Poľovnícke združenia zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane prírody a starostlivosti o zver. Ich činnosť je rôznorodá a zahŕňa nielen lov, ale aj aktívnu ochranu a zveľaďovanie životného prostredia. V tomto článku sa pozrieme na niektoré príklady činnosti poľovníckych združení na Slovensku, ich poslanie a aktivity.
Príklady činnosti poľovníckych združení
Poľovnícke združenia na Slovensku sa venujú rôznym činnostiam, ktoré smerujú k ochrane a zveľaďovaniu prírody. Medzi najčastejšie aktivity patria:
- Starostlivosť o zver: Prikrmovanie v zimných mesiacoch, budovanie kŕmelcov a zásypov, podávanie soli do kŕmelcov.
- Ochrana životného prostredia: Čistenie studničiek, úprava lesných chodníkov, pomoc pri prerezávkach lesa a vyčistení lesa, odstraňovanie odpadkov.
- Spolupráca s obcami a poľnohospodárskymi podnikmi: Pomoc pri poľnohospodárskych prácach, účasť na kultúrnych akciách v obci.
- Vzdelávanie verejnosti: Prezentácia poľovníctva a jeho ochranárskeho poslania, informovanie o potrebe ochrany zveri a prírody.
Príklad PZ Vlčkovce-Opoj
Revír združenia Vlčkovce-Opoj spája dvojicu obcí medzi Trnavou a Sereďou v úrodnej Podunajskej nížine. Má približne 1 550 hektárov. Veľmi teplú a suchú klímu kompenzuje dostatok podzemnej vody. Okrem toho chotárom preteká potok Trnávka, rieka Dudváh a križujú ho odvodňovacie kanály. Boli vybudované na ochranu pred záplavami ešte v minulom storočí, no stále sú funkčné. Dnes sa tu darí najmä zajacom, bažantom a srnčej zveri.
Poľovnícke združenie Vlčkovce-Opoj prešlo zložitým vývojom, dnes pripisuje najväčší význam ekologizácii životného prostredia. A lovia tu malú zver!
Keď tunajší poľovníci pred desiatimi rokmi zaznamenali rapídny úbytok zajacov, rozhodli sa vytvoriť im vhodné podmienky. Za cieľ si dali výsadbu zelene pre malú a srnčiu zver.
Prečítajte si tiež: Informácie o PZ Potok Miklušovce
„V Podunajskej nížine došlo v minulosti k intenzívnej likvidácii biotopov. Na tisíckach hektárov sa pestovali monokultúry, pribúdali cesty, no žiadna zeleň. Aj stredom nášho revíru vedie rýchlostná komunikácia R1,“ načína tému Ing. Miroslav Sedlák, člen PZ Vlčkovce-Opoj.
„Keďže sa nachádzame v industrializovanej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvom a s malým podielom krajinných prvkov, ako sú remízky, medze, vetrolamy či lúky, obrovské parcely sme rozdelili prvkami ekologickej stability. Tomu však predchádzala zložitá procedúra,“ hovorí M. Sedlák, ktorý vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, fakultu záhradníctva a krajinného inžinierstva.
Poľovníci síce pravidelne vysievali políčka pre malú zver a nahrádzali výpadky drevín, no jej stavy naďalej klesali. Prvotným impulzom k efektívnemu riešeniu situácie sa stali pozemkové úpravy, ktoré boli ukončené v roku 2009 vo Vlčkovciach. V blízkosti Vlčkoviec a Opoja pôsobí až šesť poľnohospodárskych subjektov, čo prispieva k pestrosti kultúrnych porastov. Ale nekonečné lány monokultúr s rozlohou aj tristo hektárov ani tu neboli výnimkou.
„Pri pozemkových úpravách sa totiž vyčlenia tri percentá na budovanie ciest a takzvaných prvkov ekologickej stability. Na Slovensku je však bežné, že sa navrhne projekt, ktorý zaplatí štát, ale ten sa už nezrealizuje,“ pripomína.
Poľovnícke združenie preto požiadalo obec Vlčkovce o prenájom voľných pozemkov za jedno euro na desať rokov. Poľovníci sa zároveň zaviazali, že zverenú pôdu budú starostlivo obhospodarovať. A výsledok? Za necelé desaťročie vysadili 10 hektárov zelených plôch, z toho 8 hektárov v katastri Vlčkoviec a 2 hektáre v rámci Opoja. Dnes v týchto lokalitách dokonca lovia malú zver.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Príklad PZ Potok Miklušovce
Činnosť Poľovníckeho združenia v obci Miklušovce siaha ešte pred rok 1974, keď prví členovia boli členmi PZ Sedlice. V roku 1976 sa počet členov ustálil na 21. Počas ďalších rokov došlo k zmenám v počte členov, v zložení výboru, ako aj v zmene názvu na PZ Diana so sídlom v Hrabkove.
