Poľovný revír Srnka, ktorý obhospodaruje naše Poľovnícke združenie Srnka, sa nachádza pri Prešove v juhovýchodnej časti Levočských vrchov. Rozprestiera sa na rozlohe 4 300 ha a jeho hranicu tvoria cestné komunikácie, ktoré spájajú obce Župčany, Svinia, Chminianska Nová Ves, Bunde, Daletice, Jarovnice, Ražňany, Ostrovany, Medzany a Malý Šariš.
Poľovnícke združenie Srnka bolo založené 21. septembra 1973. IČO 31300901; DIČ 2020545219; Sídlo Poľovnícke združenie Srnka Jarovnice 153 08263.
Charakteristika Poľovného Revíru
Tento poľovný revír sa z hľadiska chovu zveri nachádza v srnčej chovateľskej oblasti. Na jeho území sa nachádza srnčia zver, jelenia zver, diviačia zver, ďalej zajac, bažant, líška, jazvec, kuna, psík medvedíkovitý a výnimočne sa môžete stretnúť aj s vlkom.
Čo sa týka charakteru krajiny, 23 % výmery poľovného revíru tvoria súvislé lesné porasty, v prevažnej miere listnaté ako buk, dub, hrab, z ihličnatých je to borovica, smrekovec a smrek.
História Poľovníckeho Združenia
História nášho poľovníckeho združenia siaha do roku 1960, keď prevažne obyvatelia okolitých obcí založili toto poľovnícke združenie. Patrili k nim aj otcovia či dedovia niektorých dnešných členov, ktorí spolu s ďalšími poľovníkmi, ktorí do združenia prichádzali, pokračujú v tradícii zveľaďovania tohto krásneho poľovného revíru.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
Za uplynulé roky sa v ňom vykonalo mnoho práce, lebo poľovníctvo nie je zďaleka iba lov zveri. Sú to predovšetkým stovky hodín strávených pri budovaní kŕmnych zariadení pre zver, zabezpečovaní a vynášaní krmiva a soli, budovaní poľovníckych zariadení, tlmení škodlivej zveri a výcviku poľovníckych psov. Samotné chvíle strávené na postriežke, posliedke či spoločných poľovačkách sú preto odmenou za vykonanú prácu. Prinášajú poľovníkovi možnosť oddýchnuť si od každodenných starostí, kochať sa krásou prírody a vznešenosťou zveri.
Naši členovia sa môžu popýšiť úlovkami a trofejami, ktoré dosiahli na každoročných chovateľských prehliadkach medailové hodnoty. Sú to najmä trofeje srncov, ktorých kvalitou je naše poľovnícke združenie známe. V našom revíri sa podarilo uloviť aj vzácne sa vyskytujúceho psíka medviedikovitého, vlka dravého a pozorovaný bol aj šakal zlatý.
Poľovnícke Zariadenia a Chata Srnka
Môžme sa tiež popýšiť viacerými kvalitnými poľovníckymi zariadeniami slúžiacimi na prikrmovanie, pozorovanie či lov zveri. Našou najväčšou pýchou je chata SRNKA postavená v roku 1962, ktorá prešla renováciou v rokoch 2006 - 2007. Na jej rekonštrukciu sme vynaložili nemálo finančných prostriedkov a naši členovia tu odpracovali stovky hodín.
Súčasnosť Poľovného Združenia Srnka Boleráz
Poľovné združenie Srnka Boleráz v súčasnosti združuje 30 členov, ktorí vykonávajú svoje právo na ploche 2223 ha, z čoho je 386 ha lesných pozemkov. Z poľovnej zveri sa v revíri vyskytuje: bažant poľovný, jarabica poľná, prepelica poľná, kačica divá (a príbuzné druhy), hus divá, sluka hôrna (poľovačka počas ťahu), zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, kuna skalná a lesná, líška obyčajná, jazvec obyčajný atď.
Pri pochôdzkach sa členovia združenia stretnú aj s ondatrou pižmovou, tchormi, holubom hrivnákom, lasicou obyčajnou, lasicou hranostajom, s krkavcami, myšiakom hôrnym, jastrabom veľkým, kuvikom vrabčím, sovou obyčajnou, strakami a s inými poľovnými druhmi.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Odborná Činnosť a Starostlivosť o Zver
Z odbornej činnosti sa poľovníci okrem lovu zameriavajú aj na úlohy plánovaného chovu, zušľachťovania a ochrany, ktorej cieľom je udržanie normovaných kmeňových stavov, dobrého zdravotného stavu a trofejovej hodnoty zveri. Značné premnoženie líšky obyčajnej sa odzrkadlilo aj na jej likvidácii. Ulovilo sa 22 kusov.
