Poľovníctvo má v ľudskej spoločnosti výsadné postavenie už od pradávna. Začalo to vlastne potrebou človeka sa nasýtiť a práve preto začal nekontrolovane zabíjať zver. Neskôr, keď lov už nebol existenčnou otázkou nastal nový problém - a to neprimerané zabíjanie zveri.
Tu vzniká nový pojem a to je morálka v poľovníctve - sú to odborné znalosti spojené s láskou k prírode a správaniu sa poľovníka k ostatným poľovníkom. Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti.
Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají.
S vývojom poľovníctva sa v poľovníckych kruhoch takmer všetkých národov rozvíjali aj rozličné poľovnícke zásady, mravy, obyčaje a zvyklosti, ktoré sa tradične prenášali z pokolenia na pokolenie. Mnohé z nich udržiavame a uplatňujeme dodnes. Ide hlavne o poľovnícky pozdrav, spôsoby dorozumievania sa poľovníkov v lese príležitostné poľovnícke nástupy povely a signály, pasovanie poľovníkov na lovcov zveri a podobne.
Našou povinnosťou je tieto zvyklosti si starostlivo zachovávať, dodržiavať a podporovať súdržnosť kolektívu. Majú poľovníkov vychovávať a viesť k humánnemu prístupu k zveri, k lovu i k úprimnému priateľstvu jedného k druhému. Majú vychovávať oddaných poľovníkov, ktorí budú dobre reprezentovať poľovníctvo i pred širokou nepoľovníckou verejnosťou.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
História a vývoj poľovníckych tradícií
Poľovníctvo malo v ľudskej spoločnosti výsadné postavenie už od pradávna. Na rozhraní 12. a 13. storočia si právo na poľovačky osoboval výhradne kráľ. Už vtedy sa musel adept poľovníctva podrobiť skúške, ktorá mala slávnostný, ba priam okázalý charakter. Kandidát, ak to takto možno povedať, sa na skúšky pripravoval tri roky u majstra - poľovníka. Po úspešnej skúške bol pasovaný za poľovníka, získal písomné oprávnenie na výkon poľovníckeho práva a smel nosiť odznak, tesák a lesnicu. Novšie obdobie sa datuje od roku 1946, od kedy absolventi poľovníckych skúšok boli prijímaní za "členov poľovníckeho cechu."
Pasovanie za poľovníka a lovca
Zaužíval sa tiež zvyk pasovať poľovníka na lovca jeleňov, srncov, diviakov, hlucháňov a pod. Tento akt sa konal vtedy, keď poľovník po prvýkrát zastrelil spomenutú zver. Pasovanie sa koná väčšinou tak, že si úspešný poľovník ľahne na ulovenú zver a vedúci poľovačky, prípadne najstarší poľovník ho švihá po zadnej časti tela so slovami: "Pasujem Ťa na lovca jeleňov (podobne aj na inú zver) s tým, že musíš zver najprv chovať, chrániť pred nepriateľmi a len potom sa jej aj poľovníckym spôsobom zmocňovať."
Pasovanie sa môže vykonať aj tak, že poľovník sa postaví pred zver a pasujúci sa ho dotkne tesákom o rameno pričom hovorí podobné slová ako pri predchádzajúcom spôsobe pasovania.
Pasovanie za poľovníka pravdepodobne pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Začiatkom 19.storočia pozval majster poľovník vyučených mládencov po skúške z poľovníctva (neskôr i lesníctva) do lesovne, kde prebehol slávnostný obrad za prítomnosti ostatných poľovníkov.
Majster predstavil žiaka, precital jeho vysvedčenie, v jeho mene požiadal o prijatie do radov poľovníkov. Potom zľahka udrel vyučeného na ľavé líce. Ten si kľakol na pravé koleno a majster sa plochou ostria loveckého tesáka trikrát mierne dotkol jeho ramena so slovami: Prepúšťam ta z učenia a zaraďujem ťa medzi slobodných poľovníkov v mene nášho patróna Sv.Huberta (Eustacha), v mene našej vrchnosti a v mene starodávneho práva.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Prítomný najvyšší hodnostár mu potom pripol vľavo na opasok tesák, cez rameno zavesil lesnicu a odovzdal výučný list. I dnes sa vykonáva pasovanie za poľovníka spojené s odovzdaním pasovacieho listu.
