Poľovnícke Združenie Novoť: História, Príroda a Aktivity

V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.

Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce a pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov. Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.

Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.

Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál. Veľké množstvo potrebných údajov autorom poskytli zápisy v obecnej kronike, ktorých autorom je p. ry i propagovanie obce navonok. Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie.

Geografická Poloha a Geologická Stavba

Obec Rabča sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Katastrálne územie patrí do oblasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Člení sa na časti východných hornín Polhoranskú kotlinu. Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod.

Prečítajte si tiež: Poľovnícke združenie Novoť

Katastrálna hranica sa začína na štátnej ceste v lokalite Hlboká a dosiahne Polhoranku. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom po poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.

Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Horniny vznikali v paleogénnom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, šedlovcov a slieňov. Na území sú to horniny tzv. s rôznymi geologickými jednotkami. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie.

Počas treťohôr pokračovalo alpínske vrásnenie a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov. Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria šedlovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca.

Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlieňskymi vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklimálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. Zlieňske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou. Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc.

Vodstvo

Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury. Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m. Dĺžka toku je cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. Ďalšie potoky sú Čerchľovský potok.

Prečítajte si tiež: Poľovnícke Združenie Novoť: Kontakt

Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli a máji pri topení snehu, resp. ch dažďov, najnižšie v januári.

Klimatické Pomery

Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Klíma je priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. Územie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti. Rabča patrí do mierne chladnej oblasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným. Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C.

Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ročný úhrn zrážok v území je od 900 do 1100 mm. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). február, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok. trvania pod priebehu počasia. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. a končí 1. 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60.

Po zrážkach sú najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti teplotné pomery. V závislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. Inverzia teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva najchladnejším mesiacom február, prípadne december. júl, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún. Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Najväčšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. Počet jasných dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. Najväčšia rýchlosť vetra je v marci a auguste.

Pôda

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Rozdeľujeme pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.

Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach

Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. Majú hnedý B horizont s hrúbkou do 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. Prechod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. reliéfom, ale i na územie rovinnejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.

Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobená. Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobená slabo.

Šedlovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine aj uľahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami. Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.

Poľovnícke Združenie Novoť

Výbor Poľovníckeho združenia Novoť pozýva svojich členov na členskú schôdzu Poľovníckeho združenia Novoť, ktorá sa uskutoční dňa 8. augusta 2025 o 19.00 hod. v ....

IČO 31937918. Sídlo Poľovnícke združenie Novoť, Novoť 194, 02955 Novoť. Dátum vzniku štvrtok 17. augusta 1995. Právna forma Poľovnícka organizácia.

Poľovnícke združenie Novoť pozýva svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa uskutoční dňa 25. februára 2023 o 17:00 v budove Obecného úradu Novoť.

Až po množstve sťažnosti a podnetov sa nám podarilo ku konci roku 2008 zmeniť hranice poľ. revíru Novoť a prelomiť stav úzkych väzieb medzi úradníkmi a ....

Oficiálna stránka poľovníckeho združenia Novoť.

Poľovnícku štandartu, resp. zástavu zhotovila firma Velebný Fram z českého mestečka Ústí nad Orlicí. Myšlienku mať v našom poľ. združení zástavu ...

