Príspevok popisuje základné právne pramene lovu a poľovníctva na území Slovenska. V jednotlivých spoločenských etapách ponúka recipientom ucelený pohľad na poľovníctvo, kontinuálny prierez jeho históriou od pravekého lovu, jeho premeny na poľovníctvo realizované v závislosti na panstve pôdy až po súčasnú moderne ponímanú environmentálnu podobu. Poľovníctvo ako nástroj tvorby prírodného bohatstva sa stáva právom (i povinnosťou) každého, jeho ťažiskový verejnoprávny charakter cítiť v každom ustanovení súčasne platného zákona o poľovníctve, ale i v mysli moderne zmýšľajúceho človeka.
História Lovu a Jeho Organizácia na Území Slovenska
Nie je veľa činnosti v prírode, ktoré tak ako lov sprevádzajú človeka v každej etape jeho spoločenského vývoja. Za kolísku poľovníctva síce mnohí považujú pravek, je však zrejmé, že ide o názor značne nepresný a zľahčený. Realizácia lovu v rannom období bola umocnená fundamentálnym záujmom - bytím a prežitím, čo vytvorilo prirodzený tlak, aby sa touto činnosťou zaoberal každý a to spôsobom i prostriedkami jemu vlastnými s cieľom najrýchlejšieho sa zmocnenia zveri. V tomto období sa rodí i význam trofeje, ako symbolu zdobiaceho lovca, signalizujúcej navonok, že jej nositeľ premohol nebezpečnú zver, predčil jej vlohy, čím si získal úctu i rešpekt okolia. Poľovníctvo sa však rodí podstatne neskôr. A to až vtedy, keď si človek začal uvedomovať potrebu regulácie tejto činnosti, v ktorej bral zreteľ i na ochranu a potreby zveri. Až stav vedomia rozhodujúcich elít v spoločnosti, ktoré pripustili, že ich vlastné záujmy v tejto oblasti majú ustúpiť (musia byť regulované), zdá sa byť začiatkom toho, čomu dnes hovoríme poľovníctvo.
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Vhodné prírodné podmienky našej krajiny boli dôvodom, že na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice. Dovtedy mohol loviť zver každý. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157. V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky. V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Začiatkom 18. storočia verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo prekáža feudálom. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. ochranu bažanta, zákaz používania plemena dogy na poľovanie, zákaz loviť zver v čase gravidity). Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 sprísňujú ochranu práva poľovníctva. Pytliactvo sa považovalo za krádež veci. František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat.
Ucelená úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. Od roku 1883 prestávajú platiť udelené poľovnícke privilégiá a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy. V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Zakladajú sa aj bažantnice. Knieža Christián Hohenlohe, gróf Karol Forgách,, Pállfyovci, Stummerovci, Zayovci a Habsburgovci sú rody, ktoré sa významne pričinili o rozvoj poľovníctva. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie. V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ). Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. januára 2010.
Hlavné Profily Dôležitých Úprav Lovu a Poľovníctva
- dekrét kráľa Vladislava II. Jágelovského z roku 1504 zakazuje loviť zver poddaným a sedliakom.
- v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI. o niekoľko príkazov a zákazov o hájení a love niektorých druhov zveri v čase rodenia a odchovu mláďat, zakázal poľovať na zver pomocou vysokonohých psov.
- Tereziánsky urbár z roku 1767 zaviedol tresty za pytliactvo.
- po zrušení nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy: dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836, ktoré potvrdili právo šľachty na poľovanie ale tiež pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou. Sedliaci smeli na svojich políčkach zver hubiť, ale len bez zbraní, všetku odovzdávali pánovi, ktorý im musel nahradiť spôsobenú škodu.
- za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony, výkon poľovníctva prešiel na vlastníkov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má aspoň 100 súvislých katastrálnych jutier (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo jeho vlastníkovi, ten rozhodoval o jeho využití. Pri menších pozemkoch rozhodovali o poľovnom práve vlastníci spoločne.
- zákonný článok XX/1883 zaviedol do poľovníctva niektoré nové opatrenia, napríklad poľovné právo bolo neoddeliteľné od vlastníctva pozemku, poľovné právo na pozemkoch obcí a pozemkoch bývalých urbárnikov a komposesorátov sa muselo prenajímať vo verejnej dražbe najmenej na šesť rokov; mohli sa uplatňovať škody spôsobené jeleňou a danielov zverou na siatinách, v škôlkach alebo lesných kultúrach, ak boli nahlásené do 8 dní od ich vzniku; dravú a škodlivú zver mohol na svojom pozemku hubiť vlastník i vtedy, ak bolo poľovné právo prenajaté; zákon obsahoval aj ustanovenia o zákazoch poľovačky a čase ochrany zveri.
- Zákon XX/1883 v dôsledku recepčnej normy č. 18 z roku 1918 prevzala aj Československá republika. Malý poľovnícky zákon č. 98/1929 Sb. priniesol úpravu ochrany a starostlivosti o zver.
