Nevedomky som došiel k poľovaniu na karpatského jeleňa, ale prv, než by som podrobne hovoril o tomto predmete, musím niekoľko slov venovať stopám, zvukom a tak zvanému „zisteniu“ jeleňa. Ani 50 % dnešných moderných poľovníkov nerozumie sa loveckému „zisteniu“ jeleňa. Nechcem sa podrobne zaoberal „stopoznalstvom“, tieto vedomosti si môže osvojiť každý začiatočník z odborných kníh.
Náhodilé úspechy sú milé, ale nepatria medzi tie, ktoré mám rád pri lovení jeleňa. Karpatské ho jeleňa musíme si zaslúžiť, musíme poznať je ho priechody, zvyky, musíme uvážiť jeho schopnosti a musíme sa vžiť do jeho bytosti. V nížinách, stredohorách, hlavne v Nemecku, obvyklý spôsob poľovania s pomocou zradidiel neprichádza u nás vôbec v úvahu. I nadhánka s honcami býva bez väčšieho úspechu. Výnimočne môžeme usporiadať v niektorých revíroch nadhánku. Zostáva vtedy len postriežka a posliedka. Oba spôsoby pokladám v Karpatoch za vhodné, najmä keď spojíme oba v správne a poľovnícky konané poľovanie.
Zriedkavý prípad je, aby sme prišli v Karpatoch začiatkom augusta na jeleňa s celkom vytlčenými parohami. Okrem toho poľovanie na žírneho jeleňa vyžaduje mnoho stopovania, sliedenia a námahy, kým dôkladne zistime jeho priechody. Keď sa nevystopuje s náležitou obozretnosťou, môže to mať za následok, že jeleň bude podozrievavý, nepokojný a potom buď zbytočne chodíme za ním, alebo, čo je ešte horšie, odplašíme ho pri najmenšej neopatrnosti alebo nehode z revíru.
Starý jeleň hoci len raz zbadá, že sme v stope za ním, vo väčšine prípadov odvandruje bez ručania a odlúči sa naveky od revíru. Musíme počítať i s chovnými zásadami. Zostáva poľovanie na jeleňov v čase ručania. Mnohí lovci robia námietky proti odstreleniu jeleňov v čase ručania. Odvolávajú sa na záujmy chovu a tvrdia, že je ľahšie uloviť jeleňa počas ručaniu, ako pred nim.
Heslo hájenia jeleňa z chovných príčin počas ručania je už na prvý pohľad veľmi zvučné. Ostatne u nás v Karpatoch začiatok ručania je taký neurčitý, že určiť presne hranice spomenutých dvoch lehôt by bolo ťažko. Začiatkom septembra už často niekoľkí silní jelení ručia, vtedy sa už postarali u životaschopné potomstvo a preto niet prekážok začať poľovať. Než začne prvý jeleň ručať, to už odbavilo sa tak zvané tiché párenie, keď každý jeleň splnil svoju úlohu. Námietka, že ľahko uloviť jeleňa počas ručania, nie je správnou.
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov
V Karpatoch uloviť silného jeleňa počas ručania, a len o takých jeleňoch môže byť reč, nie je ľahkou vecou. Ťažkosti revírov v Karpatoch, ostražitosť zveri, výborné smysly jeleňov sú okolnosťami, s ktorými lovec musí počítať pri poľovaní na silného jeleňa v Karpatoch. Smele tvrdím, že nie je to ľahké „remeslo“! Tomu musí človek rozumeť, poznať všetky zvyky zveri, poznať terén a revír a musí mať aj náležité šťastie. Súhrn predpokladov prinesie túžený výsledok!
Pri ručaní jeleňa pravidelne rozlišujeme dva zvuky, z ktorých u starého jeleňa prvý je vždy vyšší ako druhý. Jeleň, ktorého druhý zvuk pri ručaní je zdĺhavý a nápadne vyšší od prvého, je pravidelne vždy mladý, za takto ručiacim nehodno ísť. Okrem pravidelného ručania jeleň vydáva rôzne ručiace zvuky, buď tiché bručanie alebo tiché opakovanie normálneho hlasu ručania a jednakovysokých zvukov rýchle za sebou a konečne „výzvu“ jeleňov, veľmi nízky niekoľko ráz rýchle a krátko opakovaný hlas. Takýmto hlasom ručí lovný alebo kapitálny jeleň, ktorý má súpera.
