História poľovníctva na Slovensku je bohatá a siaha až do dávnych čias. Už v dávnoveku mal človek - lovec pred prírodou i zverou v nej žijúcou prirodzenú úctu.
Pochopil, že je zdrojom jeho života a tak sa k nej aj choval. Preto máme dodnes v pamäti postavy z gréckej mytológie, ktoré potvrdzujú tento vzťah. Medzi najznámejšie postavy patrila i Diana - bohyňa lovu, ďalej veľký lovec Nimród, staroslovenská bohyňa Deva, Sv.
V rokoch panovania Štefana I. Svätého (1000-1038) sa dve tretiny územia stávajú majetkom panovníka. Vznikajú kráľovské revíri na lov zveri. Do tohto času na našom území mohol zver loviť každý.
Od XI. storočia začína panovník dávať do vlastníctva časť svojich revírov rôznym cirkevným osobám a inštitúciám. Tento systém platil až do roku 1218.
Začali sa však budovať rôzne osady, ktoré sa špecializovali na chov sokolov, psov a koní. Už v tomto období sa musel adept poľovníctva podrobiť skúške, ktorá mala slávnostný charakter.
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov
Kandidát sa musel 3 roky pripravovať u majstra - poľovníka. Po úspešnej skúške bol pasovaný za poľovníka.
V rokoch 1265-1270 panovník vydal zákaz lovu jeleňov, diviakov a ďalšej veľkej zveri. Do začiatku XVIII. storočia však stále bez obmedzenia poľovali mešťania, čo sa však nepáčilo feudálom a v roku 1729 si na panovníkovi vynútili Dekrét o poľovníctve a vtáčnictve.
Dekrét vydaný Karolom III. Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú poľovníctvo pod prísnu ochranu. Pytliactvo sa už považuje za krádež.
V roku 1802 panovník František II.
Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. Od roku 1883 poľovnícke privilégia veľkostatkárov zanikajú a právo poľovníctva sa viazalo na vlastníctvo pôdy, alebo jej prenájom.
Prečítajte si tiež: Príbehy o poľovačkách
Bol prijatý zákon o poľovníctve el. XX/1883, ktorý bol platný 51 rokov. Bol rozšírený čas hájenia zveri, a postaral sa o ochranu záujmov poľných a lesných hospodárov i rybničného hospodárstva.
Zvýšená bola právomoc krajinských a okresných úradov. Boli spresnené právomoci urbárskych spoločností i náhrada škôd spôsobenej zverou.
Boli vydane predpisy k preprave diviny a zriadená funkcia lesných a poľných hájnikov. Poľovné právo sa stáva nedeliteľným príslušenstvom vlastníctva pozemku.
V 19. storočí boli stavy veľkej zveri boli nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované. Preto veľkostatkári začínajú na našom území budovať zvernice a privážajú sa cudzie druhy zveri napr. daniel a muflón. Zakladajú sa aj v našom regióne.
Manžel Márie Terézie František Lotrinský okrem zakladania manufaktúr sa venoval aj intenzívnemu chovu a lovu zveri. Na svojom Holíčskom panstve neďaleko obce Kopčany vybudoval zariadenie na odchyt a chov divokých kačíc.
Prečítajte si tiež: Chcete weimarského stavača? Prečítajte si nášho sprievodcu!
Podobne sa venoval i zakladaniu bažantníc. Po tých sa názov „bažantnice“ zachoval aj ako názov miestnej časti v Holíči, Hodoníne, Skalici i ďalších obciach regiónu.
Boli však i vášnivými lovcami o čom svedčia trofeje ulovenej zveri v ich sídlach.
Knieža Christian Hohenlohe kúpil v roku 1883 lendacký a javornícky majetok a stal sa tak kráľom Severných Vysokých Tatier. V roku 1923 ulovil na Slovensku za tri týždne 29 srncov a 3 jeleňov.
Na základe získaných informácií možno konštatovať, že poľovnícka činnosť do vzniku Československa bola pomerne živelná a prebiehala prevažne na súkromných majetkoch ich vlastníkov.
