Lov zveri - „poľovníctvo“ je súčasťou života človeka oddávna. Tvoril významnú časť obživy, ale aj zdroj surovín - koží a kožušín. Lov bol aj priestorom pre návyky v používaní zbraní, pestovaní odvahy a riešenia kritických situácií. Neodmysliteľnou súčasťou histórie poľovníctva je aj história vývoja zbraní. Celkový rámec vývoju poľovníctva dávalo vždy „právo poľovať“ a s tým je spojená legislatíva, v podstate odvodená od vlastníctva pôdy.
Dlhodobý vývoj spoločnosti zaznamenal vznik jednotlivých spoločenských formácií od raného feudalizmu po kapitalizmus formoval triednu a majetkovú diferenciáciu. Slovenské poľovníctvo je súčasť európskeho a svetového poľovníctva. História lovu je história ľudstva. Lov mal veľký význam pri zrode ľudskej kultúry a ľudskej reči. Kolískou výtvarného umenia sa stal rôznymi maľbami a rytinami zveri a lovcov na skalách a stenách jaskýň. Bol aj základom hudby, lebo najstarším známym hudobným nástrojom na svete je píšťalka z kosti, ktorá slúžila na privábenie zveri.
V strednej Európe v celej svojej histórii sa vývoj poľovníctva uberal v rámci troch podstatných prvkov. Základ tvoria prírodné podmienky, druhým prvkom sú majetkové pomery a vzťahy a tretím je vývoj zbraní (a vojenstva). Súčasťou druhého prvku rozvoja poľovníctva boli oddávna právnenormy a opatrenia, ktoré svojim spôsobom z nich vyplývajú. Do čias raného feudalizmu bol lov záležitosťou rodových skupín a revíri boli „zem nikoho“. Karol Veľký v 9. storočí stanovil, že všetka „zem nikoho“ je kráľovský majetok a „pôdou“ odmeňoval svojich verných, predovšetkým bojovníkov, ale aj cirkev - kláštory. U nás sa tak stalo v časoch budovania Uhorského kráľovstva v 12.-13. storočí.
Je len prirodzené, že kráľ a vládnuca elita, vlastníci revírov si vymedzovali aj „právo poľovať“. Tak sa formovali aj zákony. V podstate, kto bol majiteľom pôdy, lesov, mal revír mal aj právo poľovať s rôznymi obmedzeniami a trestami pre iných, nemajetných. Prirodzene, že svoje práva si majetná časť obyvateľstva aj patrične strážila. Postupom všetkých spoločenských formácií od raného feudalizmu až do kapitalizmus (s výnimkou socializmu), tento princíp platí. Už vo feudalizme si elita spoločnosti budovala ozbrojené skupiny, aj s ich aktívnou účasťou na bojových akciách. Pre elitu - bojovníkov sa stal lov priestorom na získanie obratnosti v používaní zbraní, v jazde na koni, prejavom odvahy a statočnosti.