Lane volajú krátkym hlasom nosným, ktorý nepočuť ďaleko. Ťažko ho aj opísať. Najlepšie to napodobíme, keď stisneme nos a krátko raz - dva razy vyslovíme ,,o“ alebo „e“. Srdce ktorého lovca by nebilo silnejšie, keď nastane september, po dusných dňoch letných nastanú pomaly chladné nocí. Poľovník z nížinných krajov alebo z vidieku mierne hornatého sa zarazí, keď uvidí prípadne príliš primitívnu kolibu, kde aj v tom prípade, ak je tam dobrá lovecká chata, musí stráviť aspoň niekoľko dní, ak tam niet lepšej chaty, tak musí bývať 2- 3 týždne v obyčajnom srube alebo kolibe. Ale skúseného poľovníka karpatského jeleňa, ktorý pozná najtajnejšie záhyby poľovania, očakávajú nazapomenuteľné chvíle pôžitku.
Schválne som spomenul predtým najprv posliedku s postriežkou, lebo tieto dva spôsoby poľovania, postriežka a posliedka, nikde sa tak dobre nedoplňujú, ako práve v Karpatoch. Poľovník, ktorý očakáva výsledok len od postriežky, len zriedkakedy docieli úspechu, a to len vtedy, keď má v revíri viacero, a čo je pri postriežke hlavná vec, stále dobre prístupných miest ručania, kde sa zver istotne zjavuje pred súmrakom a po úsvite, teda vo dne, keď je mierenie možné. V Karpatoch primeranejšie je sadnúť na postriežku ešte za tmy, aspoň o hodinu prv, ako by sa dalo mieril, alebo včas popoludní, najneskoršie o 4. hod., teda aspoň o dve hodiny prv, kým sa dá ešte dobre mieriť.
Miesto postriežky musíme vybrať také, aby sme mali výhľad na celý revír alebo aspoň na tú čiastku revíru, kde 1-2 lovní jeleni ručia a odkiaľ môžeme dobre počuť ručanie jeleňov. Ale tu musíme pokojne sedeť, kým nepočujeme niektorého jeleňa spomedzi známych. Ale keď jeleň ručí na jednom mieste, na priaznivom, alebo sa vzďaľuje od nás. Keď je jeleň bez laní, ľahšie sa môžeme k nemu prikradnúť, nie je taký opatrný, prípadný šuchot neberie tak vážne ako laň v spoločnosti jeleňa, ktorá odskočí pri najmenšom podozrivom zvuku a pravda, odvedie aj jeleňa.
Prečítajte si tiež: Príbehy o poľovačkách
Prv, než by som prešiel na tento predmet, chcem povedať niekoľko slov o tom, ako sa má chovať poľovník pred výstrelom, pri výstrele a po ňom. Mnohí poľovníci uvidiac jeleňa, skazia všetko nervozitou. Ale k tomuto je potrebná veľmi dôkladná znalosť karpatského jeleňa. Vystreliť máme len vtedy, keď jeleň stojí šikmo (širokým bokom) a drží hlavu rovno teda keď sa nepasie. Koža pasúceho sa jeleňa sa stiahne na poranené miesto. Odzadu nikdy nestrieľajme na túto ušľachtilú zver, vyjmúc prípadu, keď môžeme vystreliť na komoru.
