História poľovníctva na Slovensku je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Poľovníctvo je fenomén pretrvávajúci tisícročia. Prešlo dlhým a zložitým vývojom. Poľovníctvo, tak ako aj všetko ostatné, sa neustále mení. Dôvodom sú nielen stále sa meniace poznatky výskumu a praxe, ale i neustále sa meniace prostredie, v ktorom zver žije. Bežný človek čoraz viac, občas i devastačne, zasahuje do prírody a jej ekosystémov, preto je nutné v poľovníctve svoju pozornosť obrátiť predovšetkým na ochranu a chov voľne žijúcej zveri spolu s ochranou prírody a životného prostredia. Veď príroda patrí človeku, ale nielen jemu.
Vývoj Poľovníckych Organizácií na Slovensku
Vývoj organizácie poľovníctva prešiel viacerými etapami, ktoré odrážajú politické a spoločenské zmeny v krajine. Poľovnícke organizácie na Slovensku prešli viacerými transformáciami.
Stručný prehľad ich vývoja:
- 1923: "Československá myslivecká jednota"
- 1935: "Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku"
- 1939: "Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku"
- 1947: "Československá myslivecká jednota"
- 1949: "Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku"
- 1952: "Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku"
- 1961: "Československý poľovnícky zväz"
- 1969: "Slovenský poľovnícky zväz"
- 2009: "Slovenská poľovnícka komora", ktorá združuje všetky poľovnícke organizácie
Táto reforma tu bola pred niekoľkými rokmi, a preto vznikla Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora združuje všetky poľovnícke organizácie.
Poľovnícke Združenie Marmon
V obci Chmeľnica máme poľovnícke združenie Marmon a na základe nájomnej zmluvy vo svojom revíre využíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve občanov obce.
Zachovanie Statusu Quo
Mnohí sú za zachovanie statusu quo, pretože si nemyslím, že najväčšia organizácia na Slovensku by mala byť zrušená. A proste tá organizácia má svoje podľa mňa adekvátne zastúpenie na Slovensku. A tá história to aj ukazuje a nemyslím si, že to budú vedieť tieto jednotlivé obvodné úrady prebrať tieto všetky kompetencie od Slovenskej poľovníckej komory.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Prenesený Výkon Štátnej Správy
Prenesený výkon štátnej správy je veľmi jednoduché a elegantné riešenie, preniesť to na štát. Jedná sa o to, že pokiaľ takýto zákrok by sa mal urobiť, sa to nemôže robiť takým, že najprv zruším členstvo, ako lakmusovým papierikom vyskúšam pH tekutiny.
Návrhy na Zmeny
Navrhuje sa najprv opraviť zákon, ktorý naozaj môže zobrať poľovníckej komore určité kompetencie, ktoré by mohli prejsť cez štát. Ale ako hovoria moji predrečníci, nie je možné, aby všetky prešli na tie obvodné úrady, a potom následne sa zaoberajme členstvom v komore.
Na výbore sme povedali, v lete by mal rezort pripraviť návrh zákona.
Činnosť Poľovníckych Združení
Z činnosti:
- 12.8.2017 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
- 18.8.2016 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
- 15.8.2015 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
- 13.8.2014 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
- august 2013 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
- 18.8.2012 Strelecký pretek a poľovnícka zábava
O Združení (Príklad z Obce)
Bohatá história poľovníctva v obci zasahuje až do 30-tych rokov minulého storočia. Intenzívnejšia činnosť sa prejavila až v 60-tych rokoch, kedy sa za pomoci poľnohospodárskeho družstva a obecného úradu začala budovať poľovnícka strelnica v časti KRÚŽOK ( pre brokovú a malokalibrovú streľbu). Svojpomocne poľovníci postavili i chatu. Verejné strelecké preteky boli spojené s tanečnou zábavou ( tzv. juniálesy). Program pre širokú verejnosť bol pestrý - streľba na asfaltové terče, na zajace na prieseku, posedenie a tanec pri hudbe, poľovníckom guláši, tombola, občerstvenie.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
V roku 1976 sa vytvorilo súčasné Poľovnícke združenie pod názvom Senica- Bažantnica spojením poľovníkov z Čáčova, Hlbokého a Senice. Podnetom bolo vytváranie väčších poľnohospodárskych celkov, spájaním pôvodných dedinských poľnohospodárskych družstiev. Novovzniknuté Poľnohospodárske družstvo - 9. máj Senica hospodári v katastrálnom území Čáčov, Hlboké, Kunov, Rovensko, Rybky, Senica.