Poľovné združenie vlastnilo poľovnícku chatu pod Čiernou horou v katastri obce Klenov a poľovnícku chatu Potok v katastri obce Miklušovce. K ukončeniu činnosti PZ Diana Hrabkov došlo v roku 1993, keď si časť členov z pôvodného združenia vytvorila nový revír, a to PZ Čierna hora so sídlom v Hrabkove. Táto udalosť podnietila aj členov PZ z obcí Miklušovce a Klenov k vytvoreniu nového PZ Potok so sídlom v Miklušovciach na ustanovujúcej schôdzi dňa 10. Lesný úrad Prešov schválil dňa 25. júla 1994 poľovný revír Potok so sídlom v Miklušovciach na výmere 1 363,47 ha; z toho lesná pôda 508,39 ha a PPF 855,08 ha.
Súčasné PZ vedie výbor v zložení: Ján Senčák, predseda PZ; Jozef Hudák, tajomník PZ; Ing. Ján Macík, poľovný hospodár; Ing. Miroslav Kello, finančný hospodár; Pavol Čuchta ml., kynológ, referent; Mgr. PZ Potok vlastní poľovnícku chatu Potok a chatu Pod skalou.
Výbor PZ spolu s členmi v počte 16 počas celého roka zabezpečuje okrem výkonu práva poľovníctva, t. j. dodávku zveriny pre Zverex Šaľa - stredisko Margecany, aj celoročnú ochranárenskú činnosť spočívajúcu v prikrmovaní zveri počas zimných mesiacov, podávaní soli do kŕmelcov, čistení studničiek, pomoc urbariátu pri prerezávkach lesa a vyčistení lesa, úprava lesných chodníkov, ako aj pomoc PDP Sedlice pri poľnohospodárskych prácach.
Príklad PZ Topľa Soľ
Poľovnícke združenie Topľa Soľ vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia. PZ obhospodaruje poľovný revír Slaný potok s rozlohou 2 493 ha ktorý patrí do oblasti jelenej oblasti J XXV Slanské pohorie. Jeho jednotlivé časti sa rozprestierajú v katastri troch obcí - Soľ, Hlinné a Rudlov.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
PR Slaný potok zasahuje do dvoch geomorfologických celkov. Sú to Slanské vrchy a Východoslovenská pahorkatina, čo je neklamným znakom toho, že územím prechádza významná hranica medzi Západnými Karpatmi a Východnými Karpatmi a taktiež hranica medzi Karpatmi a Panónskou panvou. Aj keď sa revír nachádza v jelenej oblasti, až 80 percent ho tvorí orná pôda, lúky, pasienky a len 20 percent lesných pozemkov, v ktorom je zastúpený prevažne buk, hrab a dub.
Cez východnú časť revíru nášho PZ preteká rieka Topľa a cez jeho jadro Slaný potok prameniaci v Slanskom pohorí, no i ten končí v koryte Tople. A tak je iste prirodzené, že pomenovanie združenia je spojené práve s týmito tokmi: PZ Topľa Soľ.
O revír sa stará 29 členov a 3 čakatelia na členstvo PZ. Činnosť združenia riadi výbor: Predseda : Peter Bačišin; Poľovnícky hospodár : Slavomír Keresteš; Tajomník: Jozef Dobranský; Finančný hospodár: Peter Dankovič; Kynológicky referent: Marián Lupčo; Strelecký referent: Viliam Hlad; Predseda dozornej rady: Miroslav Jenčo.
Členovia sa o revír dobre starajú, veď v súčasnosti obrábajú 10 políčok pre zver, 10 kŕmovísk pre raticovú zver, 5 zásypov pre malú zver a 25 soľníkov. Starať sa však treba aj o 10 kazateľnicových posedov a 12 nekrytých sedačiek, najmä po skončení zimy je vždy treba na nich čosi opraviť.
Podľa normovaných kmeňových stavov má byť v revíri Slaný potok 10 ks jelenej zveri, srnčej 32 ks a diviačej 7ks. Najpočetnejšia je srnčia zver, no je i dostatok jelenej a diviačej zveri. Miestami možno stretnúť aj bažanta a zajaca poľného, ale tak ako inde, ani tu nie sú pre ich väčšie rozšírenie vyhovujúce podmienky.
Zo šeliem sa v revíri vyskytuje predovšetkým líška hrdzavá, jazvec lesný, mačka divá a v posledných rokoch, osobitne v zimných mesiacoch, sa v týchto končinách začína ukazovať aj vlk dravý. Príroda tu poskytuje dobré podmienky i pre niektoré druhy vzácnej zveri, najmä rysa ostrovida, bociana čierneho, orla krikľavého alebo salamandru škvrnitú.