Viac rokov poľujem s puškou Mannlicher-Schönauer, kal. 9.5 mm, ktorá je opatrená ďalekohľadom zväčšujúcim 4krát a hoci táto puška nesie tak presne, že na vzdialenosť 300 krokov z 5 výstrelov 3 budú v klobúku, nikdy som nestrieľal na väčšiu vzdialenosť ako na 300 krokov. Vyskytujú sa prípady, keď treba streliť aj na takú vzdialenosť, pravdaže len prvotriednou puškou a treba vedeť aj dobre strielať, ale taký prípad nech je len výnimkou. Po výstrele ostaňme pokojne, ticho. Viac ráz sa mi prihodilo, že prvý výstrel minul cieľa a keďže jeleň ostal na mieste, opatrne som ho druhou guľkou složil; keby som sa bol pohol po prvom výstrele, bol by môj jeleň ufujazdil, ale že som ostal ticho a pokojne, jeleň považoval výstrel za prírodný zjav, azda za hromobitie a zoslal stáť.
Keď vidíme, že jeleň bol zasiahnutý a dobre značí, nehýbme sa, aj keby sme mali čakať na mieste 2 hodiny. Ranený jeleň, keď nezbadal poľovníka a nevidí súvislosti medzi zranením a človekom, zaľahne neďaleko od miesta zranenia a podľahne za kratší alebo dlhší čas. Po výstrele ostaňme teda ticho, pozorujme značenie jeleňa, smer jeho úteku a počúvajme, či nepočujeme niekde klesnutie jeleňa, až keď stíchne všetko, asi za 5-10 minút, vtedy podľa možnosti ideme na miesto zranenia, preskúmaj miesto dôkladne, označme ho a čo by sme aké veľké a jasné stopy videli, nesmieme ísť do 2 hodín po nich. V inom prípade urobíme 2hodinovú prestávku a len potom počneme dohľadávanie.
Po tomto malom odklone prejdeme na spôsob poľovania s pomocou ručadla. Poľovanie na jeleňa s ručadlom patrí medzi najkrajšie a najzaujímavejšie spôsoby poľovania na karpatského jeleňa. Pravdaže môžeme ho užívať len v takých revíroch, kde počet laní nie je omnoho väčší, ako jeleňov. Ale v Karpatoch je tento spôsob najväčším poľovníckym pôžitkom. Karpatský jeleň nemá v Karpatoch viac ako 1-2 lane, i keď je najkapitálnejší. Mnoho dobrých jeleňov sa potuluje v čase ručania revírom, kým si najdú spoločnicu, alebo až si ju môžu vybojovať. Ručadlo môže byť z rôznej hmoty. V čas núdze hodí sa aj cylinder z lampy alebo lievik z tvrdého kartónového papiera. Lepšiu službu dokáže ručadlo z volieho roha, ale najlepšie je z mušle tritonky. Koniec tejto mušle sa musí odpíliť, aby sme mohli volať do nej, ako do ručadla. Ale rozdiel je aj v mušliach, niektoré majú tenšiu stenu, druhé silnejšiu, podľa toho jedna dá čistý, druhá menej čistý hlas. Najlepšie je, keď si dáme vybrať ručadlo človeku skúsenému.
Poľovníci s vysokým hlasom nehodia sa na tento spôsob poľovania. Ručanie, hlavne jestli trvá dlhší čas, je namáhavé a únavné a mnoho ráz, dokiaľ človek nevykonal patričný výcvik, vyvoláva kŕčovitý záduch, ktorý môže skaziť v danom prípade všetko. Nízky hlas je bezpodmienečne potrebný, lebo mušľa vydáva takej výšky hlas, aký do nej vnikol, poľovníci s tenkým hlasom môžu napodobiť len ručanie slabého bočného jeleňa, na toto ručanie silný jeleň skutočne len zriedka bude odpovedať. Ale dobre je to tak, lebo pri zručnom používaní ručadla má poľovník výhodu pred ostatnými a keby všetci poľovníci vedeli jednako používať ručadlo, mali by sme kapitálnych jeleňov veľmi málo.
Prečítajte si tiež: Chcete weimarského stavača? Prečítajte si nášho sprievodcu!