Nové poľovnícke združenie nadviazalo na úspešné tradície organizovania streleckých pretekov a spoločenských podujatí v časti KRÚŽOK ( každoročne v mesiaci august). Od roku 2000 sa verejný strelecký pretek uskutočňuje ako Memoriál Drahotína Millu, úspešného brokového strelca, budovateľa strelnice.
Poľovnícke združenie má v súčasnosti 37 členov a 1 čestného člena. Areál strelnice sa postupne zveľaďoval, zväčšila sa kapacita na sedenie pre návštevníkov, rozšírila sa chata, vybudovali sa sociálne prevádzky, areál bol napojený na verejný vodovod.
Pri poľovníckom združení aktívne pracuje Krúžok mladých priateľov poľovníctva a ochrany prírody za veľmi úzkej a úspešnej spolupráce so Základnou školou v Hlbokom.
Areál strelnice využíva školská mládež tak ako i Jednota dôchodcov.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Poľovnícke združenie má veľmi dobrú spoluprácu s Obecným úradom Hlboké. Chatu využívajú i členovia poľovníckeho združenia pri rôznych rodinných udalostiach.
Úsilie poľovníkov je zamerané na starostlivosť o voľne žijúcu zver, budovanie a opravy poľovníckych zariadení v revíri ako i na zveľaďovanie areálu strelnice KRÚŽOK.
Revír je začlenený do srnčej oblasti. Prevažuje tu zver srnčia, z raticovej zveri sa tu ďalej vyskytuje zver jelenia, danielia, diviačia. Z drobnej zajac, bažant a kačica divá.
V sobotu 10. júna 2023 si Poľovnícke združenie Voniaca pripomenulo 40. výročie svojej novodobej histórie. Jej členovia boli prijatí komisiou ZPOZ Človek-človeku v obradnej sieni mesta Tisovec. Po úvodných slovách, básni o rodnom kraji a poľovníckej piesni sa všetkým členom prihovorila viceprimátorka, predsedníčka ZPOZ-u Mgr.
História a Činnosť Združenia - Poľovnícke Združenie Jablonica
Pôvodne bol lov zvierat pre človeka dôležitým zdrojom obživy, no dnes sa obracia v poľovníctve pozornosť v prvom rade na ochranu a chov voľne žijúcej zveri a ochranu prírody v tom najširšom slova zmysle.
V Jablonickej histórii sa poľovníctvo spomína len okrajovo. Vieme, že ešte v medzivojnovom období dávala obec poľovné právo do prenájmu na šesť rokov. Výber uchádzačov sa uskutočňoval formou verejnej licitácie. Poľovný revír bol rozdelený na obecný, revír urbárskej spoločnosti a panský Windischgrätzov.
V roku 1930 bolo v celom jablonickom revíre ulovených 5 jeleňov, 21 kusov srnčej zveri, 6 diviakov, 163 zajacov, 55 králikov, 3 jarabice, 9 líšok, 1 lasica, 4 tchory, 8 sojok, 14 jastrabov, 10 krahulcov, 54 vrán, 17 strák a 34 kusov ostatných dravcov.
V medzivojnovom a povojnovom období sú známi niektorí poľovníci ako napríklad Polák, Kurta, Ján Škápik, Hazucha, Šeliga, Štefan Kukan, Režnák, Pavol Kukan, ktorí vykonávali právo poľovníctva na svojich pozemkoch.