V rokoch 1867 -1868 bola na Slovensku vykonaná komasácia lesov. Boli rozdelené na panské, sedliacke a domkárske. Tieto názvy sa v Unínských Urbároch zachovali dodnes.
Na Slovensku začali vznikať prvé poľovnícke a strelecké spolky. Medzi najstaršie pokusy o vznik poľovníckych spolkov treba spomenúť rok 1834 kedy vnikol Czerhát Košice .V roku 1885 bol založený Košický poľovnícky spolok.
Poľovnícky spolok v Skalici mal v roku 1883 výmeru 3.100 ha poľa 1.490 ha lesa. Ročne sa lovilo 80 - 100 ks.
Do roku 1914 sa aj v našom regióne organizovali cisárske poľovačky. Organizovala ich domáca i zahraničná šľachta. Ich strediskom bol zámok v Holíči, ktorý bol majetkom cisára.
Dňa 27. augusta 1920 sa za prítomnosti 34 záujemcov konalo prvé zasadanie Loveckého ochranného spolku. Ustanovujúca schôdza LOS schválila návrh stanov a bola zvolená prípravná komisia.
Stanovy celoslovenskej organizácie Loveckého ochranného spolku boli schválené 21.októbra 192O Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska.
Na ustanovujúcom zasadaní dňa 10.decembra 1920 bolo zvolené predsedníctvo. predsedom sa stal generál zdravotníctva MUDr. Jozef Červíček.
Poslaním spolku bolo podporovať výkon poľovníctva podľa platných zákonov. Ako prvý problém riešilo čas hájenia zajacov a úpravu cien diviny keď 1 kg. hovädzieho mäsa stal trojnásobok ceny diviny.
V okresoch postupne vznikali ďalšie LOS. V roku 1925 ich bolo už 25 a mali 2.568 členov. Do čela týchto spolkov sa dostali vplyvné osoby. Napríklad predsedom LOS Trnava bol Jozef Pálfy.V čele LOS vo Vysokých Tatrách bol Christian Hohenlohe, na Strednom Slovensku bratia Coburgovci a pod.
Samostatná poľovnícka organizácia vznikla v Čechách až v roku 1923. Obe organizácie sa 31.12.1934 zlúčili a na Slovensku organizácia zmenila názov na Zemský zväz Loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku, ktorý platil až do roku 1945.
Zmenili a doplnili sa podmienky pre vydávanie zbrojných preukazov Pre zaujímavosť uvádzame kedy nebolo možné zbrojný preukaz vydať. Ak uchádzač nebol duševne a fyzicky schopný. Bol mladší ako 21 rokov. Spáchal trestný čin proti úradom a osobám a bol obvinený z pytliactva. Držal nedovolene zbrane aj po dvojnásobnom potrestaní.
Dňa 25.6.1929 Národné zhromaždenie ČSR schválilo Zákon o poľovníctve, ktorý vymedzil právomoci krajinským úradom.
V tomto období krajinský prezident v Bratislave vydal nariadenie 5075/1933 o hájení lovnej zveri na Slovensku. Podľa toho nariadenia bola jarabica chránená v okresoch Senica a Skalica od l. decembra do 10. augusta.
Po rozpade Československa sa na valnom zhromaždení Loveckého ochranného spolku, ktoré sa konalo 18.6.1939 v Bratislave opäť menil názov poľovníckej organizácie na Zväz loveckých a ochranných spolkov na Slovensku.
V roku l932 to bol Fr. Stehlík a v roku 1934 J.Macek, F.Kasnárek a od roku 1945 T.
V roku 1934 bolo na Slovensku evidovaných 79 poľovných revírov. Z nášho regiónu to boli Malacky, Senica, Myjava a Skalica. Mali výmeru 64.199 katastrálnych jutár.
Dňa 18.mája 1934 bol vo veku 68 rokov zavraždený poľný hájnik Martin Janúfka v časti Korytá za tehelnou na Holcmanovom pozemku.
Od 1.l.1937 bolo poľovné právo znova prideľované formou dražby. Unínske pole vylicitoval veľkostatkár Kudrna z Hodonína.za 6.OOO korún a Unínske lúky za 1.5OO korún správca štátnych lesov z Holíča.
Rokoch 1936-1937 i náš chotár postihla tularémia, ktorej podľahla väčšina zajacov. Už vtedy vedľa seba pôsobili dve poľovnícke združenia.
Na tejto áleji bol na prelome storočia pytliakmi usmrtený hájnik Tokoš. Chata neskôr z neznámych dôvodov vyhorela.
K roku 1946 sa viaže tradícia, že úspešní absolvent poľovníckych skúšok bol prijímaný za “ člena poľovníckeho cechu“.
Už vtedy sa zaužíval zvyk pasovať poľovníka za lovca jeleňov, diviakov, srncov , hlucháňov a pod. Pasovanie sa konalo vždy po ulovení prvého kusu jednotlivých druhov zveri.
V roku 1947 bol prijatý tzv. Ďurišov zákon č.225/1947 Zb. o poľovníctve ktorí položil základ systematickej činnosti na úseku ľudového poľovníctva na Slovensku.
V povojnových rokoch i v našom chotári žilo veľa srnčej zveri, zajacov, králikov a jarabíc. V tomto období bol novelizovaný zákon o poľovníctve č.23/1962 Zb. a členmi PZ sa stali občania obce Unín Ján Petráš, František Šimek, Anton Flamík, Ján Vanek a Štefan Rehák neskôr Jaroslav Kríž st., Jozef Sovík a ďalší.
V revíre PZ Pavlov bol realizovaný chov danielej zveri. Aktivitu funkcionárov PZ Vladimíra Flamíka, Štefana Krempu, Jaroslava Kríža st. i ďalších podporil výbor i celá členská základňa a projekt, ktorý spracoval Ing. Na jej budovaní sa brigádnickou pomocou podieľali i členovia PZ Unín. Danielia zver sa postupne rozšírila aj do okolitých revírov. Veľmi dobré podmienky našla i v Unínských urbároch a vo Vinohradoch.
Presne 27. decembra 1938 sa podľa záznamu na str.9l Kroniky obce Unín sa zišlo 14 občanov obce Unín, ktorí si za 6.tisíc korún prenajali poľovnícke právo v unínskom chotári od veľkostatkára Kudrnu z Hodonína.
Po skončení vojny sa 23.2.1946 stretli zástupcovia Čiech, Moravy a Slovenska na spoločnej schôdzi aby položili základ novej Československej mysliveckej jednote (ČMSJ), dohodu o stanovách a sídle ústredia.
Prvé povojnové valné zhromaždenie na Slovensku sa konalo 12.4.1947 na Sliači. Vznikol opäť nový názov organizácie Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku a za predsedu bol zvolený Dr. Ivan Dula.
Podľa záznamov v tomto období v činnosti pokračovali zakladatelia Martin Malík, Imrich Matuškovič, Jozef Michaláč a Pavol Ovečka st. Z tohto obdobia sme získali Ročný poľovný lístok č.90 /5l vydaný ONV v Skalici s platnosťou na rok 195l pre Imricha Matuškoviča.
Menovaný vlastnil brokovnicu Lancaster cal 16 a zaplatil 1OO Kč. Neskôr do PZ boli prijatí noví členovia Martin Rehák, Matúš Bilovský, Silvester Stróž, Alojz Fajnor, Rafael Vanek, Ferdinand Mach, Štefan Masaryk, Florián Derpéra, Ľudovít Vrablic, Alojz Móro, Alexander Grňa, Karol Jančík, Štefan Tokoš, Jozef Sovík, Štefan Rehák , Ján Vanek, Imrich Matula., František Varnuža ,Alexander Ovečka a postupne ďalší.
Predsedami PZ boli Štefan Rehák, Anton Flamík, Štefan Tokoš a Alexander Ovečka. Pokladníkom bol Florián Derpéra, Ján Vanek a Alojz Móro. Funciu tajomníka vykonávali Ing. Emil Šulla a Ľudevít Vrablic.
Od roku 196O bolo PZ Unín zaradené do novovznik-nutého okresu SENICA.