Mnoho ráz začne sa pravý koncert a kým trvá, predpokladajúc pravda dobrý vietor, môžeme sa priblížiť jeleňovi. Celkom pokojne, bez ohľadu na panujúci huk, choďme ťažkým krokom, napodobujúc takto krok zveri (1, 2… 1, 2…). Keď pri jeleňovi nieto lane, prihodí sa, že jeleň ide priamo na človeka, a preto je dobré, keď napodobíme pri ručaní slabšieho jeleňa a po pravidelnom ručaní napodobíme dvakrát-trikrát krátku výzvu. Ale keď sa jeleň nepohne ani na všetky pokusy, to je znakom toho, že má laň so sebou. Úplne by sme skazili vec, keby sme sa približovali jeleňovi opačne. Opatrne, ako sme hore spomenuli, musíme tvrdým krokom predviesť približovanie, napodobujúce krok zveri. Keď sme sa priblížili na 60-80 krokov, ostaňme ticho stáť na priaznivom mieste, i keby sme ho nevideli. S tohoto miesta musíme aspoň trochu videť do húštiny. Prihodí sa aj to, že jeleň na ručanie prestane ručať.
Nemecká terminológia označuje tento spôsob poľovania slovom „riegeln“, ešte najvhodnejšie by sme vyjadrili tento pojem slovom „natískať“‚, ale ani ono nekryje tento spôsob poľovania. Jeleň, ktorý pri hlučných nadhánkach v 99 % vyrazí zpomedzi honcov, nevšíma si tohoto poľovania a dočká na 1-2 opatrne prechádzajúcich honcov, nedá sa zmätene na útek, ale pomalým tempom na obvyklých miestach snaží sa vzdialiť z blízkostí človeka. Pravdaže takto poľujeme len v jednotlivých prípadoch.
Aj skúsený karpatský lovec dobre vie, že bez loveckých chodníčkov nemožno využiť, s loveckého hľadiska, niektoré čiastky revíru. V každom karpatskom revíri sú 3-4 také čiastky, kde sa bez chodníkov nijako nedá docieliť úspechu. Podľa mojej skúsenosti v revíroch s vysokou zverou je nevyhnutná potreba úpravy chodníkov, musíme len vede ť spôsob, ako to urobiť. Bolo by veľkou chybou opatriť celý revír spleťou chodníčkov. Neberúc do úvahy, že usporiadanie ich je veľmi nákladné, je nesporné, že by stálym používaním zbytočne sa znepokojoval revír, hlavne počas rúbania lesov. Preto vedieme chodníček pod hrebeňom. Závisí to pravda od terénu a druhu stromovia.
Chodníček založíme asi 100-150 m pod líniou hrebeňa, nakoľko možno rovnobežne s ňou. Chodníček má priliehať bez ohľadu na usporiadanie úbočí, kotlín a iných prekážok k terénu v jednakej výške a podľa možnosti rovnobežne a vodorovne s vrstevnicovou čiarou. Na niektorých zvlášť výhodných miestach od chodníčka nahor alebo nadol môžeme urobiť odbočky k vyvýšeninám a ku skalám, odkiaľ máme dobrý výhľad do dolín a úžľabín. Pri usporiadaní odbočiek buďme opatrní, radšej nech ich je menej, ako primnoho! Takéto chodníčky, ktoré križujú doliny, kotliny a vedú jedným smerom bez záhybov, aj zver považuje za svoje, nevidí v nich lesť. smerujúcu proti životu, a skutočne ich aj používa.
Keď chodníčky sú upravené podľa vyšespomenutého návodu, treba povedať aj niekoľko slov o ich používaní. Bolo by neopatrné a rozhodne by ohrozovalo zdarný výsledok poľovania, keby sme týmito chodníčkami celý deň chodili a znepokojovali okolo nich zver beztak už citlivú. Ba musím vlastne s tým začať, že na tieto chodníčky vkročíme len vtedy, keď vieme o lovnom jeleňovi v oddiele revíru, ku ktorému upravený chodník vedie. Ale ani v tom prípade nesmieme ísť až k miestu, kde sa jeleň zdržuje, ale musíme ísť postrannou úžľabinou k chodníčku, odkiaľ krátkou cestou zastihneme zistené stanovisko jeleňa. Takto robíme i vtedy, keď je pod vrcholkom lovecká búda alebo chata, odkiaľ začneme sliediť. Spôsob posliedky z bočných úžľabín k stanovisku jeleňa má aj tú výhodu, že niektorými postrannými úžľabinami chodia ľudia (drevorubači, pastieri a i.) a zver zvyklá už na to, ani sa vážne neznepokojí. aj keď by nás už bola zazrela.
