Autor, skúsený poľovník milujúci prírodu, v pútavých, chronologicky radených poľovníckych príbehoch ospevuje krásy Považského Inovca (najmä okolia Kálnice).
Na dva diely ich rozdelil prelomový rok 1989 - v prvom diele popisuje svoje poľovnícke zážitky za socializmu a v druhom v období po zamatovej revolúcii. Obe knihy sú bohato ilustrované plnofarebnými celostranovými fotografiami.
Čo Nájdete v Knihách?
Autor v pútavých, chronologicky radených poľovníckych príbehoch ospevuje krásy Považského Inovca (najmä v okolí Kálnice). Na dva diely ich rozdelil prelomový rok 1989 - v prvom diele popisuje svoje poľovnícke zážitky za socializmu a v druhom období po zamatovej revolúcii.
Poľovnícke Príbehy Spod Inovca (1. diel)
Dostupné v jednej knižnici. Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú.
Poľovnícke Príbehy Spod Inovca (2. diel)
Pri druhom dielu knihy autor pekne opísal každý okamih ktorý sa udial v danom revíri. Krásne vedel opísať každý moment či už na chate z rodinou a kamarátom ako aj lov muflónov či jeleňov v ich revíri.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Pri tejto knižke my ubehol čas neuveriteľne rýchlo. Inšpiráciu som taktiež v nej našiel. Pokoru a porozumenie tiež.
Kde Získať Knihy?
Zdroj informácií: Infogate.sk. Údaje hovoria o tom, že kniha je v evidencii danej knižnice, môže však už byť aktuálne požičaná.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Ďalšie Tipy na Výlety a Poľovnícke Zaujímavosti
Mnohé slovenské mestá a obce získali svoje postavenie, popularitu a priazeň turistov prezentovaním pamiatok architektúry, prírodných atraktivít, organizovaním kultúrnych, gastronomických a športových podujatí.
Zámok Vígľaš
Začiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Prestavbu kláštorného objektu na zámok začal kráľ Karol Róbert, nakoľko však išlo o veľkú výstavbu nestihol ju počas svojho života dokončiť. Jeho prácu dokončil až jeho syn Ľudovít I. Veľký. Neskôr sa dostal zámok do rúk Žigmunda Luxemburského, ktorý ho nechal prestavať na poľovnícky zámok. Obľúbeným miestom oddychu je zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína.
Okolité kráľovské lesy mu totiž poskytovali množstvo príležitostí na oddych a poľovačky. Za jeho dnešnú podobu vďačíme rekonštrukcii ktorá prebehla v roku 2013.
Prehliadky zámku
Zámok Vígľaš v sebe skrýva rôzne zákutia, ktoré si môžete pozrieť počas prehliadky zámku.
- 11:00 a 14:00 v mesiacoch november až apríl
- 11:00, 13:00 a 15:00 v mesiacoch máj až október
Počas letných mesiacov sú víkendové prehliadky zámku v sprievode sokoliarskej skupiny Biatec. Dĺžka prehliadky je cca 40 minút.
Kaštieľ Antonstál
Účelové zariadenie lesnej pedagogiky a rekreácie - kaštieľ Antonstál sa nachádza v pokojnom prírodnom prostredí pohoria Biele Karpaty, v okrese Trenčín, v miestnej časti mesta Nemšová - Ľuborča, neďaleko hraníc s Českou republikou. Pôvodný názov zariadenia je Poľovnícky zámok Antonstál.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Poľovnícky zámok vyrástol na území niekdajšieho Brumovského panstva, ktoré sa rozkladalo na území Moravy i Považia už začiatkom 13. storočí.
Panstvo vystriedalo viacerých majiteľov, no prvé organizované lesné hospodárstvo zaznamenávame v 18. stor. za majiteľov Illešházyovcov. Etapa moderne pojatého lesníctva začína rokom 1835, keď sa majiteľom panstva stal Juraj Simon Sina.
