Divadelné zoskupenie Teatro Tatro je dobre známe tým, že vodí svojich divákov po maringotkách, stanoch a exteriéroch.
V najnovšej inscenácii v réžii Ondreja Spišáka a vo výtvarnom koncepte Karla Czecha stavili tvorcovia na priestor vzdialený tradičnému blackboxu.
Stalkera vniesli do priestorov bývalých nitrianskych kasární - netradičný divácky zážitok sa začína už pri bráne kasárenského objektu a pokračuje pochodom cez surový exteriér rozbujneného lesíka.
Kto v tejto divadelnej zóne hľadá pohodlné sledovanie odťažitej a so súčasnosťou nezlučiteľnej fikcie, zrejme šliapne vedľa.
Pobyt v miestnej paralyzovanej spoločnosti, v ktorej sa poriadne nežije ani neumiera, iba hibernuje, je bezútešný a pohlcujúci zároveň.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Na konci putovania, navyše, netreba čakať známe šapito, ale o poznanie komornejší vojenský stan.
Podmanivá atmosféra Zóny preniká do každej jeho nitky o to väčšmi, že tunajší obyvatelia sú divákom v každej chvíli doslova na dosah.
Spišák ako autor scenára a režisér neponúka divadelnú verziu Tarkovského filmu ani mechanický prepis prózy Strugackých, hoci v jej stopách jasne kráča.
Sprostredkúva však osobitý ponor do sveta, v ktorom doterajšie vedomosti ľudstva fatálne stroskotali a zoči-voči nevysvetliteľnému je takmer každý deň testom vštepených imperatívov či úpravou pravidiel.
V prípade Stalkera tvorcovia mierne redukujú typický, bohato spektakulárny štýl zoskupenia, aby tak posilnili koncentrovanú atmosféru dobrodružného tajomna, vytvorili ťaživé ovzdušie, v ktorom môže každý krok znamenať smrť či ďalšie dočasné víťazstvo.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Dominantou je tu predovšetkým autenticita a živelnosť, s akou zohratý ansámbel hercov a herečiek (spolu s účinkujúcim režisérom) kreuje panoptikum postáv žijúcich v dotyku so Zónou.
Spomedzi nich prirodzene vyčnieva ústredný hrdina a rozprávač Ryšavec v podaní Milana Ondríka, ktorého herecký výkon patrí k tým najpozoruhodnejším z uplynulej sezóny.
Príbeh rámcuje Ryšavcova „labutia pieseň“, údajne posledná výprava do Zóny.
„Práve silná atmosféra je tým, čo sa derie na jazyk v snahe zachytiť pár slovami pocit z divadelného Stalkera.
Divák sa v tomto prípade stáva priamym účastníkom zvláštnej akcie na hrane so zákonom.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Návšteva mimozemskej civilizácie na Zemi zanechala na nej niekoľko poznačených miest.
Vznikli Zóny, ktoré fungujú vlastným, pre človeka nepochopiteľným spôsobom.
Neexistujú tu fyzikálne zákony ani život v podobe, v akej ho poznáme.
Uzavreté, ozbrojenými mužmi strážené oblasti a predmety v nich fascinujú, strašia aj lákajú zároveň - priťahujú úzkostlivých vedcov i nenažraných kšeftárov.
Kultová predloha, ktorá má slávnu filmovú verziu a inšpirovala aj sériu počítačových hier, sci-fi román bratov Strugackých Piknik pri ceste (známy aj pod názvom Stalker), približuje život na okraji jednej Zóny.
tags: #polovnicke #ydruzenie #kolada