Poľovnícka reč a názvoslovie
Keď budeme správne definovať - je poľovnícka reč, rečou, ktorú by mali medzi sebou používať poľovníci. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckyh zvykov a obyčají. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdokonaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach, ap.
Poľovnícke signály a povely
Pri spoločných nástupoch na poľovačkách a pri rôznych slávnostných príležitostiach poľovníci oddávna používajú zaužívané a osvedčené zvukové povely, signály alebo slávnostné fanfáry. Poľovačky s nástupmi a trúbením signálov a povelov majú sviatočnejší ráz, citlivejšie pôsobia na povahu poľovníkov, vzbudzujú v nich ostražitosť a väčší pocit zodpovednosti.
Povely a signály zvyčajne vydáva vedúci poľovačky poľovníckou signálkou alebo trubač lesnicou, ktorá by na veľkých poľovačkách nemala chýbať. Všetky poľovnícke trúbky, rohy, lesnice a krídlovky sa nosia prevesené cez hlavu na ľavom pleci tak, že sa opierajú po strane o pravý bok poľovníka, nátrubkom obráteným dopredu k zemi a rozšíreným koncom trúbky obráteným dohora.
Keď je trubačov viac, stoja v rade vedľa seba v pozore. Keď trúbi len jeden trubač, stojí mierne rozkročený, ľavou rukou drží hlaveň pušky nad pútkom, pravou rukou drží lesnicu a trúbi tak, že "korpus" je obrátený trošku vpravo hore. Keď trubač nemá pušku, ale tesák, má ľavú ruku položenú na rukoväti tesáka. Keď nemá ani pušku ani tesák, opiera ľavú ruku o svoj bok.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Znamenie a povely na zatrúbenie dáva pri poľovačkách vedúci poľovačky trúbkou (krídlovkou). Ostatný pomocný personál trúbenie opakuje na lesniciach. Poľovníci a honci musia tieto povely a signály poznať a podľa nich sa správať.
Zálomky a ich význam
Zálomky sa zhotovujú z vetvičiek ihličnatých a listnatých drevín. Slúžia v revíri na dorozumievanie sa alebo ako symbol poľovníckych úspechov a úcty k poľovnej zveri. Takýmto zálomkom dekorujeme úspešného strelca. Zálomok sa nemá odrezať ale odlomiť.
Zálomok, ktorý sa otrie o farbu v mieste zásahu, sa odovzdáva strelcovi na hornej časti klobúka, poľovníckeho noža alebo tesáka tak, aby jeho odlomená časť smerovala k strelcovi. Odovzdávajúci drží klobúk v ľavej ruke, stojí v pozore a želá strelcovi Lovu zdar ! Poľovník odpovie- Zdar ! a podá odovzdávajúcemu ruku. Zálomok sa nosí na ľavej strane klobúka do západu slnka, resp.
Druhy zálomkov
- SMÚTOČNÝ ZÁLOMOK- je ihličnatá vetvička, ktorá môže byť previazaná jemnou čiernou stuhou alebo flórom.
- VÝSTRAŽNÝ ZÁLOMOK- je dlhší odlomený konárik, na hrubšom konci asi do 3/4 olúpaný z kôry. Môže byť rovný alebo stočený do tvaru písmena O. Rovný zálomok kladieme zvyčajne na očistenú zem a ohnutý zavesíme koncami nadol, na strom blízko miesta, na ktoré chceme upozorniť.
- ČAKACÍ ZÁLOMOK- používame vtedy, keď musíme náhle opustiť miesto dohodnutého stretnutia a chceme dať spoločníkovi vedieť, aby nás na mieste, ktoré sme na chvíľu opustili, čakal. Zálomok tvoria dva, krížom preložené konáriky.