Najvýraznejší rozmach Brumovského panstva nastáva až po jeho odkúpení pivovarníkom a jedným z najbohatších ľudí Rakúsko-Uhorska, Antonom Dreherom v roku 1894. Ten sa zameral najmä na zvernicový chov zveri, ktorého základom bola zvernica Ľuborča vybudovaná v rokoch 1868-1872. Tvorili ju tri oddelené zvernice s rozlohou asi 4000 ha pre muflóniu, danieliu, jeleniu a diviačiu zver.
Na ne nadväzovala zvernica na moravskej strane. Dreherovci svoju záľubu v chove zveri a poľovačkách zavŕšili vybudovaním poľovníckeho zámočku Antonstál. Ten dala vybudovať prestavaním pôvodného poľovníckeho domu stojaceho v revíri Ľuborča v doline Simonstál v r. 1937-1943 Edeltrúda Kulmerová (Dreherová).
V päťdesiatych rokoch 20. stor. skonfiškoval zámoček československý štát a umiestnil sem lesnícku učňovskú školu a trvalé školiace stredisko pre drevorubačov. Antonstál prešiel viacerými stavebnými úpravami a dnes ako účelové zariadenie lesnej pedagogiky je v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p.
Lovecký Zámoček Hohenlohe
Neďaleko obce Tatranská Javorina, v obkolesení divokého lesa a rozľahlej lúky stojí prekrásny Lovecký zámoček Hohenlohe. Od roku 2004 ho prezidenti Slovenskej republiky využívajú na reprezentačné účely. Lovecký zámoček je tak v správe Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
Počas svojej histórie hostil viacero zahraničných prezidentov pri formálnych aj neformálnych stretnutiach. Lovecký zámoček Hohenlohe je národná kultúrna pamiatka, ktorá je od 10. decembra 2015 sprístupnená aj pre verejnosť.
Jednu z najvzácnejších častí Vysokých Tatier s rozlohou vyše 10-tisíc hektárov kúpil knieža Hohenlohe v roku 1879 za pol milióna zlatých. Stala sa sídlom správy jeho tatranských a maďarských majetkov. Presídlil sem početný štajerský lesnícky personál aj s rodinami a žil tu spolu so svojou družkou, poľskou umelkyňou Otíliou Lubraniec-Dambskou.
Hlavnou záľubou kniežaťa bolo poľovníctvo. Na poľovačkách v Tatranskej Javorine sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. Hohenlohe zriadil v lesoch rozsiahlu zvernicu, kam dovážal bizóny, kozorožce, kaukazské či americké jelene.
Knieža Hohenlohe zomrel v roku 1926. Pochovaný je na javorinskom cintoríne, vedľa svojej družky Ottílie. Majetok zdedil jeho synovec, knieža August Kraft von Hohenlohe, ktorý však trvalo žil v Maďarsku. Keďže mu spôsoboval čoraz väčšie dlhy najmä neplatením daní, v roku 1935 ho predal Československej republike.
Bola zriadená Správa štátnych lesov Javorina a po ustanovení Tatranského národného parku prešlo niekdajšie panstvo do správy parku. V zámočku Hohenlohe sa zachovala značná časť pôvodného vybavenia, vrátane ďalekohľadu od mníchovského optika Jacoba Merza, loveckých trofejí, zbraní, fotografií, obrazov a gongu na zvolávanie spoločenských udalostí.
Poľovnícky Kaštieľ Palárikovo
Palárikovo je zaujímavé poľovníckym turizmom. Neodmysliteľnou súčasťou miestnej infraštruktúry poľovníckeho turizmu je poľovnícky kaštieľ, miesto svetovo preslávenej tradície lovu malej zveri a vzniku myšlienky založenia Medzinárodnej rady poľovníctva a ochrany zveri C.I.C. V roku 2006 v poľovníckom kaštieli vzniklo aj jedno z konferenčných centier C.I.C s pravidelnými zasadnutiami výkonného orgánu Exekutiv Comiteet, múzeum a pamätná expozícia organizácie. Kaštieľ v Palárikove sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie poľovníctva v celosvetovom kontexte.
