Poľovníctvo a rybárstvo na Slovensku: História, podujatia a adresáre

V roku 2020 si pripomíname 100. výročie organizovaného poľovníctva na Slovensku. Slovenská poľovnícka komora, ako jednotná samosprávna organizácia zastrešuje všetkých, viac ako 63 tisíc poľovníkov a pokračuje tak preneseným odkazom zakladateľa organizovaného poľovníctva gen. MUDr.

Pri tejto príležitosti sme pre laickú verejnosť vydali informačnú brožúru s názvom kampane Poľovníctvo má zmysel. Čo je to poľovníctvo? Prečo poľovníci lovia zver? Kde sa môže poľovať? Aký je rozdiel medzi rohom a parohom? Slovenská poľovnícka komora Vás pozýva na 11. ročník kontraktačno - predajnej výstavy a 6.

Významné podujatia a aktivity

OkO SPZ v Námestove pozýva na Deň Sv. Huberta. Obvodná poľovnícka komora a OkO SPZ v Námestove v spolupráci s Lesy SR, š. p. Vás pozývajú na Deň Svätého Huberta, ktorý sa uskutoční 5.

V sobotu 7. septembra 2019 v prekrásnom areáli Slovenského národného múzea - múzeum Betliar Slovenská poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky zväz oslávili patróna poľovníctva Sv. Huberta na 29. ročníku celoslovenských poľovníckych slávností Dní svätého Huberta.

Predposledný júnový víkend sa niesol v duchu 45. ročníka súťaže Krúžkov mladých priateľov prírody a poľovníctva o Putovný pohár prezidenta SPZ . Súťaž sa konala v priestoroch agroturistického zariadenia Slnečný Majer v Stebníckej Hute v okrese Bardejov a to presne v termíne 21.-22.6.2019, kedy sme si pripomínali 50.

Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov

Hlavným organizátorom súťaže je každý rok Slovenský poľovnícky zväz - ústredie Bratislava a Slovenská poľovnícka komora. 45. ročník spolu organizačne zabezpečovala OkO SPZ a OPK Bardejov v spolupráci s Lesmi SR š.p. - OZ Prešov a Agroturistické zariadenie Slnečný Majer. Úlohy riaditeľa súťaže sa ujal pán PhDr. Jaroslav Džunda, ktorý je aj predsedom OkO SPZ a OPK Bardejov.

Pri príležitosti konania 22. ročníka Majstrovstiev Európy vo vábení jeleňov, Levoča sa tento rok stáva miestom, kde sa konajú významné udalosti organizované Slovenskou poľovníckou komorou (SPK), Slovenským poľovníckym zväzom (SPZ) a ich záujmovými klubmi. Viac ako 200 trubačov zo 7. štátov Európy (Nemecka, Poľska, Rakúska, Slovinska, Slovenska, Česka a Maďarska) sa v priestoroch Mestského Kultúrneho strediska zúčastní 2. ročníka Majstrovstiev Európy.

Fotosúťaž Zlatý jeleň Slávu Štochla 2020

Slovenský poľovnícky zväz, Českomoravská myslivecká jednota, redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, redakcia časopisu Myslivost, Klub fotografu přírody pri ČMMJ vyhlasujú fotosúťaž Zlatý jeleň Slávu Štochla 2020.

  1. Cicavce
  2. Vtáky
  3. Ostatné živočíchy

Podmienky súťaže

  • Súťaže sa môže zúčastniť každý fotograf žijúci v ČR alebo v SR bez ohľadu na členstvo v poľovníckej organizácii či fotografickom klube.
  • Do fotosúťaže prosíme zasielať len snímky druhov zvierat, vtákov a živočíchov ktoré žijú na území Európy.
  • Zo súťaže budú automaticky vyradené exotické a domáce zvieratá.
  • Maximálny počet snímkov od jedného autora je 5 pre každú kategóriu.
  • Do súťaže sa prijímajú snímky na CD v digitálnej podobe, formát JPG, GIF a TIF najlepšie vo veľkosti 3508 x 2480 obrazových bodov (veľkosť A4 pri rozlíšení 300 dpi).
  • Veľkosť kratšej strany súboru (snímku) musí byť najmenej 1575 obrazových bodov.
  • Každé CD musí byť nezmazateľne a čitateľne popísané menom a adresou autora s označením súťažnej kategórie.