Povinnosti členov poľovníckych združení
Členovia poľovníckych združení majú množstvo povinností, ktoré sú zamerané na ochranu a zveľaďovanie zveri a prírody. Medzi základné povinnosti patria:
- Zabezpečiť účinnú ochranu všetkých druhov zveri.
- Starať sa o vybudované zásypy a soliská, dopĺňať krmivo a soľ.
- Zúčastňovať sa na budovaní poľovníckych zariadení, výsadbe a príprave políčok pre zver.
- Zúčastňovať sa kontrolných strelieb organizovaných poľovníckou komorou.
- Strieľať a ničiť škodnú zver.
- Hlásenie odstrel zveri poľovníckemu hospodárovi a zapísať úlovok do povolenky a EKN.
- Pri chybnom zásahu, poranení zveri, zaistiť nástrel, zorganizovať dohľadávku a prípad ihneď nahlásiť poľovnému hospodárovi a vedúci pracovnej skupiny.
- Dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov a iných psychotropných látok pred a počas poľovačiek.
- Dbať na ochranu zariadení združenia, zanechať po sebe poriadok, zveľaďovať ich a prispievať k ich celkovému dobrému stavu.
- Hlásenie pohybu cudzích ozbrojených osôb v revíri poľovníckej stráži, najdostupnejšiemu členovi výboru alebo vedúcemu pracovnej skupiny, aby sa zamedzilo pytliactvu a nahlásiť takéto konanie okamžite na Políciu.
Jún - Mesiac poľovníctva a ochrany prírody
Jún je tradične mesiacom, v ktorom máme najviac priestoru a času na prezentáciu poľovníctva, ale najmä jeho ochranárskeho poslania pred nepoľovníckou verejnosťou. Mesiace máj a jún sú pre prírodu zrodom nového života či už zvierat, živočíchov, ale aj rastlín a porastov. Preto je mesiac jún zasvätený poľovníctvu a ochrane prírody.
Zver v tomto jarnom období kladie mláďatá a preto potrebuje náležitú ochranu, ktorú jej v potrebnom rozsahu môžu poskytnúť len poľovníci. Činnosť poľovníkov musí smerovať najmä k laickej verejnosti, aby obmedzila výlety a pobyty v prírode, aby obmedzila zber lesných plodov, aby boli ľudia v prírode disciplinovaní a nerušili zbytočne zver, aby nájdenú zver nebrali do rúk, prípadne domov.
Prírodu však treba chrániť nielen určité obdobie v roku, mesiac či týždeň, ale je to každodenná nutnosť každého člena spoločnosti a zvlášť nás poľovníkov. Našu činnosť sledujú nielen odborné kruhy pôsobiace v našej spoločnosti, ale možno ešte viac nepoľovníci, ktorí chodia do prírody a vidia ako vyzerá naša starostlivosť o zver, ako vyzerajú naše poľovnícke zariadenia a aká zver a koľko zveri sa v našom revíri pohybuje. Podľa toho si vytvárajú obraz o našej činnosti, starostlivosti, zveľaďovaní a ochrane zveri.
A práve v Júni - v mesiaci poľovníctva a ochrany prírody môžeme v plnom rozsahu predstaviť širokej verejnosti svoju poľovnícko-ochranársku činnosť a pomôcť jej utvoriť si o nej reálny obraz. Na tomto poli musíme svoju činnosť rozvíjať v dvoch rovinách a to smerom dovnútra našich radov a smerom k laickej verejnosti.
Spolupráca s verejnosťou a samosprávou
Poľovnícke združenia často spolupracujú s verejnosťou a samosprávou na rôznych projektoch a aktivitách. Príkladom takejto spolupráce je brigáda, ktorú organizovali členovia Poľovnej spoločnosti Skalica Raková pod záštitou Slovenskej poľovníckej komory.
Projekt „čistý revír - čistá príroda“ prepojil poľovnú i nepoľovnú verejnosť a spoločnými silami sa v Skalických horách podarilo 25 účastníkom vyzbierať 15 vriec rôzneho odpadu. Pozornosť bola zameraná najmä na vodné toky, pramene, napájadlá, okolia chát a rôzne zariadenia. Súčasťou vyzbieraných nečistôt boli napríklad pneumatiky, plasty, plech alebo sklo.
Pevne veríme a dúfame, že práve táto akcia prispeje k čistej prírode a revíru, ktorý tak radi navštevujú nielen poľovníci, ale aj ostatní milovníci prírody.
tags: #polovnicke #zdruzenie #potok