Károlyi je uhorský šľachtický rod pochádzajúci z vetvy rodu Kaplyon, jedného z najstarších staromaďarských rodov. Károlyiovci zohrali významnú úlohu vo verejnom a vojenskom živote Uhorska. Od 17. storočia boli dedičnými županmi Szatmárskej stolice. Mali rozsiahle majetky v Sedmohradsku a v juhovýchodných častiach Uhorska. Na území Slovenska vlastnili panstvo Šurany - Slovenský Meder, aj panstvo Stupava, ktoré získali v roku 1868 od Pálffyovcov. Členovia rodu sa významne angažovali v diplomatickej, politickej a hospodárskej sfére a rovnako významne sa zapísali i do dejín Palárikova.
Poľovníctvo a poľovnícky turizmus v obci súvisí už s grófom Ľudovítom II. Károlyim - zanieteným poľovníkom a priekopníkom poľovníckej kultúry a etiky. V roku 1752 založil Bažantnicu - poľovný revír svetového mena. Vďaka premyslenému hospodáreniu s malou zverou ovplyvnil rozvoj obce a jej osídľovanie novými usadlíkmi. Organizoval významné poľovačky, ktorých účastníkov hostil vo svojom poľovníckom kaštieli.
Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu na podnet grófa Alexandra I. Károlyiho v prvej polovici 18. storočia po odkúpení veľkostatku na mieste bývalého kaštieľa Kaunitzovcov. Autorom pôvodného architektonického návrhu kaštieľa bol Franz Anton Hillebrandt.
Vývoj a prestavby kaštieľa
Kaštieľ bol jednoposchodový s pôdorysom v tvare U. Jeho priečelie zdobil rodový erb Károlyiovcov. Stredné krídlo so vstupnou sieňou bolo napojené na hlavné schodisko. V bočných krídlach boli umiestnené ďalšie schodiská. V pôvodnom objekte sa nachádzali apartmány pána, panej a detí, hudobný salón, fajčiarsky salón, herňa, knižnica a hosťovské priestory. Kaštieľ mal okolo deväťdesiat izieb zariadených drahým nábytkom, zbierkami cenných zbraní, trofejí, obrazov, kobercov a porcelánu. V centrálnej časti nad schodiskom bol umiestnený zvon (zachovaný dodnes) slúžiaci na zvolávanie obyvateľov kaštieľa ku stolu. V strednej časti kaštieľa sa nachádzala knižnica s viac ako 12 000 zväzkami. Neskôr v nej boli i knihy z Apponyiovskej knižnice.
Kaštieľ bol v roku 1866 prestavaný v klasicistickom štýle podľa návrhu budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla, využívajúc napodobneniny antických vzorov.
V okolí kaštieľa boli drevené lavičky, palmový skleník - zimná záhrada (zrušený v roku 1937), altánok a letná terasa so záhradným nábytkom. Celkový vzhľad exteriéru kaštieľa dotvárali ovocné stromy, záhrada, dva bazény s fontánami. Súčasťou areálu bol i hospodársky dvor s koniarňami, pivnice, sýpky a studne. Pri kaštieli bola kolkáreň, tenisové ihrisko a šľachtické divadlo.
Počas prestavby bol založený anglický park na ploche 50 ha, ktorý voľne prechádzal do priľahlej Bažantnice. Nachádzali sa v ňom domáce a cudzokrajné dreviny, trávnaté plochy mali lúčny charakter. Členitosť parku, jednotlivých priehľadov a pohľadov bola prispôsobená jazde na koni. Cestná sieť v parku mala prírodno-krajinný charakter, povrch bol upravený zavalcovanou drvou bez obrubníkov, alebo dláždený prírodným kameňom. Park bol oplotený pletivom na kovových stĺpoch. Po obvode bolo viacero vstupných drevených brán, hlavná bola kovaná.