Zásadná zmena nastala po roku 1948, keď sa stal vlastníkom pozemkov štát. Pôvodní majitelia pozemkov - poľovníci, ktorí sa chceli naďalej venovať výkonu práva poľovníctva, sa spojili s ďalšími záujemcami o poľovníctvo a ustanovili v roku 1949 Poľovnícky spolok Jablonica. Pri založení mal osem členov: Hazucha, Kukan, Režnák, Piskla, Hinér, Šeliga, Kurta a Janovec.V roku 1959 vzrástol počet členov na 16 a predsedom spolku bol p.Hazucha a poľovníckym hospodárom p.Nestarec. V roku 1963 prišlo k premenovaniu spolku na Poľovnícke združenie Jablonica, ktorého predsedom sa stal p.Janovec a hospodárom p.Režnák. Od roku 1964 bol predsedom PZ MUDr. Mihel a počet členov sa postupne zvýšil na 25. Medzi vtedajších členov, ktorí boli známi ako dobrí poľovníci, patrili páni: Grošaft, MUDr Mihel, Búran, Horňák, Hinér, Janovec, Nestarec, Gálik, Hazucha, Piskla, Srnka, Ligás, Janšák, Fiala, Jurovatý, Sopóci, Tomek, Bella. Od roku 1975 predsedal spolku Alojz Ligás a poľovníckym hospodárom bol Štefan Fiala. V období od roku 1987 do roku 1994 zastával funkciu predsed Ján Janšák st. Poľovnícke združenie dosahovalo v tomto období veľmi dobré výsledky v chove a love zveri. Bohatá bola kultúrno - spoločenská činnosť. V širokom okolí boli známe hlavne juniálesy v prírode a silvestrovské zábavy. Od roku1994 do roku 2006 bol predsedom PZ Dušan Kabaňa, v rokoch 2006 a 2007 predsedal PZ RNDr. Jozef Režnák a od roku 2007 doteraz je predsedom opäť Dušan Kabaňa spolu už dlhých 23 rokov.
Poľovnícke združenie Jablonica má v súčasnosti od vlastníkov prenajatý poľovný revír od roku 2014 do roku 2024 (na 10 rokov) o celkovej výmere 2 247,3844 ha, z toho lesná pôda tvorí 763,08 ha, orná pôda 1 283,88772 ha, trvalé trávnaté porasty 128,2218 ha a vodné plochy 27,2281 ha a ostatné pozemky 44,9773 ha. Poľovný revír je zatriedený do srnčej chovateľskej oblasti Malé Karpaty. Starostlivosť o zver, jej prikrmovanie a zlepšovanie životného prostredia je hlavnou a podstatnou prácou členov združenia. Na zimné prikrmovanie zveri zabezpečujú poľovníci každoročne približne 100 q objemového, 150 - 200 q jadrového a 200 - 400 q dužinatého krmiva z okolitých poľnohospodárskych podnikov, zberom a kosením horských lúk, prípadne kúpou. Každoročne sa zvieratám podáva okolo 1000 kg kamennej soli a 10-20 kg medíkovaného krmiva na zlepšenie ich zdravotného stavu. Lov zveri je len malou časťou ich celoročnej práce a je to vlastne určitý druh odmeny za vynaložené úsilie.
Členovia poľovníckeho združenia v roku 2017 ulovili celkom 221 kusov raticovej zveri z toho jelenej 86 ks, diviačej zveri 114 ks a v Poľovnom revíre Jablonica ďalej lovia, okrem tradičnej srnčej zveri aj zver danieliu a muflóniu. Na vyháňanie zveri a jej dohľadávku používajú 7 poľovne upotrebiteľných psov : farbiara, 2 jazvečíkov a 4 duričov. Veľká pozornosť je venovaná i poľovníckym tradíciám, ako je pasovanie mladých poľovníkov za členov poľovníckeho združenia, za lovcov jednotlivých druhov zveri, používaniu poľovníckych signálov pri poľovačkách a slávnostných príležitostiach. Pre zabezpečenie chodu PZ , starostlivosť o zver, jej životné prostredie, čistenie Jablonického chotára, budovanie a opravy poľovníckych zariadení ako sú krmelce posedy a ostatný majetok- poľovnícky dom v Zápotočí traktor s vlečkou, odpracovali členovia PZ v minulom roku 5007 brigádnických hodín. Medzi najaktívnejších členov patria Miroslav Bachna, Tomáš Kabaňa, Štefan Perička, Michael Tomek a Ján Janšák.
