V prvých storočiach uhorského štátu je pri skúmaní historického osídlenia Kátloviec na základe písomných prameňov narážame však na značné ťažkosti.
Listinné pramene o vlastníctve pôdy feudálov na území Slovenska v 11.a 12. storočí vo všeobecnosti chýbajú.
Všetka pôda za čias vlády arpádovských panovníkov (r.1000 - 1301) patrila spolu s obyvateľstvom kráľovi a nebol dôvod sa o nej zmieňovať.
Podstatne lepší obraz poskytujú pramene o majetkoch biskupstiev, kapitúl a kláštorov.
V 11.-12. storočí chotár susednej Chtelnice patril do sústavy obranného pásma, zvaného konfínium, ktoré malo chrániť uhorský štát zo západnej strany.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Toto pásmo zaberalo územie od rieky Moravy po riečku Dudváh na východe, vrátane južných malokarpatských svahov.
Toto územie bolo často dejiskom vojnových konfliktov medzi českou, uhorskou i rakúskou krajinou.
Preto Záhorie, oblasť medzi riekou Moravou a Malými Karpatami, bolo v 11.-12. storočí takmer ľudoprázdne, kým v slovanskom období nálezy dokazujú husté osídlenie.
Riečka Dudváh s južnými svahmi Malých Karpát tvorili vnútornú obrannú líniu, do ktorej patril aj chotár susednej Chtelnice.
Územie medzi riekou Váh a Malými Karpatami bolo husto osídlené Slovanmi aj v 11.-12. storočí.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Dokazujú to nielen bohaté archeologické nálezy, ale aj prvé písomné správy o obciach, ktoré ležali na západnej hranici územia patriaceho benediktínskemu kláštoru sv.
Hypolita na Zobore pri Nitre.
O osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť’ osídlenia tohto územia.
Táto oblasť tvorila kráľovský majetok Arpádovských panovníkov a nebola uvedená v šľachtických či cirkevných donačných listinách.
Možno usudzovať, že oblasť Kátloviec bola osídlená aj v období našich slovanských predkov.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
O starom osídlení tejto oblasti svedčia nielen archeologické nálezy, ale aj architektonické pamiatky z neskoršieho obdobia v blízkom okolí, ktoré sa tu zachovali.
Takými sú, napr. románsky kostolík z 12. storočia (z roku 1172) na hornom cintoríne v susedných Dechticiach a z 13. storočia hrad Dobrá Voda.
Vzhľadom na západné Slovensko sú dôležité hlavne listiny, ktoré vydal uhorský kráľ Koloman I. (1095-1116) v roku 1111 a 1113, potvrdzujúce majetky v prospech Zoborského opátstva, ktoré dokumentovali osídlenie, miestne názvy obcí a miest na tomto území: 1113 - druhá Kolomanova listina (druhá Zoborská listina), v ktorej sú uvedené i osady ležiace v blízkom a širšom okolí Kátloviec napríklad: Bohunice, Dolná Krupá, Červeník, Malženice, Madunice, ale aj Bašovce, Drahovce, Kocurice, Koplotovce, Krakovany, Trebatice.
Tieto obce ležali na západnej hranici územia benediktínskeho kláštora sv.
Hypolita na Zobore pri Nitre.
V osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť osídlenia tohto územia, teda aj Kátloviec.
1208 až 1209 - Chtelnica, Radošovce, donačná listina uhorského panovníka Ondreja II. (1205-1235), ktorý daroval svojmu služobníkovi Sebešovi (komitátny hodnostár) majetok terra Costulan (dnes Veľké Kostoľany), kde sa obec Chtelnica nazýva Wytelnice, a Radošovce sa nazývajú villa Radichov.
Táto listina bola obnovená v roku 1216 (Ondrej II.), v niektorých prameňoch sa práve tento údaj uvádza ako prvá písomná zmienka týchto obcí.
1258 - Dechtice (Degce), listina uhorského kráľa Bela IV. (1235-1270), vymedzuje ohraničenie chotára obce Bohunice, ktoré daroval kráľ komesom Zochudovi a Serefeldovi.
1262 - Dolné Dubové (Dombou), Bela IV. dáva obec spolu s inými majetkami Serefeldovi.
1262 - Horné Dubové (Feldombou), podobne ako D. Dubové, bolo spolu s Hornou Krupou darované Serefeldovi.
1333 - Paderovce (Padar), patrili v tom čase Smolenickému panstvu.