Vývoj chladných zbraní s rukoväťou
História nám zaznamenala, že do 16. Našou sledovanou kategóriou teda bude vývoj „čepeľových chladných zbraní s rukoväťou“ až po poľovnícke nože a to v dvoch smeroch. Prvým smerom budú aspekty ich vývoja, druhým zdrojom poznatkov o vývoji bude „odpočet“ - výskyt čepeľových chladných zbraní s rukoväťou, aké nám história z ich vývoja zanechala. O aspektoch, resp. faktoroch vývoja čepeľových chladných zbraní s rukoväťou môžem jednoznačne uviesť, že v ňom dominuje prvý a primárny faktor - „účel“ (ich použitie). Mieru naplnenia „účelu“ vymedzuje druhý faktor - technické podmienky (možnosti) doby. Obidva faktory sa vyvíjajú v rámci tretieho faktora, ktorý tvorí historické prostredie a vplyvy, resp. Čepeľové chladné zbrane s rukoväťou sú „technické“ výrobky, ktorých technická úroveň je v širších súvislostiach záverečnou fázou výrobného reťazca, od baníctva - ťažby rúd, hutníctva - ich spracovanie na kovy, výrobu zbraní, nožiarstva všeobecne až po poľovnícke nože.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Uvedený reťazec tvorí „technické podmienky doby“. Na formovanie „účelu“ i „technických podmienok doby“ svojim vplyvom pôsobí historické prostredie. V ňom obidva faktory vznikajú a realizujú sa. Vo všeobecnosti vývoj všetkých čepeľových chladných zbraní s rukoväťou môžeme uviesť v kvalitatívnych stupňoch „účelu“. V prvom stupni klasifikácie „účelu“ vývoj stimulovali základné spôsobilostí čepeľových chladných zbraní s rukoväťou“ - rezať, bodať a sekať. Druhou rovinou, druhým kvalitatívnym stupňom klasifikácie „účelu“ bolo prispôsobovanie jednotlivých druhov čepeľových chladných zbraní s rukoväťou špecifickým odborovým požiadavkám, ako je vojenstvo, poľovníctvo, poľnohospodárstvo, remeselníctvo a pod. Tretí stupeň klasifikácie vývoja „účelu“ sa týka vykonania špecifických úkonov až operácií v rámci odborových prác.
Aplikácia vývoja v poľovníctve je „účel“ v prvom stupni klasifikácie formulovaný ako vykonanie všeobecných základných činností (rezať, bodať i sekať) a následne vznik druhov čepeľových chladných zbraní s rukoväťou“. V treťom stupni klasifikácie „účelu“ je účel formulovaný ako vykonanie špecifických úkonov a operácií v rámci odborových - poľovníckych prác. V histórii poľovníctva sa na konečné usmrtenie poranenej (i uštvanej) raticovej zveri „bodnutím do „krajiny srdečnej“ (na komoru) používali poľovnícke tesáky, poľovnícke dýky, poľovnícke bodáky „zátkové špundbajonety“ - v počiatkoch pušiek „predoviek“.
Druhým aspektom prezentovania vývoja poľovníckych čepeľových chladných zbraní s rukoväťou je „odpočet“, resp. výskyt, aký nám história ich vývoja zanechala v zbierkach múzeí, ústavov a jednotlivcov. Tu bolo potrebné orientovať sa na krajinu, ktorá v histórii vývoja zbraní bola pre strednú Európu lídrom. Takouto dominantnou krajinou v histórii vývoja a výroby chladných zbraní a v nožiarstve je Nemecko. Z osobitných publikácií, ktoré poskytujú prehľad o druhoch chladných zbraní aj o historických poľovníckych nožoch a chladných čepeľových zbraniach s rukoväťou je publikácia „EUROPÄISCEHE HIEB - UND STICHWAFFEN“ autorov Heinricha Müllera a Hartmuta Köllinga, ako podrobný prehľad zo zbierok zbraní nemeckých múzeí, ako uvádzajú autori : „ktoré sa podieľali na nemeckej histórii“.
Z hľadiska vplyvov na vývoj chladných zbraní a nožiarstva mali v histórii strednej Európy prvoradý vplyv Kelti. Prvou zmienkou o noži, ktorý používali bojovníci i poľovníci je nôž scramasax. Vo vývojových štádiách sa používal až do 10. storočia. V 11. storočí vývoj nadviazal na scramasax, vznikol univerzálny tesák, takmer s rovnakými prvkami ako scramasax. (Podľa Ing. V 12.- 15. storočí v čase rytierov a križiackych výprav dominovala dýka. Bola „zbraňou krajnej núdze“ bojovníkov i poľovníkov. V 14. storočí vznikol „univerzálny poľovnícky tesák“, ktorý z dýk prevzal výraznú priečku a stredový hrot . Univerzálny poľovnícky tesák“ bol skôr vo výzbroji profesionálnych lovcov.
V 16. storočí sa aj v poľovníctve začínajú používať palné zbrane nabíjané ústim hlavne -„predovky“. Vývoj chladných zbraní armády sa oddeľuje od vývoja poľovníckych nožov. V Alpských krajinách, predovšetkým v Rakúsku sa v nadväznosti na poľovnícke kapitulárie Karola Veľkého a svätohubertskú tradíciu začína formovať stredoeurópska poľovnícka kultúra a poľovnícke tradície. Presadzuje sa úcta k prírode, k živej i ulovenej zveri, starostlivosť o zver v čase núdze i čase vývinu a rodenia mláďat. Koncom 17. storočí (1672) vzniká v Nemecku zatvárací nôž s perom. Do 19. storočí sa používa poľovnícky tesák „plaute“ . Vznikol z švajčiarskej šable „plute“. V 19. storočí je už na vrchole vývoja formovanie Alpskej tradície poľovníckeho noža záražca - „zaväzáka“.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
V 19. storočí vznikajú zatváracie nože s nástrojmi sklopnými do rukoväte. V druhej polovici 19. storočí končí používanie čepeľových chladných zbraní s rukoväťou. V 20. storočí vzniká nová koncepcia „noža s nepevnou - pohyblivou čepeľou“- multitool, alebo „súbor nástrojov“ aj poľovníckych, keď nositeľom sklopných nástrojov nie je rukoväť, ako u zatváracieho noža, ale ramená kombinovaných kliešti. V 20. storočí nové technické riešenia poskytujú množstvo doplňujúcich technických riešení. Vývoj poľovníctva nielen na Slovensku sa bude vždy odvíjať predovšetkým od prírodných podmienok, právo poľovať bude odvodené od vlastníctva pôdy a poľovníctvo bude stále ovplyvňovať vývoj zbraní.
Poľovníctvo a rybárstvo v okrese Malacky
Okres Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenska cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároveň vytvára prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného mesta SR Bratislavou. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny.
Významným hydrogeologickým činiteľom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyňa-Vývrat, Vodná nádrž Kuchyňa, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrať, rybníkov vo Veľkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hľadiska prírodných podmienok prevažná časť územia okresu patrí do teplej a mieme suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory.
Okres Malacky má vhodné podmienky pre krátkodobú letnú turistiku, vodné športy a kúpanie, rybolov, poľovníctvo a poznávanie kultúrnych pamiatok. Poľovnícky deň v Zámockom parku pritiahol širokú verejnosť z blízkeho i vzdialenejšieho okolia a kynológov z celého Slovenska aj z Česka. Od skorého rána sa organizátori venovali najmä deťom, ktoré súťažili v kreslení, lukostreľbe aj v streľbe zo vzduchovky. Mohli si pozrieť živé zvieratá vo voliére, previezť sa v koči ťahanom koňmi či šantiť na skákacom hrade. Po deviatej hodine sa začala už tradičná Klubová výstava jazvečíkov, Klubová výstava kokršpanielov a Oblastná výstava psov všetkých plemien.
Lesné hospodárstvo v okrese Malacky
Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihličnaté a 15 000 ha lesy listnaté. V okrese je 5 lesných správ v správe Státnych lesov a 24 iných subjektov ako štátnych. Na viatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali dubovo-hrabové lesy. Ako zvyšky pôvodných lužných lesov sa rieke Morave vyskytujú vŕbovo-topoľové lesy a jaseňo-brestové spoločenstvá.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Zdravotný stav lesných porastov sa za posledných desať rokov výrazne zhoršil. Na ich zdravotnom stave sa uplatňuje synergické pôsobenie extrémnych teplôt, sucha, vplyvu emisií, ktoré sa prejavujú aj vo forme kontaminácie lesnej pôdy a v zmene jej chemizmu. Na stave lesného fondu sa podieľa aj pokles hladiny spodnej vody. Z fyzických poškodení sú to najmä požiare a víchrice. Lesným požiarom v obvode Malacky v roku 1993 bola časť lesných porastov zničená.
V roku 1991 popri štyroch veľkých podnikoch lesného hospodárstva (Západoslovenské lesy, š.p., Stredoslovenské lesy, š.p., Severoslovenské lesy, š.p. a Východoslovenské lesy, š.p.) vznikli ďalšie štátne podniky a to Lesy Beňuš, Podolínec, Malacky, Smolenice a Topoľčianky. Po územnej reorganizácii štátu v roku 1996 sa z pôvodných Západoslovenských lesov, š.p. vytvorili Lesy Bratislava, š.p., Lesy Trenčín, a z Východoslovenských lesov, š.p. Lesy Prešov, š.p. Najväčšia reorganizácia nastala v roku 1999, keď minister pôdohospodárstva SR svojim rozhodnutím č. 2795-1999-420 zo dňa 20. 4. 1999 zriadil jeden štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Tento vznikol zlúčením štátnych podnikov Lesy Bratislava, Lesy Trenčín, Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Severoslovenské lesy Žilina, Lesy Košice, Lesy Prešov a Semenoles Liptovský Hrádok ku dňu 1. 7. 1999 ako podnik verejnoprospešnej činnosti.
Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a poľovníctvo
Poľovníctvu, ako súčasti ekologického obhospodarovania lesa venujú Vojenské lesy a majetky SR, š. p. patričnú pozornosť. Revíry disponujú značnou biodiverzitou a dostatočným počtom poľovnej zveri. Na chov danielej a muflonej zveri, ktorá trvalo dosahuje vysokú kvalitu je výrazne zamerané poľovné hospodárenie v Malackách.
Výmera poľovných revírov:
- G.R. Pliešovce Javorie 14 518 ha
- Sklené - Rovná dolina 2 440 ha
- O.Z. Malacky Záhorie 25 598 ha
- Turecký Vrch 2 009 ha
- O.Z. Kežmarok Javorina 26 900 ha
- O.Z. Kamenica n/Cirochou Reserved hunting ground 15 096 ha
- Kamenica nad Cirochou 15 096 ha
- Spolu 86 561 ha
Základné doby lovu:
- Diviak, diviačica 01. 07. - 15. 01.
- Diviača, lanštiak celoročne
- Srnec 16. 05. - 30. 09.
- Srna, srnča 01. 09. - 31. 12.
- Jeleň, jelienča 01. 08. - 15. 01.
- Jelenica 01. 08. - 31. 12.
- Daniel 01. 09. - 15. 01.
- Danielka, danielča 01. 08. - 31. 12.
- Daniel vo zvernici 01. 09. - 31. 01.
- Muflón 01. 08. - 15. 01.
- Muflónka, muflónča 01. 08. - 31. 12.
- Muflón vo zvernici celoročne
Bodová hodnota zveri v poľovných revíroch:
- Jeleň (Cervus elaphus) Javorina 234,95 CIC
- Daniel (Dama dama) Uznaný zverník Hlboká Mláka 203,33 CIC
- Muflón (Ovis musimon) Uznaný zverník Hlboká Mláka 229,05 CIC
- Srnec (Capreolus capreolus) Javorina 138,98 CIC
- Diviak (Sus scrofa) Javorie 129,10 CIC
- Vlk (Canis lupus) Javorina 43,32 CIC
Lov v poľovných revírov a zverniciach VLM SR, š.p. sa riadi všeobecnými podmienkami, ktoré dopĺňajú špecifické podmienky príslušného odštepného závodu. Pomerne veľká časť lovu je prevádzaná vo forme poplatkového lovu s kompletnými ubytovaco-stravovacími službami vo vlastných zariadeniach.
História poľovníckych organizácií na Slovensku
Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria , Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty.
Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva. Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. 27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov. predseda - MUDr. Dr. Dr. 21. 10. 10. 12. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov.
Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky. Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky. Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva. LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv. 12. 8. 6. 5. 23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923 Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu. Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty.
Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. 18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924). Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu. 29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín. 11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr. Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň. 23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS. Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký.
5. 1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave. Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász. 15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga. VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ. Do Brna vyslal LOS troch svojich funkcionárov Dr. Jozefa Baára, Františka Vodičku a Cypriána Čecha do Brna. 22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I.
6. - 9. 11. 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov založená v Paríži Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil Internationál de la Chasse). Prvým prezidentom CIC sa stal Maxim Ducrocq a tajomníkom gróf d´ Adix. 12. 4. 1931 sa konalo v Bratislave VZ LOS. 10. 4. 2. 8. 1932 Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa. Taktiež bola stanovená celoročná ochrana norka európskeho, svišťa vrchovského a čiastočná ochrana , kuny lesnej a skalnej a vydry riečnej od 1. 3. do 31.
18.10. 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, zaoberajúca sa vrcholnými otázkami poľovníctva v ČSR. Združovala ČSMJ a nemecký Vebanddeutscher Jäger St. 9. 4. 1933 sa v Bratislave konalo VZ LOS. 6. 5. 1934 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie. Jeho výsledkom bolo vydanie osobitného zákona č. 57/1936 Sb. Z. a n. o potlačovaní pytliactva. 25. 11. 1934 sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935.
22. 6. 1935 sa konalo prvé zasadnutie Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku v Bratislave. 2. 4. 1935 sa konalo ustanovujúce VZ Cudzineckého loveckého klubu . Činnosť tohto klubu bola pomerne rozsiahla a svojím významom presahovala hranice Slovenska. Dňa 29. 11. V roku 1936 sa v rámci Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe uskutočnila Celoštátna výstava poľovníctva, rybárstva a ochrany prírody.
Súťaže poľovníckych trubačov
Slovenské poľovníctvo má bohatú históriu skúmania zvukových prejavov poľovnej zveri. Sme prvou krajinou v Európe, v ktorej sa začali organizovať pravidelné súťaže pod organizačným vedením SPZ, Klubom histórie slovenského poľovníctva pri SPZ a Múzeom vo Sv. Antone. Tieto súťaže ukázali cestu napredovania vo vábení poľovnej zveri a svoju opodstatnenosť.
Klub trubačov SR pri SPZ Vás pozýva na tradičný Zimný kurz poľovníckeho trúbenia, ktorý sa uskutoční 23-25.1. Slovenskí vábiči jeleňov úspešne reprezentovali na 26. Majstrovstvách Európy vo vábení jeleňov, na ktorých nechýbala ani slovenská reprezentácia.
Srdečne Vás pozývame na 1. ročník Česko- Slovenskej súťaže poľovníckych trubačov ( 38. ročník Celoslovenskej súťaže v hre na lesnicu a poľovnícky roh a 20. Súťaž sa uskutoční dňa 6.6.2015 v Zámockom parku v Malackách.
Ďalšie informácie
OPK Bratislava, MsO SPZ Bratislava a Farnosť sv. Dóme sv. Svojou polohou a prírodnými podmienkami má okres Malacky dobré predpoklady pre rozvoj CR. Vhodné podmienky sú pre krátkodobý pobyt v prírode, letnú turistiku, vodné športy a kúpanie, rybolov a poľovníctvo. Na tento účel možno využívať prírodné kúpaliská v Malých Levároch, Jakubovciach, Gajaroch, Plaveckom Štvrtku vo vyťažených štrkovniach a pieskovniach. Krásu rieky Moravy možno obdivovať pri prechádzkach v jej povodí. Pripravovaná cykloturistická trasa pozdĺž Moravy ich odhalí v plnej kráse.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o poľovníctve“), podľa § 56 ods.
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #malacky