Opatrné používanie chodníčkov týmto spôsobom nie je nijak nebezpečné a má aj tú prednosť, že na pr. pri ručaní, keď je jeleň ďaleko od nás. Priblížiť sa zveri zdola alebo shora s pomocou chodníčku je uľahčením posliedky. „In gar keinem Falle dürfen, wie gesagt. Usporiadal som podobné chodníčky vo viacerých svojich karpatských revíroch, na niektorých miestach križovaly bočné doliny, úžľabiny. Chodníček bol vždy vedený pod hrebeňom bez ohľadu na jednotlivé doliny, úžľabiny atď. Je nesporné, že revír od konca augusta nesmieme zbytočne znepokojovať, lebo zbytočné znepokojovanie škodí aj vtedy, keď nemáme chodníčkov. Keď je ručanie jeleňa slabé.
Každý, kto len koľko toľko pozná Karpaty, dá mi za pravdu, že v niektorých karpatských revíroch nemožno ani len približne určiť stály počet jeleňov. Hlavné úseky Karpatov opisovať nechcem, tieto vedomosti obsahujú zemepisné knihy, podotýkam všeobecne len toľko, že podľa mojej skúsenosti najlepšie jelenie revíry sú na hrebeni vrchov, alebo na reťazi vrchov, alebo bezprostredne pod nimi. Reťazi karpatských vrchov sú rozdelené hlbokými dolinami. Tieto doliny sú spojené bočnými dolinami, ktoré sa liahnu obyčajne strmo až k hrebeňu. Shora sú ako ohromné a dlhé jarky. Jakosť lesa na týchto miestach nerozhoduje. Mladina alebo i riedky les poskytujú zveri dostatočný úkryt. Kto len čiastočne a povrchne pozná rozsiahle lesy Karpát, pozná už dosť dobre tieto veci, ale začiatočník, ktorý nepozná ešte pravidlá poľo¬vania karpatského jeleňa, žasne, keď vidí tieto miesta a nevie si predstaviť, ako možno uloviť karpatského jeleňa v takomto revíri.
Musím pripomenúť, že nielen tým od radíme jeleňa, keď ho vyduríme častým sliedením z jeho pokoja, odradiť ho je omnoho menej potrebné. Stačí, keď jeleň zbadá v okolí svojho stanovišťa ľudské stopy. Môžeme povedať, koľko na tom alebo onom revíri ulovili jeleňov, aj to môžeme predpovedať, že v tom alebo onom dobre známom revíri bude ručať približne X jeleňov a snáď aj kde, ale udať stály počet jeleňov je nemožné. Lesy našich Karpát sú také veľké a rozsiahle a jednotlivé revíry sú tak spojené, že o stálej zveri môže byť reč len u jednotlivých horských úsekov; v týchto stále prebeháva a mení svoje stanovisko.
A medzi jeleňom karpatským a jeleňom nížinným je ohromný rozdiel. Aj nemecká literatúra správne činí rozdiel medzi jeleňom nížinným (Auhirsch), horským (Gebirgshirsch) a konečne karpatským (Karpathenhirsch), ale aj tak sa stretneme s mylnými, faktom nezodpovedajúcimi názormi. Váha lovného jeleňa začala sa pri 180 kg a, hlavne v dávnejších časoch, priemerná váha kolísala sa priemerne medzi 190-210 kg. Smyslové ústroje u karpatského jeleňa sú výborné, hlavne ústroj čuchu. Starý karpatský jeleň zvetrí lovca z neslýchanej vzdialeností.
Pamätám sa na zaujímavý a zábavný prípad, keď som si vymenil pred niekoľkými rokmi s istým poľovníkom - cudzincom, ktorý sa teší doma dobrému menu. názor o poľovaní na karpatského jeleňa. Chcel prenajať poľovný revír v Karpatoch a dopytoval sa ma aj vo veci viacerých štátnych revírov. Jediné dielo A. Balkay-ho Jeleň a poľovanie naň, vydané v maďarskom jazyku, je veľmi cenné, ale nezapodieva sa s našou chlúbou: s poľovaním na karpatského jeleňa.