V súčasnosti má Poľovnícke združenie Jablonica 29 členov a 1 čakateľa na členstvo z toho jednu členku - Mgr. Lýdiu Kabaňovú. Riadi ho sedemčlenný výbor a trojčlenná dozorná rada: predseda PZ Dušan Kabaňa, poľovný hospodár Ing. Dalibor Dohnálek, tajomník Ing. Dušan Tomek, finančný hospodár Pavol Krč, brigádnický a strelecký referent Ján Janšák, , kynologický referent Štefan Perička a člen výboru Bc..Miloš Piroha. Dozornú radu tvoria predseda RNDr. Jozef Režnák, Ing. Martin Ščepka a Ing. Martin Gazda. Ďalšími členmi PZ sú Štefan Gálik , Igor Horník, Jaroslav Janšák, Tomáš Kabaňa, Štefan Križan, Anton Ligás, Ján Ligás, Peter Pátek, Štefan Perička, Bc. Miloš Piroha, Tibor Piroha Ján Sekáč, Milan Sopóci st. Milan Sopóci ml. Ing. Ľubomír Štefánik, Bc. Michael Tomek, Martin Sako, Karol Veselý a čakateľ na členstvo Peter Perička. V priebehu budúceho roku oslávime 70. výročie organizovaného poľovníctva v Jablonici.
Príklady Aktivit
XXI. O tom, že bánovskí poľovníci vedia pripraviť pre verejnosť dobrú zábavu, sa mohli presvedčiť účastníci XXI. ročníka Poľovníckeho plesu. Ples organizovala Okresná organizácia SPZ v Bánovciach nad Bebravou v sobotu 11.1.2025 v priestoroch bývalého MsKs na Farskej ulici. Prítomných účastníkov v elegantne vyzdobenej sále privítal a poprial veselú a ničím nerušenú zábavu predseda OkO SPZ Ľubomír Rídeky. Vo svojom príhovore nezabudol p.Rídeky privítať medzi prítomnými aj čerstvých mladomanželov, ktorí sa prišli zabaviť na poľovnícky ples. Prítomné dámy v plesových róbach galantne sprevádzali partneri oblečení v oblekoch alebo poľovníckej rovnošate. Tanečnú časť otvoril tanečný pár z TK Dukla Trenčín, ktorí navodili tú správnu tanečnú atmosféru pre prítomných. Potom sa už ako tradične dostala k slovu hudobná skupina AKORD, ktorá zabávala prítomných celým plesom. Hudobná skupina HuPS spríjemnila atmosféru účastníkom plesu vo foyeru pred vstupom do spoločenskej sály. Neodmysliteľnou súčasťou poľovníckeho plesu bola aj bohatá tombola, kde mohli prítomní účastníci vyhrať zaujímavé ceny. Stolovanie pripravila cateringová spoločnosť One-Two event catering s.r.o. a pre účastníkov plesu boli pripravené špeciality z poľovníckej kuchyne, kde divinu na prípravu poskytli bánovské poľovnícke združenia. XXI. V dňoch 6.-8.12.2024 sa v poľovnom revíri Bezovec Nová Lehota konal XIX.
Organizácia Súťaží
ORGANIZAČNÝ PORIADOK SÚŤAŽE KRÚŽKOV MLADÝCH PRIATEĽOV PRÍRODY A POĽOVNÍCTVATento organizačný poriadok je vypracovaný v súlade so Smernicou Ministerstva školstva SR č. Článok 1Charakteristika súťaže a jej poslanie(1) Súťaž Krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva pod gesciou Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej len SPZ), so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, vznikla a nepretržite funguje od roku 1974 ako výchovno-vzdelávacia aktivita v odborných teoretických a praktických zručnostiach v oblasti poľovníctva a ochrany prírody, ktorá je určená pre žiakov základných škôl a gymnázií. V roku 2018 schválila Rada SPZ svojim uznesením č. XXVIII. Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu v spolupráci so Slovenským klubom pointrov a setrov, Regionálnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu a Obvodnou poľovníckou komorou v Trnave organizuje na počesť jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kynológie - Kolomana Slimáka v dňoch 20. až 22. septembra 2024 už v poradí 28. 59. Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu v spolupráci s Okresnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu v Topoľčanoch organizuje v termíne 6. až 8. septembra 2024 59.