Vyhodnotenie súťaže a odovzdanie ocenení sa uskutočnilo 22.5.2019 v Lysej na Lábem počas 24. Pre tých ocenených, ktorý sa odovzdávania cien nemohli zúčastniť v Lisej na Lábem si môžu ceny prebrať na slávnostnom vyhodnotení na celoslovenských poľovníckych slávnostiach, ktoré budú v termíne 7.

Poľovnícky turizmus a kaštieľ v Palárikove

Mnohé slovenské mestá a obce získali svoje postavenie, popularitu a priazeň turistov prezentovaním pamiatok architektúry, prírodných atraktivít, organizovaním kultúrnych, gastronomických a športových podujatí. Palárikovo je zaujímavé poľovníckym turizmom. Neodmysliteľnou súčasťou miestnej infraštruktúry poľovníckeho turizmu je poľovnícky kaštieľ, miesto svetovo preslávenej tradície lovu malej zveri a vzniku myšlienky založenia Medzinárodnej rady poľovníctva a ochrany zveri C.I.C.

Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely

V roku 2006 v poľovníckom kaštieli vzniklo aj jedno z konferenčných centier C.I.C s pravidelnými zasadnutiami výkonného orgánu Exekutiv Comiteet, múzeum a pamätná expozícia organizácie. Kaštieľ v Palárikove sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie poľovníctva v celosvetovom kontexte.

Poľovníctvo a poľovnícky turizmus v obci súvisí už s grófom Ľudovítom II. Károlyim - zanieteným poľovníkom a priekopníkom poľovníckej kultúry a etiky. V roku 1752 založil Bažantnicu - poľovný revír svetového mena. Vďaka premyslenému hospodáreniu s malou zverou ovplyvnil rozvoj obce a jej osídľovanie novými usadlíkmi. Organizoval významné poľovačky, ktorých účastníkov hostil vo svojom poľovníckom kaštieli.

Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu na podnet grófa Alexandra I. Károlyiho v prvej polovici 18. storočia po odkúpení veľkostatku na mieste bývalého kaštieľa Kaunitzovcov. Autorom pôvodného architektonického návrhu kaštieľa bol Franz Anton Hillebrandt. V tom čase sa obec spomína pod názvom Tót Megyer, (Slovenský Meder).

Kaštieľ bol jednoposchodový s pôdorysom v tvare U. Jeho priečelie zdobil rodový erb Károlyiovcov. Stredné krídlo so vstupnou sieňou bolo napojené na hlavné schodisko. V bočných krídlach boli umiestnené ďalšie schodiská. V pôvodnom objekte sa nachádzali apartmány pána, panej a detí, hudobný salón, fajčiarsky salón, herňa, knižnica a hosťovské priestory.

Kaštieľ mal okolo deväťdesiat izieb zariadených drahým nábytkom, zbierkami cenných zbraní, trofejí, obrazov, kobercov a porcelánu. V centrálnej časti nad schodiskom bol umiestnený zvon (zachovaný dodnes) slúžiaci na zvolávanie obyvateľov kaštieľa ku stolu. V strednej časti kaštieľa sa nachádzala knižnica s viac ako 12 000 zväzkami. Neskôr v nej boli i knihy z Apponyiovskej knižnice.

Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov

Kaštieľ bol v roku 1866 prestavaný v klasicistickom štýle podľa návrhu budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla, využívajúc napodobneniny antických vzorov. V okolí kaštieľa boli drevené lavičky, palmový skleník - zimná záhrada (zrušený v roku 1937), altánok a letná terasa so záhradným nábytkom. Celkový vzhľad exteriéru kaštieľa dotvárali ovocné stromy, záhrada, dva bazény s fontánami.

Súčasťou areálu bol i hospodársky dvor s koniarňami, pivnice, sýpky a studne. Pri kaštieli bola kolkáreň, tenisové ihrisko a šľachtické divadlo. Počas prestavby bol založený anglický park na ploche 50 ha, ktorý voľne prechádzal do priľahlej Bažantnice. Nachádzali sa v ňom domáce a cudzokrajné dreviny, trávnaté plochy mali lúčny charakter.