Hospodársky význam
Na šuriansko-mederskom panstve pod správou poľovníckeho kaštieľa bol založený vzorový poľnohospodársky a remeselný veľkostatok -fideikomis. V polyfunkčnom výrobnom komplexe bola i malá likérka, ktorá od roku 1790 vyrábala tzv. „Károlyi - likőr“. O dva roky neskôr k nej pribudla pálenica vyrábajúca lieh výhradne do Viedne. Likérku Károlyiovci v roku 1795 rozšírili a prebudovali na prvú manufaktúru na výrobu likérov „Tótmegyeri likőrgyár“. Vyrábala do roku 1901.
V okolí kaštieľa bola aj píla, pivovar, dielne a iné prevádzky. Komplex svojim rozvojom zvyšoval nároky na dodávky pitnej vody, preto bola vybudovaná vodná veža - unikátny drevený vodojem vysoký 22 m.
Károlyiovci v spolupráci s majiteľmi cukrovaru v Šuranoch vybudovali v roku 1854 súkromnú železnicu zo Šurian do Slovenského Medera, na ktorej bola v roku 1874 slávnostne otvorená osobná železničná doprava.
Úzkorozchodná železnica „Mederské šínky“ slúžila na uľahčenie dopravy po poľných cestách, zrýchlenie zberu a odvozu poľnohospodárskych produktov prípadne ulovenej zveri počas poľovačiek, na zásobovanie poľnohospodárskych a výrobných jednotiek v areáli panstva, ale i odvoz školopovinných detí z majerov do obce. V čase konania poľovačky prepravovala hostí po poľovnom revíri. Vagóny ťahal ťažný dobytok, neskôr kôň. Pôvodnému účelu slúžila do 30. rokov 20. storočia, dodnes sa z nej zachovalo len niekoľko artefaktov.
Život v kaštieli
O veľkostatok sa starala početná skupina zamestnancov: správca (tiszttartó), účtovník, hospodár, kľučiar a zástupca správcu (számtartó) v jednej osobe, dozorca, záhradníci, hajdúsi, kolár, gazda na majeri (majoros), gazda pre dobytok (csürgazda), voziari, hájnik, kuchári, vychovávateľka a osobní sluhovia. Služobníctvo kaštieľa a zamestnanci veľkostatku bývali juhovýchodne v lokalite Majír. Vyplácaní boli finančne i v naturáliách.
Kaštieľ nebýval vždy obývaný po celý rok. Slúžil zväčša ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a ich početných hostí. Život v kaštieli určovala poľovnícka sezóna. Počas nej ho navštívili mnohé významné osobnosti. Ich prítomnosť formovala obec a občanov. Kontakt dedinčanov s inou kultúrou mal vplyv na ich rozhľadenosť, preberanie modernejších prejavov správania a osvojovanie si mestského spôsobu života. Mladá generácia sa stávala otvorenejšou a vzdelanejšou.
Vznikali tu rôzne spoločenské združenia a spolky podporované Károlyiovcami, napríklad Remeselnícky čítací kruh, Jednota Orla, Československá obec sokolská, Katolícky kruh, Jednota žien, futbalový klub ŠK Slovenský Meder. Organizovali sa plesy, hrali divadlá a konali kurzy varenia, šitia a domácich prác.
Kaštieľ po roku 1945
Úspešné poľovné hospodárenie, organizovanie vychýrených poľovačiek a rozvoj obce prerušili vojnové udalosti. Rodina Károlyiovcov vlastnila kaštieľ, park, bažantnicu a priľahlé majetky do roku 1945. Pred príchodom Červenej armády gróf s rodinou emigroval do Rakúska.
Počas II. svetovej vojny bola v kaštieli zriadená nemocnica, neskôr vojenské veliteľstvo. Zariadenie kaštieľa bolo odvezené, rozkradnuté a zničené. Po vojne a znárodnení kaštieľa bol prehodnotený jeho účel i funkčné celky výrobného a poľnohospodárskeho areálu. Došlo k zrušeniu prevádzok a živelnému dopĺňaniu pozemkov zástavbou. V kaštieli boli umiestnené Štátne majetky, Poľnohospodárska škola s internátom a kancelárie Štátnych lesov.