Zoznam poľovných združení

Borokové Vápeč Poruba-Ilava; Langáč; Strojár Dubnica nad Váhom; Údolie Dubnica nad Váhom; Čierny Vrch; Drieňová; Háj Skačany; Hradištnica; Rokoš; Starý Háj - Veľké Kršteňany; Bukovina I. Dežerice; Bukovina II. Makov; Družba Pov. Badín; Podlavice; Horná Štubňa; Režijný revír Turček; Skalka Turček; Biela Skala; Buchlov; Háje - Bykové; Handlová; Hrádok; Chrasť; Púšť; Sivý Kameň; Stanište; Stará Huta; Žarnov; č. 1 ŠLP TU Zvolen; č. Červená Skala; Devana; Dobroč; Gindura; Chocholná; Klatná; Kozovec; Lešník; Vepor; Kokava I; č. 36 Bodnárka - Revúca; č. 25 Hanová - Chyžné; č. 1904 Hrlica; č. 51 Karafová; č. 21 Revúčka - Mokrá Lúka; č.26 Krížna Poľana - Muránska Dlhá Lúka; č. 50 Muránska planina; č. 27 Radzim - Revúca; č. 1901 Ratková; č. 001 Bánovo; č. 0904 Hradová; č. 2105 Klenovec; č. 2504 Mesto - Tisovec; Ostrá - Laz; č. 0902 Polom; č. Drastvica; Brehy; Chválené Tekovská Breznica; Tekovská Breznica; LS Devičany; Bukovská dolina - Rybnický domec; Lespol Pukanec; Zlatá laň Uhliská; Bohunice; Višničky; Sitno; Počúvadlo; Cerovina - Ladzany; Beľuj - Prenčov; Rázdel; Chyžištie - Hontianske Nemce; č. 2 Hubert - Krupina; č. 25 Kukučka - Krupina; č. 45 Obecný revír Babiná; č. 19 Obecný revír Dobrá Niva; č. 16 Javor Krupina; č. 18 Bzovík; č. 17 Senohrad; č. 21 „Hrádok“ Pliešovce; č. 44 „Tri vrchy“-Sása; č. 20 „Päť vrchov“ Dobrá Niva; č. Brezina Jablonové; Kuchyňa - Pernek; Plavecké Podhradie; Plavecký Mikuláš; Podhorie so sídl. č. 17 Brdo Ostrá Lúka; č. Čerín; Mičiná; Vlkanová; č. 14 Habrovec Môťová; č. 22 „Hrádok“ Horný Tisovník; č. 6 Lieskovec; č. 11 Hriňová; č. 10 Kalamárka Detva; č. 13 „Ľubica“ Zvolenská Slatina; č. 47 Lukavica; č. 48 Makovisko Zvolen; č. 15 „Michalková“ - Podzámčok; č. 7 Očová; č. 8 Očová - Háj; č. 26 „Pereš“ Stará Huta; č. 12 „Pod Boky“ Vígľaš; č. 18 „Pri dube“ Zvolen; Rohy; „Siroň“ Detva; č. 5 Sliač; č. „Studenec“ Bátovce; č. 28 Bažant Litava; „BUČINA“ Dolná Strehová; „Bušince“; Cerovo; č. 29 Čabraď PD Čabradský Vrbovok; „Čebovce“; „Čebovská Bukovina“; „Dačov Lom“; „Dedova Hora“ Čelovce; „DIEL“ Veľký Lom; č. 30 Dolina - Uňatín; Drieňovo; „Gazdovská Hora“ Vinica; „HAVRAN“ Slovenské Kľačany; Hontianske Moravce; „Kamenné Kosihy“; „Kosihovce“; Kováčovce; „LUCERNA“ Veľké Straciny; „Malé Straciny“; č. 37 Medovarce - Domaníky; „Modrý Kameň“; „Nenince“; „Nová Ves“; „Obeckov“; „Opava“; PD „Hont“ Terany; „Plachtince“; „PODHORIE“ Širakov; „Príbelce“; „Pustý Hrad“ Čelovce; č. 36 Rykynčice; Sečianky; „SEMENÁR“ Čalomija; Senné; „Stráňa“ Hrušov; „Strháre“; Urbárska spoločnosť Hontianske Tesáre a Združenie vlastníkov poľovných pozemkov Hontianske Tesáre; Vrbovka; Záhorce; Želovce; Lesenice; č. 5 Ladzany; č. 4 Rovná Hora; č. Buzitka; Čamovce II; Monosa; Suchánska dolina; Šiatoroš; č. 2201Bagjaš Tornaľa; č. 006 Dolinka; č. 008 Drienok; Držkovce - Leváre; č. 0801 Gemer; Gemerské Teplice; č. 24 Gemerský Sad; č. 28 Dlhá hora Kameňany; č. 007 Lapša; Malá Vieska; Rybník; č. 39 Sirk; č. 2106 Skerešovo; č. 43 Šivetice; č. 20 Teplá voda Jelšava; Turčok; č. 52 Tvrdošovo; č. 0303 Bagova Skala - Gemerské Dechtáre; Barak Hajnáčka; č. 0202 Barca; Bottovo; č. 0201 Čereš; Čierny Potok; č. 2503 Drňa; č. 1503 Dubno; Háj; č. 004 Hajnáčka; Hlavina; č. 0301 Hostice; Hubert Lenartovce; č. 2202 Hubovo; Hunter Lenartovce; č. 505 Husiná - Konrádovce; č. 1102 Chanava I.; č. 1902 Chrámec; Ipolnok; č. 0503 Jesenské; Káňaš; č. 1907 Kraskovo; č. 1601 Kurinec; Molnár; Nemšiná; Ostrá Hodejov; č. 1502 Panica - Valice; č. 003 Peséta - Teháň; č. 1902 Rimavská Seč; č. 1904 Rumince; č. 1802 Sedem Chotár; č. 2103 Sobôtka; č. 2501 Šimonovce; č. 2101 Španie Pole; Tri chotáre - Tuba; č. 0504 Veľké Teriakovce; Vlkyňa; Zacharovce; Ardovo; Dlhá Ves; Gemerská Hôrka; Gočaltovo - Rozložná; Kečovo; Kóňart - Plešivec; Meliata; Rysia skala; Skalica Bohúňovo; č. 0915 Jestice; č. 0916 Petrovce; č. Družba Tupá; Hokovce; Hontianska Vrbica; Churchoď - Beluja; Kapsák Brhlovce; Les Plášťovce; Malinovec; Olvár Šahy; PD Plášťovce; Slatina; Spoločný p. revír RD Santovka SPF OLZ Levice a SHR; Svätý Bartolomej Hontianske Trsťany; Tešmak; Trojchotár Dolné Semerovce; Túrovce; Vyškovce; ZVPP Šahy; Čárad Pastovce; Čereš - Želiezovce; Járok; Kozí chrbát; Krškany; Kubáňovo; Lyska Beša; Nový Tekov; Pata; PD Kozárovce; Sokol Ipeľský Sokolec; Srnec Bielovce; Tehla; Teller; Trojchotár Veľký Ďur; Vápenná Mochovce; Vilmoš Zalaba; Zelený les Sikenica; Zlatý bažant Šalov; Hradisko Nevidzany; Širočina Nemčiňany; Telince; Agronatur Malá Mužla; Bajtava; Belá; Bíňa; Bruty; Gbelce; Chľaba; I.B.A.AGRO-LOV; Kamenica n/Hr. Agronová Blatné Revištia; Bačka; Bažant Budkovce; Bažant Poľany; Berek Maťovce; Boťany; Brehov; Copus Veľké Kapušany; Čajka Kačanov; Čeľovce; Čierna voda Stretávka; Diana Bracovce; Divá hus Pavlovce n.U.; Dlhá Vinné; Dobrá-Biel; Dona Veľké Revištia; Erena Beša; Grúnik Ostrov; Hraň; Jarabica Šamudovce; Jastrab Jastrabie; Jastrab Svätuš; Jazvec Hatalov; Jerna Veľké Raškovce; Kačica Malčice; Kamenec; Kazimír; Kelečény Kap. Oborín; Laborec Palín; Ladmovce; Latorica Čičarovce; Leles; Lieskovec Bánovce n. Ondavou; Liget Veľké Slemence; Luhyňa; Malé Trakany; Malý Horeš; Norbertus; Ondava Moravany; Ostrovik Senné; Parchovany - Dvorianky; Rika Úbrež; Sečovce; Slovenské Nové Mesto; Somotor; Srnec Drahňov; Srnec Trhovište; Srne; Vojany; Straka Vysoká n.

