Poľovníctvo je na Slovensku významnou súčasťou starostlivosti o prírodu a krajinu.
Tento článok prináša odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa poľovníctva na Slovensku.
Význam a definícia poľovníctva
V čom spočíva význam poľovníctva?
Poľovníctvo je definované ako súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.
Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia a nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Vysvetlite hospodársky význam poľovníctva!
Poľovníctvo je v našich podmienkach významnou hospodárskou činnosťou a presahuje jeho športovú a zábavnú stránku, ktorá v ňom dominovala v minulosti.
Najvýznamnejšou produkciou z hľadiska hospodárskeho je produkcia diviny.
Či už vývoz živých jedincov do zahraničia alebo vývoz mäsa, prípadne pozívanie zahraničných hosťov na poľovačky.
Mäso diviny je zo zdravotného hľadiska pokrmom vysokej biologickej hodnoty a má dietetický význam.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Divina ak je správne pripravená vyznačuje sa ľahkou stráviteľnosťou pre menší obsah tuku, ktorý nie je uložený v kompaktných vrstvách, ale prestupuje svalové tkanivá.
Základným výrobným prostriedkom poľovníctva sú stavy zveri.
Výrobky sú divina, kože, kožušiny, trofeje.
História a organizácia poľovníctva
Kedy vznikla prvá celoslovenská poľovnícka organizácia, pod akým názvom?
Prvá celoslovenská poľovnícka organizácia vznikla 10. decembra 1920 pod názvom Lovecký ochranný spolok pre Slovensko.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Kedy vznikla prvá československá poľovnícka organizácia a ako bola pomenovaná v Čechách?
Československá poľovnícka organizácia vznikla v roku 1923 a v Čechách bola pomenovaná ako ČS myslivecký a kynologický řišský svaz.
Neskôr sa pretvorila na ČS mysliveckú jednotu.
Pri tejto príležitosti vydala Slovenská poľovnícka komora pre laickú verejnosť informačnú brožúru s názvom Poľovníctvo má zmysel.
Slovenská poľovnícka komora ako jednotná samosprávna organizácia zastrešuje všetkých viac ako 64-tisíc poľovníkov a pokračuje tak v odkaze gen. MUDr.
Z jeho iniciatívy vznikol v roku 1920 Lovecký ochranný spolok pre Slovensko a od tohto dátumu sa u nás oficiálne hovorí o organizovanom poľovníctve, ktoré tak v roku 2020 oslávilo storočnicu.
Organizačná štruktúra Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ):
Snem SPZ Dozorná rada ↔ Rada SPZ - odborné komisie Prezídium SPZ → kancelária SPZ Snem OKO (RgO) SPZ Okresná(regionálna) organizácia SPZ ↔ Predstavenstvo OKO (RgO) SPZ Poľovnícke združenia ↔ Členská schôdza SPt Dozorná rada PZ ↔ Výbor PZ
Legislatíva v poľovníctve
Stručne charakterizujte prvý zákon o poľovníctve po druhej svetovej vojne.
V roku 1947 bol prijatý nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb.
Tento zákon vyhlásil poľovníctvo za hospodársku a kultúrnu hodnotu, ktorá ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej prvovýroby zabezpečuje riadny chov, ochranu a lov zveri i hospodárne zužitkovanie úlovkov.
Zostalo právo poľovníctva spojené s vlastníctvom pôdy.
Zľudovenie poľovníctva.
Charakterizujte druhý zákon o poľovníctve, ktorý bol vydaný v roku 1962.
V januári 1962 prijalo národné zhromaždenie ČSSR nový zákon 23/1962.
Aký ústavný zákon a kedy umožnil vznik samostatnej slovenskej poľovníckej organizácie SPZ?
V roku 1968 sa Československý poľovnícky zväz rozdelil na Český myslivecký svaz a Slovenský poľovnícky zväz.
Podľa akého zákona je poľovníctvo legislatívne riadené dnes?
Poľovníctvo je legislatívne riadené novelou zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. z 19. marca 1993.
Ústredným štátnym orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Poľovníci musia dodržiavať zákon o poľovníctve, zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o zbraniach a strelive, zákon o veterinárnej starostlivosti a tiež zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov spolu so všetkými ich vykonávacími vyhláškami.
Zároveň sa musia riadiť stanovami Slovenskej poľovníckej komory a disciplinárnym poriadkom.