Na šuriansko-mederskom panstve pod správou poľovníckeho kaštieľa bol založený vzorový poľnohospodársky a remeselný veľkostatok -fideikomis. V polyfunkčnom výrobnom komplexe bola i malá likérka, ktorá od roku 1790 vyrábala tzv. „Károlyi - likőr“. O dva roky neskôr k nej pribudla pálenica vyrábajúca lieh výhradne do Viedne. Likérku Károlyiovci v roku 1795 rozšírili a prebudovali na prvú manufaktúru na výrobu likérov „Tótmegyeri likőrgyár“. Vyrábala do roku 1901.

V okolí kaštieľa bola aj píla, pivovar, dielne a iné prevádzky. Komplex svojim rozvojom zvyšoval nároky na dodávky pitnej vody, preto bola vybudovaná vodná veža - unikátny drevený vodojem vysoký 22 m. Károlyiovci v spolupráci s majiteľmi cukrovaru v Šuranoch vybudovali v roku 1854 súkromnú železnicu zo Šurian do Slovenského Medera, na ktorej bola v roku 1874 slávnostne otvorená osobná železničná doprava.

Kaštieľ nebýval vždy obývaný po celý rok. Slúžil zväčša ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a ich početných hostí. Život v kaštieli určovala poľovnícka sezóna. Počas nej ho navštívili mnohé významné osobnosti. Počas II. svetovej vojny bola v kaštieli zriadená nemocnica, neskôr vojenské veliteľstvo.

Po vojne a znárodnení kaštieľa bol prehodnotený jeho účel i funkčné celky výrobného a poľnohospodárskeho areálu. Došlo k zrušeniu prevádzok a živelnému dopĺňaniu pozemkov zástavbou. V kaštieli boli umiestnené Štátne majetky, Poľnohospodárska škola s internátom a kancelárie Štátnych lesov. Od roku 1964 bol kaštieľ s parkom zverený do užívania Západoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Palárikovo za účelom jeho zveľaďovania, udržiavania a ochrany ako kultúrnej pamiatky.

Počas generálnej rekonštrukcie kaštieľa realizovanej závodom Štátne lesy, n. p. v roku 1970 bola vymenená elektroinštalácia, vodoinštalácia a kanalizácia. V izbách boli postavené keramické a porcelánové kachle, zriadili sa kúpeľne. Všetky haly, chodby a izby kaštieľa boli zariadené štýlovým starožitným nábytkom, obrazmi, kobercami a inými doplnkami. Po konečnej úprave bolo reprezentačne zariadených 15 hosťovských izieb, 3 haly, knižnica a kuchyňa s dvoma reprezentačnými jedálňami.

Pod záštitou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p. (ďalej LSR) Banská Bystrica a Ministerstva pôdohospodárstva SR sa investovalo do stavebno-technickej úpravy a obnovy strechy, izolácie, podláh, novej konštrukcie okien a maľovky pri zachovaní pôvodných ornamentov a časti štukatúry. Bol vybudovaný výťah a vonkajší kamerový systém.

V súčasnosti je poľovnícky kaštieľ účelovým ubytovacím zariadením, patriacim pod správu LSR. Slúži na prechodné ubytovanie účastníkov poľovníckej turistiky a na objednávku poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby.

Od 1. mája 2011 je účelové ubytovacie zariadenie delimitované pod Generálne riaditeľstvo LSR, š. p., Stredisko turizmu. Úlohou kaštieľa je v zmysle kategórie L komplexne poskytovať služby cestovného ruchu podľa požiadaviek poľovných turistov s cieľom vytvárať a zabezpečovať podmienky na realizovanie poľovníckej turistiky v poľovných revíroch v rámci sprievodného sortimentu produktu.

Zaujímavosťou kaštieľa je názvoslovie izieb. Každý členský štát medzinárodnej organizácie C.I.C. má vlastnú izbu s jeho názvom v anglickom jazyku, napr. izba „Slovakia“, „Czech Republic“, „Hungary“, „Austria“, „South Africa“, „Sweden“ izba „Spain“, či „Italy“ a pod.

Produktom ubytovacieho zariadenia je poskytovanie základných, doplnkových, platených a neplatených služieb. Počas pobytu čerpá hosť kombináciu základných a doplnkových služieb kaštieľa podľa svojich požiadaviek. Základné služby, t.j. ubytovacie a stravovacie, sa produkujú priamo v ubytovacom zariadení.

tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #adresa