Predtým hranica vzdialenosti, na ktorú sa mohlo presne strieľať guľovnicou, bola 100 do 150 m, dnešné ďalekonosné pušky zdvojnásobily túto vzdialenosť. Ba malorážne guľovnice strieľajú s neuveriteľnou presnosťou aj vyše 300 krokov. Z tejto príčiny prednosť patrí bezpodmienečne puškám malorážnym. 6.5 mm Mannlicher-Schönauer s jej 700 do 750 √25 msc začiatočnou rýchlosťou je výborná puška, ale bohužiaľ má tú nevýhodu, že vyvoláva len malé stekanie z rany. Na komoru strelený jeleň nesporne klesne, keď strieľame celoplášťovou expanzívkou. V tele zveri roztrhnutá guľka hydraulickým tlakom roztrhá pľúca a srdce. V takých prípadoch je mi milšia stará expreska č. 500 alebo 575 s 25 g - 35 guľkou, ktorá vyvolá stekanie z rany aj po horšom výstrele v takej miere, že keď dáme zveri na istý čas zaľahnúť, môžeme prísť aj bez psa na stopu zranenej zveri pomerne ľahko.
Expreska má aj tú výhodu, že nemusíme hľadeť na menšie prekážky, ako vetvy a kroviská. Takáto ťažká olovená guľka prerazí všetky prekážky a nezmení smer, ani sa predčasne nerozpadne, ako sa to stáva pri oceľových guľkách malorážok. Veľká nevýhoda expresky je, odhliadnuc od veľkej váhy, že nasleduje po výstrele ohromný dym, ktorý, takrečeno, zahalí celé okolie a preto nemožno pozorovať značenie zveri. Okrem toho pri väčšej vzdialenosti guľka stráca na presnosti. Snaha vylúčiť rozdiely medzi olovenou guľkou expresky a nábojami malokalibrových zbraní s plášťovou guľkou, stvorila spojenie týchto dvoch systémov a dala nám pušku jedine súcu na lovenie karpatského jeleňa.
Vyrábaly sa zbrane 9, 9.3, 10, 10.5, 11, 11.5, 12 mm s dávkou bezdymného prachu 3-3.7 g. Aj voľba systému je otázkou súkromnej záľuby. Môže byť guľovnica jednorúrová, dvojrúrová alebo opakovacia. Ja som zostal po dlhých skúsenostiach niekoľkých rokov pri guľovnici Mannlicher-Schönauer. Náboje týchto boly predtým plnené rakúskym bezdymným prachom č. III. s dávkou 3.4 g, terajšie sú myslím plnené semtinským prachom. Náboj 18 g znamená √25-655 msc začiatočnú rýchlosť a E. 25-385 mkg, ktorá úplne stačí, aby jeleň hneď klesol aj pri prostredne dobrom výstrele, alebo stačí aspoň zver tak postreliť, aby sa neutiahla ďaleko.
Týmto končím moju úvahu, ktorá si nenárokuje znaku dokonalosti. Jednak podľa mojej mienky vyplňuje medzeru, lebo pri jej všetkej krátkosti nájde v nej mladá generácia dosť cenných poznatkov a pokynov o karpatskom jeleňovi.
Prvá časť state Dr. Edmunda Justha: Karpatský jeleň a poľovačka naň, z publikácie Naše poľovníctvo z roku 1935. Text je uverejnený, tak ako bol publikovaný, t.j. V cudzine takmer deň čo deň uverejňujú sa cenné články a úvahy zo všetkých odvetví lovectva, u nás je druh loveckej literatúry zanedbávaný. Zvlášť trápne pôsobilo na mňa. že vrchol poľovníctva, poľovanie na karpatského jeleňa, bolo pretriasané vždy v cudzích časopisoch, hlavne nemeckých, zato naša literatúra je v tomto ohľade veľmi neúplná.
tags: #polovacka #na #karpatskeho #jeena #necpaly