Slovenský Poľovnícky Zväz
Nehnuteľnosti s príslušenstvom a pozemkom sú zložkami majetku Slovenského poľovníckeho zväzu na Nitrianskej ulici v Šali.
Celoštátna Súťaž Krúžkov Mladých Priateľov Prírody a Poľovníctva
Dňa 22. júna 2024 sa v Liptovskom Hrádku uskutočnil už 48. ročník Celoštátnej súťaže Krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva (KMPPP), organizovaný Slovenským poľovníckym zväzom (SPZ) v spolupráci s Okresnou organizáciou SPZ v Liptovskom Mikuláši a SOŠ lesníckou a drevárskou J.D. Matejovie. Súťaže sa zúčastnilo 45 detí, ktoré sa v sprievode svojich vedúcich predviedli v dvanástich náročných disciplínach. Medzi úlohami nechýbalo poznávanie rastlín a živočíchov, ich stôp a hlasových prejavov, poľovníckych psov, streľba zo vzduchovky či teoretický test o ochrane prírody a poľovníctve. Najlepší žiaci súťažili na 48. Už 48. ročník celoštátnej súťaže krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva zorganizoval Slovenský poľovnícky zväz - ústredie v spolupráci s OkO SPZ Liptovský Mikuláš, Slovenskou poľovníckou komorou a OPK Liptovský Mikuláš, Strednou odbornou školou lesníckou a drevárskou Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku a Žilinským samosprávnym krajom - Liptovským múzeom.
Majstrovstvá Slovenska v Streľbe
XXIII. Podľa Plánu organizačného zabezpečenia XXIII. majstrovstiev Slovenska v streľbe z loveckých historických palných zbraní sa konala súťaž dňa 16. - Hlavný rozhodca: Doc. JUDr.
Propozície Súťaže
PROPOZÍCIE 48. v prílohe nájdete Propozície 48. ročníka Celoštátneho kola Krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva o Putovný pohár prezidenta SPZ, ktorých organizáciou je poverené OkO SPZ Liptovský Mikuláš a ktoré sa uskutoční v dňoch 21.-22. Prihlášku je potrebné vyplniť najneskôr do 16.6.2024. Môžete ju vyplniť aj skôr v prípade, že ešte neviete mená.
Vývoj Poľovníctva v Priebehu Storočí
Z historických prameňov sa dozvedáme, že praveký človek sa lovcom stáva postupne ako sa vyvíja jeho schopnosť zaobstarať si obživu pre seba. V staršej dobe kamennej útočí na zver jednoduchými nástrojmi - kyjak, kamene a začína sa organizovať. Pri love začína využívať rôzne pasce. Až v mladšom paleolite sa objavuje podoba dnešného luku. V neolite človek začína pestovať plodiny a chovať zvieratá. Pôvodný lov sa v niekoľkotisícročnom vývoji spoločnosti postupne mení na poľovníctvo a potreba lovu, ako zdroja obživy sa mení na zábavu. V rímskej ríši sa stretávame s chytaním zveri - hlavne šeliem. Zver v prírode patrila tomu, kto sa jej zmocnil. Neriadili sa žiadnymi pravidlami a zver nebola ničím chránená. V jednotlivých panstvách sa určovali vlastné pravidlá, ktoré nie vždy boli v prospech voľne žijúcej zveri a stavy zvierat sa v mnohých oblastiach znižovali až úplne vymizli. Prvé komplexnejšie usmernenie sa ochranu zveri vydal kráľ Ladislav I, ktorý v roku 1092 zakázal v dňoch pracovného pokoja loviť zver. Toto usmernenie v roku 1157 skonkretizoval Uhorský kráľ Gejza, ktorý vo vydanej listine zakázal lov v nedeľu a počas sviatkov. Kráľ Ladislav II Jagellovský piatym dekrétom o hájení zveri z roku 1504 zakázal poddaným loviť niektoré druhy zveri. Naň naviazal v roku 1729 Karol III Habsburský dekrétom o poľovníctve a vtáčnictve. V roku 1786 Jozef II