- STANOVIŠTNÝ ZÁLOMOK- je na spodnom konci okliesnený, neodkôrnený a ukončený viacerými vetvičkami. Zálomkom sa označuje miesto - stanovište, kde strelec pri výstrele stál.
- NÁSTRELOVÝ ZÁLOMOK- je približne rovnaký ako stanovištný, ale neokliesnený.
- SMEROVÝ ZÁLOMOK- je podobný nástrelovému. Odlišuje sa len tým, že je na hrubšom konci zahrotený na väčšej dľžke. Zálomok kladieme voľne na zem, s hrotom obráteným v smere odskočenia zveri. Keď smer odskoku zveri nezbadáme, položíme vedľa seba dva podobné menšie zálomky, ktorých hroty obrátime proti sebe opačnými smermi.
Správanie sa na poľovačke
Pri spoločných poľovačkách treba dodržiavať správny priebeh poľovačky. Ten upravuje Poľovnícky poriadok SPZ a presne formulovaný domáci poriadok združenia. Pri spoločnej poľovačke na malú a diviačiu zver sa poľovníci i hostia dostavia načas, skontrolujú sa poľovné lístky a zbrane, upozorní sa na zákaz požívania alkoholu, vedúci poľovačky rozostaví poľovníkov, poľovníci sa správajú disciplinovane.
Výrad zveri
Na slávnostnom výrade sa zver ukladá na pravý bok v poradí jeleň, diviak, líška, pri poľovačke na malú zver v poradí líška, zajac, králik, bažant. Priestor vyradu - zoradisko je lemovaný čečinou, vo všetkých štyroch rohoch sa zapália menšie vatry. Na čele stoja funkcionári, oproti ním lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a poľovnícky personál. Strelci nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami smerom rovno hore. Zver sa na výrade nesmie prekračovať.
Poľovnícky odev
Zelená farba poľovníckeho oblečenia je výborná krycia farba, lebo ladí s farbou prírody, aby splývala s okolím a aby zbytočne neupozorňovala na prítomnosť v revíri. Okrem zelenej môžme použiť aj odtieň sivej a hnedej... Strih poľovníckeho odevu sa menil postupom času a vplyvom módy.
Doplnkom uniformy má byť farebne zladený klobúk, na ktorý sa z ľavej strany upínajú trofeje slúk, káčerov atď... Ďalším doplnkom odevu je ruksak, poľovnícka brašna do ktorých ukladáme nápoje, jedlo a potrebné veci spojené s pobytom v poľovníckom revíri. Nábojový opasok do ktorého dávame náboje.
Pohreb poľovníka
Pred samotným obradom zakúpia členovia PS, v ktorom poľovník poľoval veniec, pripravia smútočnú reč a zhotovia zálomky (vetvičky z jedlí, alebo smrekov previazané čiernou stuhou). Zálomky majú poľovníci pripnuté na ľavej strane chlopne kabáta, alebo na klobúku. Po pohrebnom obrade sa zálomky buď položia na rakvu, alebo hodia do jamy. Prvý zálomok položí, resp. hodí do jamy zvyčajne ten člen, ktorý prednesie smútočnú reč. Tá musí vychádzať z reálneho hodnotenia osobnosti poľovníka.
Po prejavoch sústrasti najbližšej rodiny vyslovia rodine úprimnú sústrasť podaním ruky i poľovníci. Po pohrebe majú členovia výboru PS povinnosť pomôcť pozostalým pri zabezpečení poľovníckych zbraní a streliva podľa platných predpisov.
Niekde býva zvykom, že rakvu na cintorín nesú poľovníci. Vtedy i pred ňou a po jej bokoch kráčajú ďalší poľovníci so zlomenými puškami. Tí môžu rakvu vyprevádzať i v prípade, že ju nenesú poľovníci.
tags: #polovnicke #ctvo #pala