- Z významnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) možno spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných úprav ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého. Prínosom poľovníctva v medzivojnovom období bola jeho profesionalizácia, ktorá zaviedla školených hájnikov ako zamestnancov v revíroch.
- Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti, poľovníctvo bolo spájané s vlastníctvom poľovného pozemku avšak o jeho výkon sa v spoločných, zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba poľovnícke spoločnosti, ktorých stanovy schvaľovali štátne orgány. Poľovníctvo bolo považované za kultúrnu hodnotu, zaradené do odvetvia lesníctva a poľnohospodárstva, zabezpečujúce riadny chov, ochranu, lov a zužitkovanie ulovenej zveri. Pozitívom tejto etapy boli základy veľkoplošného cieleného chovu, ochrana a selektívny lov poľovnej zveri.
- V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý túto činnosť začleňoval pod odvetvie poľnohospodárskej výroby a umožňoval jej realizáciu štátnym organizáciám, posilnil sa vplyv štátnej správy a poľovníckeho zväzu, jedinej organizácie poľovníkov; určujúcou boli užívacie vzťahy k pôde, vlastníctvo k nej stratilo svoj predchádzajúci význam.
- Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. bola reakciou na spoločenské zmeny po roku 1990, výkon práva poľovníctva bol prioritne priznaný vlastníkom poľovných pozemkov.
- V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z., ktoré preferujú moderný environmentálny pohľad poľovníctva ako činnosti spájanej s tvorbou, ochranou a využívaním životného prostredia s cieľom optimálneho využívania prírodného bohatstva (voľne žijúcej zveri). Táto etapa sleduje verejnoprávny význam poľovníctva v tom, že po prvý raz v dejinách sa hľadá zladenie záujmov poľovníctva so záujmami ochrany prírody a krajiny za participácie všetkých zložiek spoločnosti (štátu, vlastníkov, poľovníckej samosprávy), východiskom je idea integrácie (spájania sa), ktorá umožňuje každému chrániť prírodu pred škodlivými zásahmi človeka v jeho vlastnom záujme s cieľom racionálneho spolu využitia voľne žijúcej zveri (súčasti prírodného bohatstva), ako hodnoty patriacej všetkým, tiež i budúcim generáciám.
Poľovníctvo vo Svetle Aktuálnej Úpravy
Súčasne platný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva. Poľovníctvo sa už v minulosti stalo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, činnosťou nenarúšajúcou racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Ambície súčasne platného zákona (vyjadrené v dôvodovej správe) sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov. Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému ma byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov. Právna úprava zvýrazňuje publicitu voľne žijúcej zveri (jej verejnoprávnosť) tým, že ju považuje za obnoviteľný prírodný zdroj, súčasť prírodných ekosystémov, prírodne bohatstvo a v spojení s poľovníckymi tradíciami za naše kultúrne dedičstvo. Právny status voľne žijúcej zveri v našej vnútroštátnej úprave práva poľovníctva je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskou úniou (ďalej aj EÚ) tiež ako aj s právom Európskej únie. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že právne akty Európskej únie neupravujú osobitne poľovnícke otázky, v EÚ nie je jednotná poľovnícka politika, právne úpravy otázok poľovníctva v členských štátoch EÚ nie sú jednotné. Je však pridanou hodnotou, ak voľne žijúca zver (táto významná zložka fauny) nachádza vnútroštátnu ochranu v režime práva životného prostredia. Významný verejnoprávny aspekt má aj poľovnícka samospráva v konštituovaní Slovenskej poľovníckej komory, pretože sa v nej združujú všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch.
Kedy a Čo sa Loví: Aktuálny Prehľad
V zmysle zákona o poľovníctve, vyhlášky, ktorou sa vykonáva, a jej novely lovíme:
- Celoročne je povolený lov: líška hrdzavá, medvedík čistotný, psík medvedíkovitý, norok severoamerický, nutria riečna, ondatra pižmová, diviača, lanštiak, jeleník bielochvostý, jeleň sika, samec muflóna lesného vo zverniciach a jazvec lesný v bažantniciach.
- V lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, v revíroch s plánovaným chovom jarabice poľnej a v bažantniciach možno loviť kunu skalnú, kunu lesnú a tchora tmavého.
Srstnatá zver:
- zajac poľný
- králik divý
- kuna skalná a kuna lesná
- jazvec lesný
- vlk dravý (okrem stanovených území)
- srna, srnča
- jeleň lesný, jelenica, jelenča
- muflón lesný, muflónica, muflónča
- daniel škvrnitý, danielica, danielča
- kamzík vrchovský alpský
- dospelý diviak, diviačica
- tchor tmavý
- šakal zlatý
Pernatá zver:
- morka divá (obe pohlavia)
- bažant poľovný
- bažant jarabý kohút
- holub hrivnák
- hrdlička záhradná
- lyska čierna
- sluka lesná
- hus divá, hus siatinná a hus bieločelá
- kačica divá
- chochlačka sivá
- chochlačka vrkočatá
- havran čierny
- vrana túlavá
- sojka škriekavá
- straka čiernozobá
- kuropta horská
- jariabok lesný - kohút
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby