Kysuce sú jedným z najmenších regiónov na Slovensku. Rozkladajú sa v severozápadnom kúte Slovenska na území okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto. Majú takmer všade prírodné hranice: na juhu ho ohraničuje Žilinská kotlina, na severe a severozápade sú to Kysucké Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Zadné hory a Turzovská vrchovina, na západe sú to Javorníky a na východe to je Kysucká vrchovina a Oravská Magura.
Územie Kysúc je prevažne hornaté (60 %). Najnižší výškový bod je v mieste, kde rieka Kysuca opúšťa teritórium regiónu (Kysucká brána) s nadmorskou výškou 333 m.n.m.
Súčasťou ostatnej činnosti je i poľovníctvo. Vo vlastnej réžii obhospodaruje odštepný závod 3 poľovnícke revíri s celkovou výmerou 7.467 ha a jeden spoločný poľovný revír na ploche 3.427 ha. V nich sa loví prevažne zver raticová, jelenia, danielia, srnčia a diviačia. Danielia zver sa vyskytuje a loví iba v poľovnom revíri Husárik. V záujme zlepšenia trofejovej kvality danielej zveri odštepný závod vybudoval aklimatizačnú zverničku na výmere 20 ha, do ktorej sa vypustila danielia zver z iných lokalít Slovenska. V časti Vychyľovka boli vybudované odchytné zariadenia na odchyt rysa ostrovida. Z ostatných druhov zveri odštepný závod realizuje odstrel medveďa a vlka. Odstrel trofejovej zveri a medveďa je väčšinou vykonávaný ako poplatkový odstrel pre tuzemských a zahraničných poľovníkov.
V teritóriu OZ sa nachádza lesná úvraťová železnica, jediná v Európe. Slúžila na prísun drevnej hmoty z bývalého lesného závodu Zákamenné do píl v Oščadnici. V roku 1969 bola z ekonomických dôvodov zrušená.
V nedeľu, 23. augusta, tu však nebola zelená len príroda, ale aj účinkujúci, ktorým bol program venovaný.Poľovníctvo na Kysuciach a OraveNedeľa zameraná na „Poľovníctvo na Kysuciach“ predstavila Poľovnícke združenie Starý Diel Vychylovka a netradične aj Poľovnícke združenie Kohútik z Oravskej Lesnej.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Poľovníci v krásnych zelených rovnošatách prezentovali svoju činnosť, ozrejmili štruktúru združení a prezradili i zážitky z lovu či starostlivosti o zvieratá a prírodu.O dvanástej hodine s príhovorom vystúpil predseda Slovenského poľovníckeho zväzu, regionálnej organizácie Kysúc so sídlom v Čadci, JUDr. Jozef Rišian, ktorý okrem opisu činnosti vyjadril želanie, aby sa v skanzene vo Vychylovke každoročne stretávali nielen tieto združenia, ale aj mnohé iné a prehlbovali tak vzájomnú spoluprácu.
Patrónom poľovníctva a poľovníkov je už od 17. storočia Svätý Hubert.Nielen slovom ale aj prácou boli poľovníci aktívni. Od rána pri Raganovom mlyne každé združenie varilo svoj guláš, ktorého ochutnávky mali možnosť okúsiť návštevníci, ktorí v túto nedeľu prišli do Múzea kysuckej dediny a na Historickú lesnú úvraťovú železnicu vo Vychylovke. Nielen guláš bol vychýrenou špecialitou, ale ani pečeným diviakom nikto nepohrdol.
Okrem poľovníckych špecialít mohol každý ochutnať aj Kuchyňu starých materí a v nej kapustniaky a placky. Nielen s plným žalúdkom odchádzali návštevníci z múzea, mnohých očarili aj ozdobné či úžitkové predmety z dreva a parožia, ktoré ponúkal Alojz Kubačák z Čierneho alebo gombíky a výrobky z jelenieho parožia, ktoré vytvoril Ján Schmidt z Harmanca. Spevom a s pásmom „Krájanie zemiakov“ vystupovala počas celého dňa ženská spevácka skupina Dolinka z Novej Bystrice. Spríjemnila tak krásnu nedeľu, ktorá bola venovaná predovšetkým faune a flóre Kysúc.Poľovníctvo a príroda
Jún je mesiac poľovníctva a ochrany prírody, a práve v tomto čase je nevyhnutné pripomenúť si významnú úlohu poľovníctva, a tou je vytváranie si kladného vzťahu k prírode. Príslušnosť k profesii určuje v istých odvetviach pracovných činností uniformita. Na základe uznesenia prezídia SPK č. Návrh realizovala firma MARGITA Čadca a verejnosti boli uniformy predstavené na Veľtrhu ITF Slovakiatour - Poľovníctvo a oddych v stánku Slovenskej poľovníckej komory v januári 2018.Nie je náhodou, že práve prvý júnový víkend už tradične organizuje PZ Líška so sídlom v Senohrade rodinné podujatie s názvom „Deň rodiny“.
Táto rodinná tradícia nedala na seba dlho čakať ani v tomto nepriaznivom období. Veď čo je lepšie, ako stráviť spoločný deň v prírode? Dňa 6.6.2020 sa na poľovníckej chate stretli členovia PZ Líška so svojimi rodinami, ako aj hostia z OPK Krupina. Po zahájení nasledovalo hneď niekoľko súťaží.Poľovné psy predviedli prácu na umelej stope.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Súťaž pozostávala z niekoľkých disciplín, ako je správanie sa po výstrele, odloženie, vodenie na remeni a správanie sa pri „zhastnutej zveri“. Na celý priebeh dozerala odborná porota, v ktorej nechýbal predseda kynologickej komisie z OPK Krupina Radoslav Vrba, ako aj členovia predstavenstva Ľuboš Podlesný a Peter Mitter st.. V tejto súťaži si zmerali sily psíky zo združenia spolu s ich majiteľmi.
Pri príležitosti jún, mesiac poľovníctva zorganizovala Obvodná poľovnícka komora v Stropkove v spolupráci s Poľovníckou spoločnosťou Gavra, pre žiakov 4. ročníka Cirkevnej základnej školy Sv. Prvou zastávkou dnešného výletu bolo Údolie smrti, kde sa počas druhej svetovej vojny odohrali najťažšie boje Karpatsko-duklianskej operácie. Následne sme sa presunuli k poľovníckej chate PS. Žiaci si mohli pozrieť z blízka biotop bobra európskeho, jeho majstrovské dielo v podobe hrádze a hradu ,a taktiež sme im ukázali aj raka riečneho. Deti nám pomohli vyčistiť kŕmelce a soliská pre zver, kde si mohli vyskúšať aj prikrmovanie. Cestou k chate sa deti asi najviac tešili na opekačku a streľbu z luku a vzduchovky. Pri chate už sme mali pripravený kvíz, v ktorom deti mali preukázať znalosti v poznávaní drevín podľa kôry a listov a poznávanie zveri podľa stôp.Každý účastník tohto výletu bol obdarený drobnou pozornosťou od OPK. Stropkov a brožúrkou Poľovníctvo ma zmysel. Poľovnícke združenie Horné Mýto zriadilo malú učebňu v lese Živaj, v samom srdci poľovného revíru Bažantnica Jahodná II, kde boli umiestnené aj preparáty zvery. Deti sa tu v príjemnom prostredí medzi prírodnými krásami mohli tešiť zo zaujímavej prednášky poľovníka Andreja Botha, predsedu Poľovníckeho združenia Horné Mýto.„Naše poľovnícke združenie bolo založené pred dvoma rokmi. Naším cieľom je priblížiť ľuďom prírodu. Chceme, aby pochopili, že poľovníctvo je viac než len strieľanie zveri. dňa 10.
Slovenský poľovnícky zväz, Českomoravská myslivecká jednota, redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, redakcia časopisu Myslivost, Klub fotografu přírody pri ČMMJ aj tento rok usporiadali známu medzinárodnú fotosúťaž Zlatý jeleň Slávy Štochla.Vyhodnotenie súťaže a odovzdanie ocenení sa uskutočnilo 1.9.2018 vo Sv. Antone počas Celoslovenských poľovníckych slávností - Dni sv. Huberta.
V rámci 90. výročia založenia prvej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou a osláv organizovaného poľovníctva na Slovensku a v náväznosti na Seminár v rámci 20. výročia Dní Svätého Huberta vo Svatom Antone sme pre Vás vďaka Ing . Jozefovi Herzovi pripravili prehľad a prierez históriou organizovaného poľovníctva .
Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria , Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
Vedením kroniky som bol poverený výborom našej organizácie v roku 1959. Dúfam, že za pomoci ostatných členov našej rybárskej organizácie sa mi podarí v tejto knihe aspoň zpolovice zachytiť život našej organizácie v minulosti a úplne jej súčasný rast.
Nie menej dôležitý prameň obživy mu poskytovalo vodné zvieratstvo vo vnútrozemí v sladkých vodách, na prímorských pobrežiach zase nevyčerpateľné množstvo morských živočíchov, teda všade vo vode sa mu naskytoval i lov rýb. Avšak bol to lov rýb ako jeden zo zdrojov obživy jednotlivcov, rodín i kmeňov ľudských pokolení a už i preto, že príroda sama bez zásahov ľudskej ruky a umu dávala človeku nevyčerpateľné množstvo obživy, nebolo treba zákonov, aké máme dnes, nebolo pytliakov, pretože každý mal právo obživy, ktorej bolo dosť. Avšak so vznikom súkromného vlastníctva, vlastníctva pozemkov vzniklo aj rybolovné právo, ktoré v zákonníkoch neskoršie vzniknutých štátov /krajín/ má svoje osobitné miesto, alebo je zahrňované do zákonov o vlastníctve pôdy a pozemkov.
A tak v knihe karola rebru : urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II.,vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1959 sa môžeme dočítať, že už Vladislavov dekrét V. Teraziánsky urbár v bode VI., §-e 3. úplne rezervoval pre zemepánov právo poľovať na divú zver, chytať ryby a vtákov (venátio, piscatio, aukapio), prevezmúc v tomto smere ustanovenia spomenutého zákonného článku Vladislavovho dekrétu V.
Keď šľachta presadzovala tieto zákonné články, uvádzala, že poľovka, rybolov a chytanie vtákov zvádza poddaných k zanedbávaniu poľnohospodárstva a náboženských povinností, a že je teda v hospodárskom a náboženskom záujme poddaných, aby im poľovka a rybolov boli pod trestom zakázané. A to dokonca aj vteda, keď hynuli hladom.
Šľachta začiatkom 16. Storočia si takýmto dôvodením zmonopolizovala poľovku a rybolov, lebo podľa jej predstáv predsa všetci, zemepáni i poddaní, nemohli mariť čas poľovaním, ktosi musel aj pracovať. Zdá sa, že osnovatelia tereziánskej urbárskej regulácie si k týmto pohnútkam pripojili aj ďalšie, totiž rezervovať zemepánom poľovku a rybolov ako prameň majetkového zisku.
Pokiaľ išlo pri poľovke o skutočné nebezpečenstvo, ako to bolo pri poľovke na vlkov a inú dravú zver, tam boli poddaní vhodnými účastníkmi poľovky. Ale tam, kde poľovka bola zábavou, alebo priamym hmotným ziskom, ako pri poľovke na jelene, srnce, zajace a p., ďalej na bažanty, jarabice, prepelice a podobne, ďalej pri lovení rýb, to všetko podľa zákona mohol iba zemepán alebo ten, komu zemepán tieto práva za dobré árendové prenajal.
Táto stránka poľovky a rybolovu v druhej polovici 18. Horeuvedený spôsob rybolovného práva v prospech zemepánov zaisťuje i zákonný článok XXIII., §§ 4. a 5. V zmysle tohto zákonného článku vydalo uhorské krajinské ministerstvo vnútra v roku 1888 Zákonný článok XIX o rybolove, vyhlásený v „Országos Törveňytár“ - e 16. Júna roku 1888. Tento zákon taktiež potvrdzuje rybolovné právo vlastníkovi pozemkov a koryta.
Tento zákon povoľoval prevádzať rybolovné právo i počas povodní a to majiteľom zaliatych pozemkov, avšak zakázané bolo brániť rybám návrat do koryta pri klesaní hladiny rieky, či potoka. V sporných prípadoch rybolovného práva rozhodoval podžupan /mešťanosta/, pri podaní sťažnosti proti rozhodnutiu mešťanostu - súd. Vykonávanie rybolovu bolo podmienené vystavením rybárskeho lístka opatreného kolkom za 2 zlaté, a pre pomocníkov a robotníkov majiteľa rybolovu musel byť lístok opatrený kolkom za 50 krov.
Doba platnosti lístka bola jeden rok. Dozor nad rybolovom boli povinní štátni žandári, policajti, príslušníci právomnocenskej bezpečnosti a financi. Naproti tomu majitelia tokov a majitelia rybolovného práva boli ku kontrole len oprávnení. Zatiaľ čo na otvorených vodách platila v roku doba zákazu lovu jednotlivých druhov rýb, v uzavretých vodách majitelia rybolovného práva mohli chytať ryby časovo neobmedzene ( v uzavretých mŕtvych ramenách riek a v umelých rybníkoch spojených i nespojených s otvorenými vodami).
Rozmnožovanie rýb bolo chránené mimo zákazu lovu v dobe ich trenia aj tým, že stále zaliatie priestranstva, hodiace sa pre trenie rýb (trliská) a pre vývin boli vyhlasované za tzv. V hlave III. Od 1. IV. do 15. Od 1.III. do 30. Od 1. Marca do 31. O iných druhoch rýb sa v tomto zákone nehovorí.
Aj raky boli chránené a to v dobe od 1. Apríla do 15. Mája a predpísaná najmenšia miera lovených rakov bola 8 cm. Aby bolo zabezpečené, že sa podmierečné ryby niektorých druhov nevytiahnu z vody, bolo zakázané užívať siete, košiare, vrše a iné náradie, ktorého otvory (oká) merané za mokra boli menšie a užšie ako 4 cm.
Stálych zariadení na chytanie rýb nastavených na vodnom toku bolo zakázané užívať len potiaľ, pokiaľ tieto nezaberali viac než polovicu šírky vodného toku. Ak sa takýchto zariadení užívalo viac, museli byť vzdialené od seba najmenej 50 metrov. Používať otrvné látky a výbušniny na chytanie rýb, loviť ryby pred východom alebo po západe slnka, loviť v blízkosti 30 metrov od vodných stavieb (okrem chytania udicou), robiť odjazy za účelom chytania rýb bolo zakázané.
Mimoriadne povolenia na lov rýb v zakázanom čase a zakzaným spôsobom mohol vydať jedine minister orby, priemyslu a kupectva. Zákon o rybolove ďalej povoľoval majiteľom rybárskych lístkov bez použitia strelnej zbrane ničiť zvieratá živiace sa rybami : vydru, orola kostilomca, orla - rybára, ako aj kačice, volavky a husi, aj keď nemali títo rybári poľovnícke povolenie. Ovšem divinu si nesmeli ponechať.
Priestupky spáchané v spojitosti s rybolovom boli trestané značnými sumami. Tak napríklad za lovenie rýb dynamitom alebo otravnými látkami bola pokuta do výšky 200 zlatých. Tá istá výška pokuty bola za rybolov bez povolenia, v dobe zákazu lovu, zakázaným spôsobom. Keď niekto lovil v cudzom revíre, v rezerváciách bol pokutovaný do výšky 100 zlatých. Ak niekto oprávnenej osobe na výkon rybolovu prekážal, alebo chytal podmierečné raky, alebo kto falšoval rybársky lístok musel zaplatiť pokutu do výšky 50 zlatých. Najmenšia pokuta za rybársky priestupok podľa jeho povahy bola 5 zlatých.
Ak niekto bol dvakrát do roka trestaný, alebo kto prepožičal neoprávnenej osobe na výkon rybolovu svoj rybársky lístok, alebo ak používal zakázaných nástrojov bol potrestaný odňatím rybolovného práva na dobu troch rokov. Peňažité tresty sa odvádzali zpolovice krajinskému obecnohospodárskemu fondu a zpolovice fondu chudobných tej obce na území ktorej sa priestupok stal.
Hlava IV. tohto zákona povoľuje organizovanie tzv. „rybárskych spoločností“ (asi podobných nášmu terajšiemu spolku). Tieto spolky boli právnickými osobami v dnešnom slovazmysle. Vyhlasoval ich na požiadanie združených členov podžupan (mešťanosta) a schvaľoval ich minister orby, priemyslu a kupectva, spolu s predostretými ustálenými stanovami , v ktorých nesmela chýbať tá časť, ktorá pojednávala o zvelaďovaní rýb.
Hlasovacie právo členov spoločnosti sa vykonávalo podľa majetkovej zainteresovanosti. V stanovách spolku sa určil najmenší stupeň zainteresovanosti. Tí ktorí boli menej zainteresovaní ako bol stanovený najnižší stupeň, mohli svoje hlasy spojiť. V opačnom prípade ich zastupovalo obecné predstavenstvo. Vedenie spločnosti mal v rukách jej 5-členný výbor na čele s predsedom. Najvyšším orgánom spolku bolo valné zhromaždenie, ktoré sa muselo zvolať aspoň raz do roka. Valné zhromaždenie sa mohlo zvolať na požiadanie tretiny tých členov, ktorí mali hlas. Zrušenie spolku mohlo sa previesť len na súhlas ministra orby, priemyslu a obchodu.
Ak spolok majiteľov rybolovného práva neplnil povinnosti v stanovách ustálené, na základe nariadenia ministra orby, priemyslu a kupectva muselo sa dať rybolovné právo v jej vodách do prenájmu na 6 rokov. Prenájom sa dial licitačným spôsobom. Ak zoberieme do úvahy, že na území okresu Trstená zavedením tereziánskych urbárov sa vytvorili urbárske obce v Tvrdošíne a v Trstenej, majiteľmi rybolovného práva na vodách terajšieho trstenského spolku Slovenského sväzu rybárov boli: na vodách v trstenskom chotári Spolok bývalých urbarialistov v Trstenej, na vodách v katastri obce Tvrdošín sa o rybolovné právo delili Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne a Oravský komposesorát v Oravskom Podzámku ako bývalý zemepán, ktorý vlastnil rybolovné právo na ostatných vodách terajšieho okresu Trstená na základe zákonného článku XIX/1888.
Polovičné rybolovné právo na vodách Tvrdošianskeho chotára získal Spolok bývalých urbarialistov od Oravského komposesorátu, ako bývalého zemepána na základe zmluvy, uzavretej medzi týmito dvoma inštitúciami dňa 9. Decembra 1867, podľa 8. pravdepodobne si chcel niekto prisvojiť rybolovné právo Spolku bývalých urbarialistov v Tvrdošíne na vodách v Tvrdošanskom chotári. Svedčí o tom tá skutočnosť, že Jozef Korbel, obecný richtár, Štefan Vajduliak, predseda Spolku bývalých urbarialistov a ďalší dvaja gruntomajitelia vtedajšej „veľkej obce Tvrdošín“ vyžiadali si od vicišpána Oravskej župy v roku 1918, 13.
V rozhodnutí sa hovorí, že sa jedná o rybolovné právo na pravom brehu rieky Oravy od hraníc obce Ústie až k hraniciam chotára obce krásna Hôrka a na potoku Oravica od hraníc „ veľkej obce Trstená“ až po vtok do Oravy, ďalej na všetkých prítokoch Oravy a Oravice, pretekajúcich v chotári obce Tvrdošín., a vyplýva z §-u 3. Zákonného článku XIX/1888. Toto je hlavný obsah opisu pôvodného spisu od vicišpána Oravskej župy preložený z maďarčiny. (Viď spis v preklade i originále v prílohe č.
Evidenciu majiteľov rybolovného práva na Orave viedol vtedajší župný úrad, hlavný župný notár v Turčianskom Sv. Martine, ako to dosvedčuje Základná rybárska kniha bývalej župy Oravskej z 19. Júna 1923, ktorá zhrňuje zmluvy o rybolovnom práve z roku 1917, vyhotovené na základe zákonného článku XIX. z roku 1888. Čierna a Biela Orava s prítokmi obce Ústie, ďalej Orava a to pravý breh od Ústia po Tvrdošín a oba brehy od Tvrdošína cez chotár Krásnej Hôrky, Nižnej, Podbiela smerom dolu s pokračovaním v dolnokubínskom okrese. Všetky potoky v chotári obce Vitanová, Liesek, Zábiedovo a polovičné právo rybolovu vo všetkých riekach a potokoch v chotári obce Tvrdošín.
Druhú polovicu rybolovného práva vlastnil Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne na základe už spomínanej zmluvy medzi Oravským komposesorátom a Spolkom bývalých urbarialistov v Tvrdošíne dňa 9. V roku 1926 10. Z uvedenej rybárskej knihy vyplýva, že na niektorých úsekoch Oravy (asi preto, že bola najbohatšia na ryby) vlastnia rybolovné právo viacerí majitelia.
Tak napríklad na pravom brehu rieky Oravy od ústia po krásnu Hôrku podieľajú sa súčasne na rybolovnom práve Oravský komposesorát, Spolok bývalých urbarialistov v Tvrdošíne, Dolnom Štefanove a okrem toho nejaký Zemanský komposesorát. Majiteľov teda bolo mnoho a, ako sa to v neskorších rokoch ukázalo, títo sa nestarali o zveľaďovanie rybného hospodárstva, ale každý sa snažil z vody čo najviac vyloviť. Nedovážali sa žiadne násady a tak rýb z roka na rok ubúdalo.
Ani nájomníci rybolovného práva, ktorí si ho zadovážili všelijakým spôsobom a machináciami s funkcionármi bývalých ubárskych spolkov, nestarali sa o to, či v budúcnosti v nimi prenajatých revíroch budú ryby alebo nie. Boli presvedčení, že za 6 rokov, na ktorú dobu sa zmluva o prenájme rybolovného práva uzatvárala, predsa len všetky ryby sa vychytať nedajú. Následky takéhoto hospodárenia sa však odzrkadlili až v neskorších rokoch. Spisový materiál z týchto rokov nám dokazuje, že rýb bolo dosť, lebo medzi záujemcami o rybolovné právo, medzi „blahodarnými pánmi“, ako sa medzi sebou titulovali, bola taká rivalita, že častokrát vyostrovala až do súdnych sporov.
Je samozrejmé, že taký spôsob ponímania rybolovného práva, aký mali bývalí urbarialisti a súkromní nájomcovia ich rybolovného práva (z vody brať, ale do vody nič nedať) bol by viedol skôr či neskôr k úplnému vykynoženiu rýb v našich tokoch. To si uvedomovali takí milovníci rybárskeho športu, ako Vojtech Török, bývalý učiteľ, teraz povereník zdravotníctva a Ľudovít Handlovič, učiteľ v Trstenej, rybárstvo veľmi subjektívne chápajúci lekárnik v Trstenej MgPh Anton Murín, ktorí dali podnet k založeniu prvého rybárskeho spolku v okrese Trstená v Trstenej. Rybársky spolok v Trstenej bol založený 30.
Dôležitou zložkou kultúrnej činnosti u Slovenského sväzu rybárov je rybárske kronikárstvo, ktoré spracúva údaje o vývoji našich rybárskych pomerov a to od kapitalizmu k socializmu a takto je i prostriedkom k politickému uvedomovaniu členov rybárskych organizácií. Táto kronika bola založená na podnet KP-SSR v Žiline na základe smerníc pre vedenie rybárskych kroník KP a MO SSR č. 211-5/1959 zo dňa 12.1.1959. Doteraz sa v našej trstenskej rybárskej organizácii kronika neviedla.
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #cadca