V súčasnosti sa v médiách objavujú články o zbraniach v civilnej sfére, čím sa otvára spoločenská diskusia o opodstatnenosti legálneho vlastnenia zbrane. Je neuveriteľné, koľko fám a nezmyslov v súvislosti so zbraňami na Slovensku koluje. A je o to smutnejšie, že mnohé z týchto hlúpostí sú podporované i omylmi zverejňovanými v médiách.
Už desiatky rokov sa rôzne vlády snažia vnútiť občanom pocit, že ich chránia. Štát, ani akákoľvek iná inštitúcia, nedokáže neustále chrániť život, zdravie, majetok občanov, jednoducho preto, že ich je príliš veľa. Vysoko si vážim prácu slovenskej polície. Títo ľudia sa často nad rámec svojich povinností hrabú v špine, s ktorou nikto z poriadnych občanov nechce mať nič spoločné. Ich práca je vysoko nedoceňovaná, finančne i morálne. Bežný občan ich žiaľ často vníma len ako reštrikčnú zložku, najmä ak vzťah občan - polícia, je vyhrotený neprijateľne vysokým systémom pokút.
Zákon o Policajnom zbore - Zákon č. 171/1993 Z. z. hovorí, že polícia zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou, ale nie bežných občanov!
Každá obeť trestného činu vie, ako nedostatočný je bod 1 a), kedy polícia len spolupôsobí pri ochrane bezpečnosti osôb. Z vyššie uvedeného je jednoznačné, že občan sa o svoju osobnú bezpečnosť musí postarať sám. Čiže ak zanecháme mýty o tom, že polícia chráni občana, v zákonoch nájdeme pomerne široký priestor, umožňujúci občanovi chrániť sa v medziach práva. (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
I keď štatistiky zverejňované príslušnými ministerstvami deklarujú pokles kriminality, bežný občan sa necíti bezpečnejšie. Je tomu skôr naopak. Kvalita života sa mení, menia sa sociálne pomery a história nám ukazuje, že zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Tak sa mení i charakter trestnej činnosti a pocit ohrozenia u bežných občanov narastá.
Prečítajte si tiež: Rimavská Sobota: Policajti zaistili zbrane a drogy
Ako príklad si dovolím uviesť v ľuďoch neustále živený pocit, že zbrojný preukaz môže získať hocikto zhruba za 5 minút. Nedávno bolo zverejnené, že stačí aby bezúhonný občan pred skúšobnou komisiou vedel rozobrať a zložiť pištoľ, a tak získa zbrojný preukaz kategórie B. Po prečítaní som si myslel, že redaktor si snáď robí srandu. Podobnými nedostatkami a neprofesionalitou sa v názoroch občanov vytvárajú stereotypy, ktoré ovplyvňujú celú atmosféru vzťahu k zbraniam v civilnej sfére.
Je pochopiteľné, keď sa z krvavých drám snažia vydavatelia vyťažiť maximum. Taký je trend v médiách všeobecne a štatistiky pozeranosti a čítanosti nedovolia spochybniť tento postup. Vkus divákov a čitateľov vládne. Problém vzniká, ak je reportáž sprevádzaná nepochopením pojmológie, či už ide o odborné názvy, zákony alebo interpretáciu skutočností. Z predchádzajúceho vyplýva aj spôsob, akým sa informuje o jednotlivých udalostiach.
Samozrejme, že tragédie v Devínskej Novej Vsi a Hurbanove rezonovali celou spoločnosťou a bola na nich zdôrazňovaná hrozba zbraní medzi bežnými občanmi. Prečo sa skoro vôbec neinformuje o pozitívnych prípadoch? Prečo sa sotva objavila zmienka o obchodníkovi z Trnavy, ktorý len vytiahol na ozbrojeného lupiča legálne držanú zbraň, ten okamžite ušiel a bez ďalšieho konfliktu tak obchodník najskôr zachránil život sebe i predavačke? Prečo sa nikde neobjavila úvaha, že fotograf nedávno napadnutý zúrivými psami, by sa zbraňou ubránil, naše zdravotníctvo by bolo bohatšie o cenu desaťhodinovej operácie a obeť by nemala na tele sto pohryzení?
Žiaľ toto sú stereotypy živené v názoroch tejto spoločnosti. Niečo je zle. Takto formovaný obraz je automaticky nepriaznivý voči občanom, ktorí sa rozhodnú zvýšiť svoju osobnú ochranu a ochranu svojich blízkych, či už absolvovaním celého zdĺhavého a drahého procesu získania zbrojného preukazu, alebo zadovážením si iných legálnych obranných prostriedkov. Občan, ktorý sa nechce stať bezbrannou obeťou, je už vopred spoločneskou predpojatosťou vnímaný nie ako brániaca sa obeť, ale skôr ako agresor.
