Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov.
Symbolom stého výročia sa stal "vták roka 2020" Jarabica poľná. Cieľom členov SPK je zachrániť a chrániť poľnohospodársku krajinu, v ktorej sa bude dobre cítiť ako jarabica, tak sokol, včela, ale aj človek.
Aj vďaka poľovníkom a organizovanému poľovníctvu máme na Slovensku najvyššiu druhovú pestrosť živočíchov spomedzi všetkých krajín Európy. Storočný odkaz zakladateľa organizovaného poľovníctva generála zdravotníctva MUDr. Jana Červíčka (Lovecký ochranný spolok) je ten, aby poľovníci boli jednotní a súdržní.
Naši predkovia, predovšetkým roľníci, ale aj pastieri a remeselníci, ktorých um a zručnosť obdivujeme podľa zachovaných materiálnych vykopávok, sa zaoberali poľovníctvom, rybolovom, spracovaním roľníckych produktov.
Panstvo z Gýmešského, Nitrianskeho, Levického či Starotekovského hradu malo svoje poľovné revíre na okolí a organizovalo poľovačky na lesnú zver. Zachované poľovné trofeje v kaštieľoch a zemepanských kúriách v obciach Požitavia sú svedkami tejto záľuby bohatých rodín.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Domáci poľovníci založili organizovanú skupinu až po roku 1945. Cieľom dobrovoľnej organizácie poľovníkov bola starostlivosť o ochranu, chov a lov zveri.
O Poľovnom ochrannom spolku v Novej Vsi nad Žitavou je prvý záznam v kronike obce z roku 1956. Poľovnícke združenie dostalo na chovateľskej prehliadke v Nitre za obdobie rokov 2001 - 2002 ocenenie za uloveného srnca s bodovou hodnotou 121,75 ako strieborný exemplár.
V rámci 90. výročia založenia prvej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou a osláv organizovaného poľovníctva na Slovensku a v náväznosti na Seminár v rámci 20. výročia Dní Svätého Huberta vo Svatom Antone sme pre Vás vďaka Ing . Jozefovi Herzovi pripravili prehľad a prierez históriou organizovaného poľovníctva .
Ešte za čias Rímskeho impéria , Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov.
21. 10. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov. Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky.
Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky. Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky. Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923 Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu.
18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924).
29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín.
11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr. Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň.
23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS. Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký. Nariadením č. 42 630/adm./V./26 v záujme ochrany dropa veľkého zákaz odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov do 31. 12.
5. 1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave. Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský.
marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász.
15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga. VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ.
22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I.
26. 5. 1929 VZ LOS zvolilo za predsedu Dr.
18. 11. 1929 Vzťahy medzi LOS a ČSMJ vyriešila až dohoda uzatvorená v Brne.
13. 1. 1930 sa stal Dr. Ján Moural úradujúcim predsedom LOS. Napriek dohode začala ČSMJ na Slovensku vytvárať Zemský odbor ČSMJ a miestne skupiny. Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. Jána Mourala a za tajomníka Jána Kocmana, ktorý bol v tom čase tajomníkom Loveckého a kynologického spolku v Bratislave.
11. 5. 1930 bol na VZ LOS Dr.
6. - 9. 11. 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov založená v Paríži Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil Internationál de la Chasse).
12. 4. 1931 sa konalo v Bratislave VZ LOS.
31. 12. 1931 do tohto dňa platil zákaz odstrelu dropa veľkého. Ten bol nariadením č. 124622-14/1933 predĺžený do 31.12 1935.
2. 8. 1932 Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa. Taktiež bola stanovená celoročná ochrana norka európskeho, svišťa vrchovského a čiastočná ochrana , kuny lesnej a skalnej a vydry riečnej od 1. 3. do 31.
18.10. 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, zaoberajúca sa vrcholnými otázkami poľovníctva v ČSR. Združovala ČSMJ a nemecký Vebanddeutscher Jäger St.
9. 4. 1933 sa v Bratislave konalo VZ LOS.
6. 5. 1934 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie. Jeho výsledkom bolo vydanie osobitného zákona č. 57/1936 Sb. Z. a n. o potlačovaní pytliactva.
25. 11. 1934 sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935.
- Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmení na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. V tomto roku vyšla monografia Naše poľovníctvo. Jej autormi boli Cyprián Čech, František Vodička a Dr.
- Zemský zväz LOS pre Slovensko bude viesť vlastnú administratívu a riešiť agendu spojenú s poistením členov.
22. 6. 1935 sa konalo prvé zasadnutie Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku v Bratislave.
2. 4. 1935 sa konalo ustanovujúce VZ Cudzineckého loveckého klubu . Činnosť tohto klubu bola pomerne rozsiahla a svojím významom presahovala hranice Slovenska.
Dňa 29. 11. V roku 1936 sa v rámci Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe uskutočnila Celoštátna výstava loveckých trofejí ulovených za rok 1935.
11. 4. 1937 Na zasadaní Zz LOS pre Slovensko v Bratislave sa stal tajomníkom Dr.
V novembri 1937 sa v Berlíne konala Medzinárodná poľovnícka výstava.
1. 4. 1938 mal Zz LOS pre Slovensko už 7 155 členov a 84 spolkov. Politické udalosti a štátoprávne zmeny mali dopad aj na poľovníctvo.
1. 1. 1939 Počet členov poklesol na 4 643 a počet spolkov na 62.
18. 6. 1939 Slovenskí poľovnícky funkcionári zvolali do Bratislavy Zastupiteľstvo Zz LOS pre Slovensko. To však nebolo uznášaniaschopné, nakoľko mnohí funkcionári zo Slovenska odišli.
23. 6. 1940 Pri príležitosti 20 výročia založenia zväzu sa konalo slávnostné VZ Zväzu LOS. Tu bola zhodnotená činnosť zväzu za uplynulé roky.
18. 5. 1941 VZ Zväzu LOS uskutočnilo v Trenčíne. Hoci ani toto VZ nebolo uznášania schopné, muselo sa postupovať podľa stanov, t. j. začiatok sa posunul o hodinu neskôr.
14. 6. 1942 VZ Zväzu LOS sa konalo v Ružomberku. Ani toto nebolo uznášania schopné.
9. 5. 1943 Vzhľadom na vojnové obdobie ani VZ konané v Banskej Bystrici, nebolo uznášania schopné. Toto VZ bolo posledné až do skončenia II. svetovej vojny.
13. 6. 1943. zomrel tajomník Dr. Viliama Záborský.
4. 10. 1945 Povereníctvo SNR uvalilo na Zväz dočasnú národnú správu do ktorej boli vymenovaní: Ing. Igor Dula - predseda, Dr. Július Brachtl, Ing. Ján Švihra a Koloman Slimák. Hlavnou úlohou bolo obnoviť činnosť Zväzu LOS. Zabezpečila vydávanie spolkového časopisu a navrhla vydať príručku o príprave na skúšky z poľovníctva.
23. 2. 1946 sa v Brne stretli zástupcovia ČSMJ a LOS. Podľa dohody sa mali vytvoriť 3 zemské zväzy: český, moravsko-sliezky a slovenský.
tags: #polovnicke #zdruzenie #sala