Habsburský vydal poľovnícky poriadok, ktorým charakterizuje ochranu práva poľovníctva. V roku 1802 dekrétom Františka I Habsburského sa určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchove mláďat. Nízke stavy zveri primäli v 19. storočí veľkostatkárov k zakladaniu zverníc a bažantníc. Územie dnešného Slovenska sa stáva bohaté na zvernice, obory a bažantnice. Bohatá je aj trofejová zbierka na Slovenských zámkoch a kaštieľoch. Za vlády Františka Jozefa I prijatím zákonného článku XX/1886 o poľovníctve - právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy. Aj po prvej pozemkovej reforme právo výkonu poľovníctva vykonávali tí, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Pre nich bolo poľovníctvo aj otázkou prestíže. Do povedomia sa postupne dostáva poľovnícka morálka a súbor zásad, ktoré boli v jednotlivých lokalitách odlišné. Snaha o zjednotenie poľovníkov vyvrcholila na území Slovenska 10. 12. 1920 založením Loveckého ochranného spolku. V roku 1923 bola založená Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala zjednotiť všetkých poľovníkov Československa. Stále však chýbala medzinárodná organizácia, ktorá by zjednotila záujmy poľovníkov z rôznych krajín Európy. Myšlienka založenia takejto Medzinárodnej poľovníckej organizácie - CIC sa zrodila v Nových Zámkoch na jeseň v roku 1928 za účasti poľovnícky vyspelých krajín: Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa. Následne sa v dňoch 22.-26. novembra 1928 v Nových Zámkoch konal Prvý medzinárodný lovecký kongres, ktorý prijal novozámockú deklaráciu o založení CIC. Cieľavedomou prácou na poli poľovníctva bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb. o ochrane zveri , zákon č. 57/1936 Zb. o boji proti pytliakom a zákon č. 81/1938 Zb. o zbraniach a strelive, ktorý nariadil registráciu zbraní. Bohatý bol aj kultúrno - spoločenský život. Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku vyšiel 15.júla 1923 v Prešove pod názvom Nimrod. 11. júla 1926 v Poprade bola inštalovaná prvá poľovnícka výstava na Slovensku , ktorú navštívilo viac ako 5500 návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia, ba dokonca aj z Ameriky. 2.-22. novembra 1937 v Berlíne bola inštalovaná Medzinárodná poľovnícka výstava za účasti 22 krajín s vyše 10 000 exponátmi. Bolo ocenených 317 trofejí, z toho zo Slovenska 184 trofejí. Druhá svetová vojna zanechala svoju bolestnú pečať nielen v národe, ale aj v prírode a zveri. Zveľaďovanie stavov zveri nastalo až po skončení vojny. Poľovnícky život sa naplno rozvinul prijatím tzv. Ďurišovho zákona o poľovníctve č. 225/ 1947 Zb. , ktorý položil základ zľudoveniu poľovníctva. Od 1.marca 1962 vstúpil do platnosti zákon č.23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý zmenil vývoj a smerovanie poľovníctva na Slovensku. 21. - 22. júna 1969 sa konal ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého členmi boli jednotliví členovia Poľovníckych združení. Novelou č. 99/1993 Z.z. sa právo poľovníctva viaže na vlastníctvo k pozemkov. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve nahrádza už 47 rokov starý zákon. Až budúcnosť ukáže jeho význam pre zver. Poľovníctvo vždy malo obdivovateľov, ale aj nežičlivcov. Literatúra: L.
tags: #polovnicke #zdruzenie #bohata