Touto cestou si dovolím zverejniť prosbu: Vážené mediálne skupiny, vydavateľstvá, internetové domy a neviem kto všetko ešte, prosím, prestaňte nás krmiť rozprávkami a lžami o Spojených štátoch. Netuším prečo sa denne vo vysielaní a na stránka tlače stále riešia problémy USA. Oni naše problémy neriešia. Navyše, mnoho zo zverejneného sú omyly a lži. Vytvára to nesprávny obraz o USA a následné porovnávania s nami, či EÚ, vyznievajú zavádzajúco. Asi najobľúbenejšou fámou je, že kdekoľvek v USA prídete do obchodu a odídete ovešaní zbraňami, od guľometu po RPG. Regulácia predaja a dostupnosti zbraní v USA okrem niekoľko málo výnimiek funguje celoplošne!
Prečítajte si tiež: Od remesla k technológiám v zbrojárstve
Akokoľvek premietať problémy, konflikty a vzťahy z USA do našich pomerov je nezmysel. Akékoľvek generalizovanie je v problematike zbraní vylúčené. Len v rámci Európy máme Švajčiarsko plné zbraní, Fínsko, kde sa brokovnice predávajú spolu s motykami ako pracovný nástroj a povinným tlmičmi pri streľbe na strelniciach, aby sa chránilo životné prostredie. Kým napríklad u nás sú zbrane prísne regulované a tlmiče sú zákonom zakázaný doplnok.
V súčasnosti je na Slovensku 163 tisíc držiteľov zbrojného preukazu. Keď si bežný, bližšie neinformovaný občan prečíta túto vetu a hneď má pocit, že každý okolo má za pásom zbraň. Nikto neuvádza, že 82 tisíc z tohto počtu sú poľovníci, ktorí svoje zbrane používajú na výkon poľovného práva, neuvádza sa, koľko z tohto počtu je športovcov, či zberateľov. Ak by sa tieto čísla zreálnili, prestali by byť také „senzačné“.
Katastrofálnym zavádzaním je i zahrnutie plynoviek do štatistík legálne držaných zbraní. Je fakt, že ide o legálne držané zbrane, ale ide o zbrane neletálne, čiže nesmrtiace. Na občiansky preukaz si ich môže zakúpiť hocikto. V mnohých trestných činoch, ktoré boli podľa komentárov spáchané legálne držanými zbraňami, išlo práve o plynovky.
V skutočnosti na Slovensku legálne držaných zbraní na ochranu života a majetku nie je veľa. Vyplýva to jednak z náročnosti postupu pri získavaní zbrojného preukazu, druhak z katastrofálnej neinformovanosti občanov a neznalosti zákonov. Hovorím o zákonoch, ktoré sú v ich prospech a umožňujú im účinne sa chrániť. Zbraň nepatrí do ruky každému. Existujú mnohé, menej diskutované formy osobnej obrany. Netreba ale zabúdať, že na všetko sa vzťahuje trestný zákon.
Faktom je, že doba sa kazí. Každý by mal urobiť aspoň minimálne preventívne opatrenia pre vlastnú ochranu a ochranu svojich blízkych. Touto cestou chcem osloviť členov Legis Telum a aj ďalších, znalých zákonov. Robte osvetu vo svojom okolí. Aspoň minimálna znalosť zákonov už pomohla mnohým. Osobná bezpečnosť formuje životné podmienky nás všetkých.
Prečítajte si tiež: Charakteristika GBB airsoft zbraní
(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. (2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.
Nie je to veľa, dokonca v mnohých prípadoch je to trestuhodne málo. Určite by sa v našej Ústave vynímal paragraf zaručujúci právo občana na ochranu seba, rodiny a majetku, ale k tomu musí dozrieť i celá spoločnosť.
Miro2851 napísal: Panzer, otázka nosenia zbrane v prostriedkoch hromadnej dopravy zaujímala mňa, tak som si po ceste prečítal prepravný poriadok priamo v autobuse, kde sa písalo, že v prostriedkoch hromadnej dopravy je zakázané prepravovať nabité strelné zbrane, to sa netýka ovšem policajtov, vojakov.. Nejde o môj výklad, ale o znenie prepravného poriadku. Vstupom do prostriedku hromadnej prepravy a zakúpením lístku uzatvárame zmluvu o preprave podľa § 760 Obč. zákonníka a nasl.
Podľa § 761 OZ Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky. Čize zákon v podrobnostiach odkazuje na prepravné poriadky (ďalej len PP), ktoré majú upraviť podmienky prepravy. Preto ak v PP dopravca zakáže nosiť a prepravovať zbraň, koná v zmysle OZ, keďže ten ho splnomocnil na takúto možnosť.
Na druhej strane ani my, čo máme Ačko, nosením zbrane napr. v MHD neporušujeme zákon, keďže zák. 190/2003 Z.z. hovorí v § 27 - držiteľ skupiny A zbrojného preukazu je oprávnený aj na nosenie tejto zbrane v stave, pri ktorom je strelivo v hlavni, v nábojovej komore hlavne, v nábojovej komore valca revolvera, v nábojovej schránke zbrane alebo v zásobníku zbrane, ak je zásobník v zbrani, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prepravný poriadok však nie je osobitný právny predpis a jeho porušenie nemá za následok žiadnu sankciu.
Štatistika držiteľov zbrojných preukazov na Slovensku
| Skupina | Počet držiteľov |
|---|---|
| Poľovníci | 82 000 |
| Celkový počet držiteľov ZP | 163 000 |