Spoločnosť Poľovnícke združenie VYŠOVEC bola založená 15. decembra 2003.
IČO: 37916653; DIČ: 2021951239.
Sídlo: Poľovnícke združenie VYŠOVEC, Partizánska 4F, 91101.
Adresa sídla: Motešice 277, Motešice, 91326, Okres: SK0229.
Obchodné meno: Poľovnícke združenie VYŠOVEC.
Prečítajte si tiež: Všetko o poľovníckych zbraniach
História organizovaného poľovníctva
Vývoj novodobého poľovníctva sa začal prijatím zákona o poľovníctve č. 225 v roku 1947, ktorým bolo poľovníctvo legálne sprístupnené širokej verejnosti.
Po 2. svetovej vojne do roku 1949 poľovníctvo v obci riadila obecná rada a starosta obce, tak ako v predvojnovom období.
Keď v roku 1969 vznikol Slovenský poľovnícky zväz, okres Piešťany bol začlenený do trnavskej Regionálnej organizácie SPZ.
Z novodobejšej histórie nášho poľovnícke združenia sa píše od dávnej doby. Naše územie bolo vždy bohato zazverené. Vhodné prírodné podmienky, čoraz viac priaznivé ovplyvňovali rozvoj poľovníctva.
Poľovníctvo v regióne
Do roku 1937 väčšinu poľovných pozemkov v Selci vlastnila účastinná spoločnosť Domový lesný priemysel a na týchto pozemkoch vykonávala aj právo poľovníctva.
Prečítajte si tiež: Služby pre držiteľov zbraní
Do konca roku 1992 poľovný revír Inovec I. užívalo poľovnícke združenie s rovnomenným názvom, ktoré mávalo okolo 40 členov. Členovia boli väčšinou v tej dobe zameraní na chov a lov zveri.
Poľovnícke združenia na Slovensku
Poľovnícke združenia zohrávajú dôležitú úlohu v starostlivosti o zver a udržiavaní ekologickej rovnováhy v prírode.
Poľovníctvo má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, ktorá je spojená s kultúrou a tradíciami našich predkov.
O Motešiciach
Pre lepšie pochopenie kontextu vzniku a pôsobenia Poľovníckeho združenia Vyšovec je vhodné spomenúť aj históriu obce Motešice, v ktorej združenie sídli.
V období formovania sa uhorského štátu sa nachádzala Bánovská kotlina na hraničnej línii s Považím, ktoré až do 11. storočia nebolo trvalou časťou Uhorska, ale bojovým priestorom. Preto sa na nej vytvoril systém pohraničných hrádkov so stálymi vojenskými posádkami.
Prečítajte si tiež: Kaliber SP: Poľovnícke potreby
Najstaršia písomná zmienka o Motešiciach pochádza z roku 1265.
V 16. storočí boli už Motešice rozdelené na Dolné a Horné, pretože v roku 1355 sa spomína aj dedina Suchá, patriaca Trenčianskemu hradu.
Z pôvodného chotára Motešíc sa vydelila Petrova Lehota, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1346.
V pôvodnom chotári Motešíc založili dedinu Peťovku, o ktorej najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1458.
Smerom na Krásnu Ves nad Hornými Motešicami sa rozprestierala dedina Dobrašov, o ktorej sa zmieňujú písomné pramene v roku 1338.
Dnešné Motešice prešli dlhodobým vývojom, pokiaľ nadobudli terajšie územné hranice. Do Trenčianskeho okresu pripadli z bývalého okresu Bánovce nad Bebravou po územnej reorganizácii nášho štátu k 1. 7. 1960, kedy sa zlúčili zároveň do jednej obce Dolné Motešice s Hornými Motešicami a v roku 1960 došlo k zlúčeniu obcí Horné Motešice a Dolné Motešice v jednu obec Motešice.
Motešickovci sú doložení ako majitelia Motešíc a neskorších dedín vyčlenených z ich územia od 13. storočia.
Hospodárske aktivity v Motešiciach
Obyvatelia Motešíc a bývalých dedín, ležiacich na ich dnešnom území sa v minulosti zamestnávali predovšetkým poľnohospodárstvom.
Dobrašovania a obyvatelia Horných a Dolných Motešíc sa venovali v minulosti pestovaniu chmeľu.
V roku 1689 sa spomína na motešickom panstve tamojší pivovar, z ktorého časť produkcie odkupovalo poddanské mesto Bánovce na panstve trenčianskych Ilešháziovcov.
Niektorí obyvatelia Dobrašova v 18. storočí chytali cvíčele a pálili borovičku z borievok.
V obciach motešického panstva bol rozšírený chov oviec.
Motešice v 20. storočí
V obciach Motešice, Peťovka a Petrova Lehota začiatkom 20. storočia boli prevažne poľnohospodárski robotníci a roľníci, ktorí žili vo veľmi biednych pomeroch.
V novoutvorenej republike bola katastrofálna situácia - hospodárstvo rozvrátené, priemysel zväčša preorientovaný na vojnové účely. Nebolo potravín, ošatenia.
Na jar 1930 postihli dôsledky svetovej hospodárskej krízy Československo a s tým aj Motešice. V okrese, tak ako inde, sa výroba obmedzovala a zastavovala.
Nástup fašizmu koncom tridsiatich rokoch znamenal pre všetkých pokrokovo zmýšľajúcich občanov prechod do ilegality.
V zmysle plánu celonárodného ozbrojeného Povstania vytýčeného Slovenskou národnou radou sa na našom území formoval postup vlasteneckých síl.
Dňa 8. apríla 1945 boli Motešice oslobodené. Vytvoril sa prvý národný výbor, predsedom ktorého sa stal Ondrej Závodský.
Po komunistickom prevrate vo február 1948 sa aj v Motešiciach nastolila cesta socialistickej výstavby.
Vývoj po roku 1960
V roku 1963 sa zrekonštruovala a vyasfaltovala štátna cesta vedúca cez obec smerom na Trenčianske Teplice.
V novembri 1964 sa položil základný kameň pre výstavbu Základnej školy a táto bola odovzdaná do užívania v júni 1966.
V rokoch 1969-1970 sa vybudovalo autobusové nástupište.
Najrozsiahlejšou akciou vo výstavbe v Motešiciach bola stavba kultúrneho domu v akcii „Z”. Stavať sa začalo v júni 1973 a do užívania bol daný 20. decembra 1977.
Súčasnosť
Žiaľ, nová doba po Nežnej revolúcii nepriniesla Motešiciam po hospodárskej stránke žiadny oslnivý rozvoj.
Po "divokej privatizácii" Štátneho plemenárskeho podniku a úplného zdevastovania chovu koní v Motešiciach v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nastala neuspokojivá situácia pre viacero obyvateľov Motešíc a pracovníkov žrebčína.
Poľovnícke združenie VYŠOVEC aj naďalej aktívne pôsobí v regióne a prispieva k rozvoju poľovníctva a ochrane prírody.
tags: #polovnicke #zdruzenie #vysovec