Od roku 1964 bol kaštieľ s parkom zverený do užívania Západoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Palárikovo za účelom jeho zveľaďovania, udržiavania a ochrany ako kultúrnej pamiatky. Kaštieľ bol rekonštruovaný s cieľom modernizovať ho a prispôsobiť interiér požiadavkám domácich a zahraničných prominentných hostí. Súčasťou prestavby bola i rekultivácia parku, ktorý je prístupný verejnosti.
Počas generálnej rekonštrukcie kaštieľa realizovanej závodom Štátne lesy, n. p. v roku 1970 bola vymenená elektroinštalácia, vodoinštalácia a kanalizácia. V izbách boli postavené keramické a porcelánové kachle, zriadili sa kúpeľne. Všetky haly, chodby a izby kaštieľa boli zariadené štýlovým starožitným nábytkom, obrazmi, kobercami a inými doplnkami. Po konečnej úprave bolo reprezentačne zariadených 15 hosťovských izieb, 3 haly, knižnica a kuchyňa s dvoma reprezentačnými jedálňami. Časť priestorov kaštieľa v minulosti slúžila na ubytovanie pre zamestnancov Štátnych lesov.
Rozsah rekonštrukčných a modernizačných prác v rokoch 1994 - 2002 vo výške 220 mil. Sk dal kaštieľu jeho súčasný vzhľad. Pod záštitou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p. (ďalej LSR) Banská Bystrica a Ministerstva pôdohospodárstva SR sa investovalo do stavebno-technickej úpravy a obnovy strechy, izolácie, podláh, novej konštrukcie okien a maľovky pri zachovaní pôvodných ornamentov a časti štukatúry. Bol vybudovaný výťah a vonkajší kamerový systém.
Súčasnosť
V súčasnosti je poľovnícky kaštieľ účelovým ubytovacím zariadením, patriacim pod správu LSR. Slúži na prechodné ubytovanie účastníkov poľovníckej turistiky a na objednávku poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Kaštieľ nie je možné kategorizovať a klasifikovať v zmysle Vyhl. MH SR 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried.
LSR, š.p. na tieto účely využíva vlastnú kategorizáciu ubytovacích zariadení. Podľa nej patrí kaštieľ do kategórie L - najlepšie vybavené ubytovacie objekty s kvalitným interiérom v atraktívnom prostredí, väčšinou hotelového typu, resp. poľovnícke zariadenia typu kaštieľ, zámoček. Zaradenie a postavenie kaštieľa v rámci organizačnej štruktúry LSR, š.p. sa menilo v závislosti od vnútropodnikových organizačných zmien.
Od 1. mája 2011 je účelové ubytovacie zariadenie delimitované pod Generálne riaditeľstvo LSR, š. p., Stredisko turizmu. Úlohou kaštieľa je v zmysle kategórie L komplexne poskytovať služby cestovného ruchu podľa požiadaviek poľovných turistov s cieľom vytvárať a zabezpečovať podmienky na realizovanie poľovníckej turistiky v poľovných revíroch v rámci sprievodného sortimentu produktu.
Posledná rekonštrukcia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zmenila i dispozičné riešenie interiéru kaštieľa s nasledujúcim výsledkom využitia priestorov: na prízemí vľavo je hlavná jedáleň (kapacita 70 osôb), salónik, bar, tanečná sála, kuchyňa, hygienické zariadenia. V hotelovej časti sú k dispozícii 2 salóniky s kapacitou 26 a 14 osôb, 12 apartmánov, 10 dvojlôžkových izieb. Pre hostí so zdravotným postihnutím je zriadená jedna bezbariérová izba. Ubytovacia kapacita je aktuálne 44 osôb.
Ubytovanie a služby
Izba ubytovacieho zariadenia za...
tags: #polovnicke #pribehy #spod #inovca