Zoznam samostatných zverníc a samostatných bažantníc

ktoré sa podľa § 4 vyhlášky 344/2009 Z.z. Biela Skala I.; Biela Skala II.; Zverník Baraní dvor; Zverník Balunky; Samostatná bažantnica Dobor; VPR Agro - Mikov samostatná bažantnica; Malá zvernica; Veľká zvernica; Zverník Veles; Zverník Huta; Zvernica Žuhračka; Zverník Dudín; Zverník Kováčová; Zverník Raj; Samostatná bažantnica Veľký Dvor; Samostatná bažantnica Leveleď; Samostatná bažantnica Pata; Samostatná bažantnica Holina; Zverník Mikuláš; Veľké Ludince; Samostatná bažantnica Palárikovo; Zverník Vojnice; zverník-Zvernica Lieskovec; Zverník Striebornica; Zvernica Biely Potok; zverník-Zvernica pod Hrancom; Zvernica-Sochoň; Zverník Záskalie; Zvernik Jelšava; Zverník Vychylovka; Zverník Hlboká mláka; Zverník Kopča; Zverník pod Hanušovou; Paliesky; „Generačná zvernička Trnavy“; Zvernica Ratková; Zvernica Čierťaž; „Sústava zverníc Klastava“; Zverník Rychňava; Zverník „Mrázov kopec“; Zverník Podjavorie; Zverník s názvom Imrov Kopec; Zvernica Nandraž; Danielia zvernica Teplý Vrch; Samostatná bažantnica s názvom Sebechleby; Samostatná bažantnica Karikáš; č. 005 Bažantnica Stránska; Zverník Stavenec; Bažantnica Rozhanovce; Obora Rozhanovce; Zverník Orlová - Strážske.

Mapový klient ZBGIS

Spustite webovú aplikáciu Mapový klient ZBGIS: Link : https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/. Prvotné načítanie aplikácie je sprevádzané zobrazením úvodnej ....

tags: #polovnicke #zdruzenie #novot #gps