1401 - Kátlovce (Katlowicz), urbár Dobrovodského hradu (napísaný okolo sv. Egídia-1.9.1401), najstarší urbár napísaný na Slovensku.
Kátlovce v 14. a 15. storočí
Pre štúdium historického vývoja jednotlivých obci alebo miest v období feudalizmu je dôležité sledovať majiteľov hradov a panstiev, ktoré jednotlivé obce, mestečká alebo mestá vlastnili.
Majetok, ako aj vlastníctvo pôdy a hradu, tvoril základný prameň príjmov a politický nástroj šľachty na ovládanie poddaného ľudu.
Prioritu politickej moci, ktorá bola odvodená od držby majetkov, kde rozhodujúcu úlohu zohrávala pôda, si šľachta udržala až do polovice 19. storočia.
Ale aj potom pri nástupe kapitalizmu, ktorý sa v uhorských podmienkach pomerne oneskoril, sa vedela uhorská šľachta prispôsobiť a nájsť dostatočnú náhradu za pozície zrušeného poddanstva.
Z uvedeného vyplýva, že pramene začiatkov Kátloviec je nutné hľadať v panstve Dobrá Voda.
Podľa zaužívaných zvyklostí sa o kráľovských majetkoch v tomto období neviedla žiadna presnejšia agenda.
Tak to bolo aj s panstvom hradu Dobrá Voda a s dedinami, ktoré boli až do konca 14. storočia kráľovským majetkom, preto sa ani o Kátlovciach v písomných prameňoch dlhé obdobie nestretávame.
Významná zmena nastala až v roku 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský (1387-1437) daroval hrad Dobrá Voda aj s panstvom vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc.
Stibor I. (1347-1414) zo Stiboríc, poľský feudálny oligarcha, asi v rokoch 1392-1414 dostal za svoje služby Uhorsku a kráľovi rozsiahle majetky na viacerých miestach Uhorska, na západnom Slovensku (vlastnil postupne Holíč, Beckov, Bratislavský hrad, Čachtice, Dobrú Vodu, Trenčín, Smolenice a iné).
Bol jedným z najbohatších šľachticov Uhorska od čias Matúša Čáka a používal titul “pán celého Považia”.
Jeho sídlom bol hrad Beckov.
Podľa doteraz známych historických prameňov možno konštatovať, že až za panstva Stibora I. sa začínajú datovať aj prvé písomné správy o Kátlovciach.
Začlenenie Smoleníc k Dobrovodskému hradnému panstvu bolo v tomto období dočasné, pretože v roku 1438 podľa listiny kráľa Albrechta ich udeľuje pezinskému grófovi Jurajovi.
V roku 1401 vyhotovili prvý urbár Dobrovodského panstva spolu s povinnosťami jednotlivých dedín.
Z urbára sa dodnes zachoval iba zlomok, kde je však uvedené meno našej obce vo forme Katlowicz.
Pozoruhodný je aj osud tohto prameňa, ktorý sa našiel v Olomouckej štátnej knižnici, kam sa dostal z kartuziánskeho kláštora v Olomouci a je považovaný za “zlomok súpisu majetkov dedín, ktoré patrili k hradu Dobra Voda v Nitrianskej stolici”.
Urbár bol napísaný v latinčine a bol označený ako: Liber inventarius possessionum ac villarum ad castrum Boneaquese spectatium conscriotus cirka festum Egidii anno Domini CCCCo primo (Inventárna kniha majetkov a dedín patriacich k hradu Dobrá Voda spísaná okolo sviatku sv. Egídia roku Pána 1401).
Z toho možno usudzovať, že bol spísaný okolo 1. septembra 1401.
Podľa doteraz známych historických prameňov možno práve tento dátum považovať za prvú zmienku o našej obci.
Tento urbár je považovaný za najstarší doteraz známy urbár na Slovensku.
Podľa uvedeného urbára z roku 1401 mala obec Katlowicz odovzdať správe panstva ročne: 82 meríc pšenice, 63 meríc jarného obilia a strukovín, okrem toho zaplatiť spolu 165 denárov peňažnej renty.
Boli to na tie časy skutočne vysoké množstvá, z čoho možno usudzovať, že Kátlovce boli v tom čase ľudnatou roľníckou osadou, ktorá mala za sebou už niekoľko-storočný vývoj.
Pre porovnanie možno uviesť dávky susedných Radošoviec, ktoré sú podľa prvej písomnej zmienky staršie od Kátloviec takmer o dvesto rokov (1208).
tags: #polovnicke #zdruzenie #cervenik