Toho času máme 18 upotrebiteľných psov (stavače, duriče, farbiare a teriéry), ktorých chov v rámci možností naše PZ finančne podporuje. Za posledných 10 rokov výborné výsledky dosiahli E. Polakovič, D. Urban, Peter Danišovič, Roman Lančarič, Gabo Ostatník a Igor Ulman.
Poľovníci v zimných mesiacoch intenzívne dokrmujú zver jadrovým a objemovým krmivom. Získavajú ho ako reciprocitu za brigádnickú činnosť a taktiež zo svojho políčka každoročne obsievaného kultúrami vhodnými pre zver. Činnosť združenia dokresľuje aj ochrana a úcta k živej a neživej prírode.
Spolupráca a Aktivity
Poľovné združenie pravidelne spolupracuje s Obecným úradom na kultúrno - spoločenských podujatiach, ako sú napr. Pochovávanie basy, Juniáles a pod. V r.2020 za spolupráce s RGT už tretíkrát organizuje chovateľskú výstavu ulovených trofejí , kde bývajú predložené všetky druhy raticovej zveri ulovenej v roku 2019 a 2020.
PZ Srnka Boleráz pod týmto vedením dosahuje vynikajúce výsledky, ako je získanie striebornej medaily a ďalších uznaní pre spoločnosť od RGT. Toto zloženie vedenia funguje úspešne už 21.rok , teda je to zrejme ten správny smer, ktorým sa budeme naďalej uberať.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Krátka História Poľovníctva v Regióne
S poľovníctvom, teda lovom zveri, je človek úzko spätý od úsvitu dejín. Podľa urbára sa spravidla poddaní zúčastnili na honbe, a to iba vtedy, keď to panstvo potrebovalo a tiež v úlohe honcov a nosičov zastrelenej zveri.
Pred, aj po prvej svetovej vojne, patrilo poľovné právo obciam, ktoré ho prenajímali zväčša na dobu 6 rokov tomu, kto na verejnej licitácii ponúkol najvyššiu finančnú čiastku. Prenájomník ho musel vykonávať podľa zák. číslo XX z roku 1883 z ktorého vyberáme: „poľovať sa mohlo iba z roka na rok sa obnovujúci dorast, kmeňové stavy zveri sa nesmeli znižovať. Poľovať sa mohlo iba puškou a chytanie živej zveri bolo zakázané. Ak sa prenájomník proti tomu previnil, za každý kus „za živa chytenej osožnej zveri“ platil dvadsaťnásobnú pokutu jej bežnej ceny. Z týchto peňazí 4/5 pripadli k dobru obecnej základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Hrozilo aj rozviazanie zmluvy.
Na zajace a jarabice sa mohlo poľovať iba pešo. Z voza, zo saní a z koňa sa nesmelo. Ak padal mrznúci dážď, alebo následkom výdatného sneženia bol chotár celý biely, bol zákaz poľovačky na jarabice. Ak prenájomník porušil toto ustanovenie, platil 50-násobnú cenu jarabice z ktorej opäť 4/5 pripadli základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Počas krutých zím prenajímateľ musel zver prikrmovať. Ak by to zanedbal, postaralo sa o zver obecné predstavenstvo, a vyúčtovalo mu náklady. Do roka bolo dovolené „veľkú honbu len jednu zadržať“. Prenajímateľ bol povinný plieniť škodlivú zver, potulných psov, mačky a králikov. Nesmel však strieľať psov, ktorí sa netúlali, ale boli pri humnách gazdov. Poľovať sa mohlo aj pomocou psa a zakazoval sa odstrel dropov. Vo vinohradoch sa nepoľovalo“.
V prvých povojnových rokoch sa začínajú poľovníci združovať a vzniká tzv. ľudové poľovníctvo. V roku 1947 bolo v Boleráze 7 a v nasledujúcom 8 poľovníkov. Neskôr si založili riadne združenie. Koncom šesťdesiatych rokov na jeho čele stál Fridrich Polakovič. Zo starších poľovníkov spomenieme: Michala Nemecka, Imricha Krištofíka, Jozefa Kráľoviča, Alexandra Miklošoviča, Alojza Kormútha, Júliusa Miškoviča, Štefana Holického, Rudolfa Adamca, Rehora Nemecka, Jozefa Loveckého, Jána Černého, Alexandra Miklošoviča a bratov Brázdovičovcov.
Vedenie Združenia
Vedenie združenia:
- Predseda: Cyprián Hubinský
- Tajomník: Igor Ulman
- Podpredseda: Jaromír Valentovič
- Poľovný hospodár: Gabriel Ostatník
- Finančný hospodár: Stanislav Hubinsky
- Kynológ: Roman Lančarič
- Strelecký referent: Marián Indrišek
Aj do budúcnosti chceme pokračovať v rozvoji a zveľaďovaní nášho poľovného revíru Srnka tak, aby chvíle v ňom strávené prinášali aj ďalším generáciám poľovníkov.
tags: #polovnicke #zdruzenie #srnka