Funkcie slovenského poľovníctva
Významné funkcie slovenského poľovníctva:
- Produkčno-komerčné funkcie: produkcia diviny, kožušiny, kože, parohovina, pánty
- Ekologicko-ochranárske funkcie: ekologizácia poľ., optimálne stavy zvery, optimálne obhospodarovanie, rozširovanie neautochtónnych druhov, kríženie voľne žijúcej zvery s domácimi zvieratami, narúšanie soc.
Poľovnú zver rozdeľujeme na pernatú (vtáky) a srstnatú (cicavce).
Ďalej ju poľovnícky delíme na veľkú (najčastejšie sa strieľa guľou) a malú (…).
Srstnatá zver:
- Raticová zver:
- Prežúvavá (jeleň, muflón, kamzík, srnčia zver, daniel, los, pasrnec)
- Neprežúvavá (diviačia zver)
- Zajacotvaré
- Myšotvaré
- Šelmy (veľké mäsožravce, malé mäsožravce)
- Pyskotvaré
Pernatá zver:
- Kurotvaré: Bažantovité
- Husotvaré: (kačice plávavé, kačice potápavé, potápače, divé husy, labute)
- Holubotvaré
- Kulíkotvaré (slukovité)
- Čajkotvaré (čajkovité)
- Hriaštelotvaré (hriašteľovité)
- Žeriavotvaré (dropovité)
- Sokolotvaré
- Sovotvaré
- Vrabcotvaré (drozdovité, krkavcovité)
- Bocianotvaré
- Pelikánotvaré
- Potápkotvaré
Charakteristika vybraných druhov zveri
Uveďte zoologickú a biologickú charakteristiku JELEŇ
Na Slovensku sa vyskytuje vo všetkých väčších lesných komplexoch od nížin až po hornú hranicu lesa.
Na našom území sú 2 poddruhy: jeleň lesný stredoeurópsky (hrdzavej farby), jeleň lesný karpatský (má sivšiu farbu, celkovo je mohutnejší).
Vedie sociálny spôsob života v čriedach, ktoré vedie vedúca jelenica, jelene žijú v samostatných triedach, kt.obyčajne vedie najmladší jeleň, parožie sa začína vyvíjať v 6. mesiaci, jeleň v 2.
DANIEL
Pôvodná oblasť so Stredozemného mora, v nižších pohoriach a pahorkatinách najmä v južných oblastiach, obľubuje teplo a listnaté lesy, je hnedej farby s bielym bodkovaním na bokoch s tmavým pásom na chrbte, spodok chvosta je biely, v zime je sfarbený sivšie, bodkovanie sa takmer stráca, prvé ihlice bez ružíc, vyrastajú asi vo veku 1 roka, zhadzujú sa vo veku cca. 2 rokov, 2. parožie má stupeň šestoráka alebo osemtoráka, v 3. paroží je lopatkárom a vo 4. vo veku 5 rokov je lopatárom, vedie podobný život v čriede ako jelenia zver, potrava je rovnaká ako u jelenej,
SRNČIA ZVER
Srnec lesný stredoeurópsky, od nížin až po hornú hranicu lesa, žije individuálnym spôsobom života, v mimo vegetačnom období často v malých skupinkách, žije od začiatku jari do jesene teritoriálne (srnce), v 4. mesiaci vyrastajú pučničky, na jeseň prvé parôžky, ktoré vo veku 8-10 mesiacov zhodí, kedy mu začínajú vyrastať prvé normálne parôžky, môžu mať tvar ihličiek alebo až šestoráka, obľubuje menšie teple komplexy listnatých lesov, živí sa bylinami ,semenami, poľn.
Anatomické a fyziologické rozdiely medzi vtákmi a cicavcami
Uveďte anatomické a fyziologické rozdiely medzi vtákmi a cicavcami.
Pernatá zver (vtáky):
- Endotermná regulácia
- Schopnosť lietať pomocou peria
- Premena končatiny na krídlo
- Vytvorenie predĺženého beháku
- Existencia dutých kostí
- Zvláštna úprava pľúc a rozvoj pľúcnych vakov
- Vznik zobákových čeľustí s rohovitým pokrytím
- Jediná mohutne vyvinutá kostrčnou žľazou (glandula uropygii)
Vnútorná stavba pľúc:
Chýbajú pľúcne alveoly.
Sústava štyroch párov vzduchových vakov (krčné, predné hrudníkové, zadné hrudníkové a brušné), jeden nepárový (kľučkový).
tags: #polovnicke #zariadenia #stavby