiť. Odporúčame vám na začiatok nechať si poradiť predajcom alebo niekým vo vašom okolí, kto má s lezečkami svoje skúsenosti. Najlepšie bude, keď si vyberiete z topánok označených výrobcom alebo predajcom ako začiatočnícke.
3. Vybavenie: Vo voľbe vybavenia bude veľmi záležať na druhu lezeckej aktivity, ktorej sa chcete venovať. Na jeseň a v zime sú najvyhľadávanejšími lezeckými „disciplínami” lezenie bouldering na umelých stenách. Ďalej môžete liezť tiež vonku, aj keď sa so znižujúcimi teplotami a zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou zrážok budú tieto varianty stávať menej a menej dostupnými. Pokiaľ plánujete začať boulderingom, stačí vám okrem oblečenia a lezečiek len vrecko s magnéziom, na von pribaľte bouldermatku a ste vysmiati. Len nezabudnite, že magnézium môžete vonku používať len tam, kde je to povolené. Ak sa chcete vrhnúť na stenu, mali by ste sa, okrem už spomínaného vrecka s „mágom”, vybaviť ešte dynamickým lanom, jednoduchým úväzkom s prackou v páse a nastaviteľnými nohavičkami a nezabudnite na karabínu s poistkou. No a nakoniec je potrebné do niečoho všetky tie "hračky" zbaliť. Buď môžete siahnuť po lezeckom batohu s objemom väčšinou medzi 30-50 litrov, alebo po špeciálnych taškách na lano.

Horolezectvo a Návštevný poriadok TANAP-u

Horolezectvo definuje Návštevný poriadok TANAP-u ako športovú činnosť s použitím horolezeckej výzbroje a výstroja, ktorá sa vykonáva v horolezeckom teréne a zahŕňa skalné, mixové i ľadové lezenie. Dokument zároveň špecifikuje horolezectvo vyššej a horolezectvo nižšej obtiažnosti, ktoré zastrešuje aj vysokohorskú turistiku. Zatiaľ čo horolezectvo vyššej obtiažnosti je vykonávané od 3. stupňa (vrátane) stupnice obtiažnosti UIAA, horolezectvo nižšej obtiažnosti spadá do 1.

Horolezectvo možno vykonávať na celom území národného parku okrem lokalít, ktorých zoznam je uvedený TU. Miesta vyhradené pre túto aktivitu sú vyznačené na mape, ktorú nájdete TU. Podmienky pre túto športovú činnosť upravuje §6 Vyhlášky Okresného úradu Prešov o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma.

Prečítajte si tiež: Držanie dlhej guľovej zbrane na Slovensku: Prehľad

• a) v období od 1. júna do 31. októbra a od 15. decembra do 15.
• b) v období od 1. júna do 15.
• c) v období od 1. novembra do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka na lokalite Tisovka v Bielovodskej doline; východiskom miestom pre nástup je modro značený turistický chodník č.
• h) v období od 1. júna do 31.
• i) v období od 1. novembra do 15. apríla nasledujúceho kalendárneho roka možno horolezectvo vykonávať len v čase od 5:00 do 19:00 hod.

Tatry sú skrátka maličké a tlak ich návštevníkov tým pádom enormný. V rámci zachovania miestnych nádherných kvetnatých lúk, pištiacich svišťov, priezračných plies a čistých dolín je viac než vhodné miestne pravidlá dodržiavať.

Turistika v Tatrách je, ako to v národných parkoch typicky býva, obmedzená na značené turistické trasy. Vzhľadom na turistickú vyťaženosť a bezpečnosť samotných turistov sa jedná o pravidlo veľmi logické, na čo sa však mnohí vo Vysokých Tatrách sťažujú, je množstvo oných značených trás. Legálne je pre turistov v Tatrách dostupných 7 vrcholov, na ktoré sa v pekných dňoch stojí v radoch.

Po novom bola do návštevného poriadku zavedená výnimka, ktorá povoľuje na určitých miestach turistickú trasu opustiť. Jedná sa predovšetkým o vrcholy hôr, okolie chát, lanoviek a pod., kde je dovolené pohybovať sa v priestore do 25 m od turistickej trasy. Pohyb v horách je ďalej obmedzený časovo, a to ako v dennej, tak aj ročnej škále. V Tatrách by ste sa nemali pohybovať mimo „denného času“, skorý štart, aby ste boli späť na Štrbskom plese, kým prídu popoludňajšie búrky, teda nie je úplne možný. Výnimkou je prípad, keď ste ubytovaní na niektorej z chát. V rámci roka môžete tatranské vrcholy dobývať od 1. júna do 31. októbra, čo je obmedzenie dosť logické, zima v tatrách je dlhá a plná lavín.

Na väčšine územia národného parku je z dôvodu ochrany zvierat zakázané pohybovať sa so psami. Rovnako je zakázané lietať s dronmi, obe tieto aktivity bývajú právom pokutované.

V oblasti lezenia oproti niekdajšiemu návštevnému poriadku dosiahla nová vyhláška významných zmien. Návštevný poriadok po novom rozlišuje horolezectvo nižšej a vyššej obtiažnosti, hranicou je tu horolezecký stupeň III UIAA. Cesty I-II+ sú považované za nižšiu obtiažnosť, čokoľvek od trojky vyššie je vyššia obtiažnosť. Po novom tu teda môžeme prevádzkovať scramblové výstupy (napr. Malý Ľadový štít) a ľahké hrebeňovky.

Prečítajte si tiež: Airsoft na Slovensku: Právne aspekty

Povinnosť členstva v národnom horolezeckom zväze je samozrejmosťou, novo majú všetci horolezci ešte povinnosť svoju túru vopred registrovať v aplikácii Horskej záchrannej služby. Horolezci nižšej obtiažnosti zároveň musia disponovať „platným potvrdením o absolvovaní základného výcviku od oprávnenej osoby“. JAMES by mal po novom poskytovať štvordňový kurz, ktorého výstupom je práve získanie tejto certifikácie.

V zime je možný pohyb v horách medzi 5. a 19. Horolezcom oboch kategórií je povolené pohybovať sa mimo značenej turistickej trasy, pokiaľ sa jedná o najkratší nástup do lezeckého terénu. Pohyb pred východom a po západe slnka je však rovnako ako pri turistike zakázaný. Výnimka platí v zimnom období, kedy je pohyb povolený od 5. do 19. hodiny.

Z hľadiska sezónnych uzáver je po novom rozdelená jarná a zimná horolezecká sezóna, medzi ktorými je jarná uzávera, kedy je horolezectvo zakázané úplne, a jesenná čiastočná uzávera (pozri tabuľku). Došlo aj k zmenám v rámci geografických obmedzení, po novom sú tu dve úrovne. V lete a v zime je lezenie povolené všade v rámci vymedzenej oblasti zahŕňajúcej väčšinu rozlohy Vysokých Tatier. Nespadá sem ale napríklad oblasť Kriváňa, kde sa nachádza veľkolepý trojkový východný hrebeň na Kriváň, alebo niektoré bočné hrebene v severnej časti Tatier. V jesennom období je naopak v rámci čiastočnej uzávery dovolené liezť iba vo vymenovaných oblastiach na webe TANAPu.

Podmienky pre tento šport boli v rámci nového poriadku výrazne uvoľnené a možností na vykonávanie zjazdov pribudlo. Pre vstup do týchto areálov je zároveň potrebný svoj počin zaregistrovať v aplikácii HZS. V tomto prípade sa jedná o významné rozšírenie možností a ústupok zo strany národného parku.

Akékoľvek kempovanie alebo bivakovanie je v Tatranskom národnom parku prísne zakázané. Našťastie je tu množstvo tradičných chát ponúkajúcich turistickú formu ubytovania. V Tatrách sa zároveň nachádza jedno oficiálne horolezecké táborisko, tzv. „táborisko na Poľane pod Vysokou“.

Prečítajte si tiež: Dovoz airsoft zbraní na Slovensko: Čo potrebujete vedieť

Klasifikácia horských ciest

Klasifikácia horských ciest bude vždy záležitosť subjektívna. Správny výber túry je v rukách každého z nás. O klasifikácii ciest v jednotlivých horstvách je dobré niečo vedieť. Je dobré vedieť, že vo Vysokých Tatrách sa pri starších cestách najprv ujala Welzenbachova stupnica, ktorú v podstate použil Puškáš a Paryski. Tatranská klasifikácia používaná u ciest asi do konca 60 rokov, je teda trochu mäkšia ako UIAA stupnica (rok 1968), ktorá sa ujala aj v Tatrách až s nástupom generácie, ktorá pôsobila počas 70 - 80 rokov a priniesla i polstupne +/-. Je dobré vedieť, že cesty, ktoré sa málo lezú, alebo neprelezené cesty sa často líšia o stupeň a zriedka aj o dva.

Klasifikácia celého výstupu sa určuje podľa najťažšieho miesta - a preto nemôžu byť dva výstupy označené rovnakou obtiažnosťou rovnocenné. V tomto internetovom sprievodcovi sa spravidla pridržiavame klasifikácie prvovýstupcov. V cestách, ktoré sú preklasifikované lezcami po niekoľkých prelezoch, prípadne prelezené novým štýlom sa snažíme uviesť novú klasifikáciu. Ale vždy to bude iba subjektívne - a o tom to celé je o ľuďoch a horách.

Nové hodnotenie istenia:

Zavádza sa nové hodnotenie úrovne a kvality istenia v tatranských cestách podľa vzoru alpskej hodnotiace stupnice. Hodnotenie úrovne istenia pri ceste odistenej fixnými isteniami (nity) je označená S v rozsahu 1 - 6. Pri ceste odistenej vyberateľnými isteniami (skoby, zakladanie) je označená R v rozsahu 1 - 6. Kombinácia oboch typov istení je označená RS v rozsahu 1 - 6.

S nástupom moderných ľadových zbraní a mačiek došlo k rozvoju drytoolingu - teda postupu skalou za použitia zbraní v zime. Pre tento účel bola vymyslená mixová stupnica, k aplikácii, ktorej došlo v posledných rokoch i vo Vysokých Tatrách. Je potrebné poznamenať, že ide o lezenie v mačkách za pomocí zbraní po čistej skale, na ktorej môže a nemusí byť ľad. Je otázne nakoľko bola táto klasifikácia použitá v Tatrách správna a presná.

Klasifikačná stupnica ľadového lezenia:

• I - Krátke lezenie s dobrým istením a jednoduchým zostupom.
• II - Jedna alebo 2 dĺžky na ceste s malým objektívnym nebezpečenstvom v krátkom úseku vyznačenom v popise.
• III - Dlhá cesta s viachodinovým nástupom. Dobré istenie, jedno exponované miesto. Zlanenie celou cestou.
• IV - Dlhá a odľahlá cesta, nevyhnutné skúsenosti s vysokohorským lezením. Náročný nástup s použitím vlastného materiálu.
• V - Dlhý vysokohorský výstup vyžadujúci dobrú úroveň lezcov a technickej výbavy. Expozícia a nebezpečenstvo lavín.
• VI - Veľmi dlhá cesta v alpskej stene trvajúca viac ako deň. Nebezpečenstvo lavín, pádu kamenia a sérarov.
• VII - Zvýšenie predošlých problémov, napr.

Hodnotenie ľadov treba brať s istou rezervou. Otiažnosť ľadu sa mení podľa podmienok, sezóny a variantu lezenia, a preto nie je možné vyhnúť sa nepresnostiam.

tags: #podmienky #pre #horolezectvo