Zástupcovia poľovníckej samosprávy a neštátnych vlastníkov lesov sa zhodli na východiskách a riešeniach, ktoré budú spoločne presadzovať pri novelizácii zákona o poľovníctve. Prezident Slovenskej poľovníckej komory (SPK) inicioval stretnutie zástupcov SPK, Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) a Petičného výboru Poľovníctvo má zmysel s predstaviteľmi Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Cieľom bolo prerokovať východiská spoločných stanovísk pre formuláciu priorít legislatívneho zámeru novelizácie zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, vykonávacej vyhlášky č. 344/2009 Z. z. a dohodnúť rámce ďalšej spolupráce. Uvedomujúc si potrebu urýchlene riešiť škody spôsobované zverou na lesných porastochn účastníci rokovania analyzovali súbor pripomienok formulovaných úniou vlastníkov v rámci pripomienkového konania k doteraz predloženým návrhom na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, respektíve k návrhu nového zákona.
Aj politické turbulencie motivujú hľadať zhodu medzi relevantnými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov a užívateľov poľovných revírov. Na tomto stretnutí sa podarilo dospieť k stanoviskám, ktoré budeme spoločne presadzovať.
Zásadné zmeny v poľovníckom plánovaní
Účastníci rokovania podporili návrh, aby sa výška škôd považovala za rozhodujúcu veličinu pre posudzovanie priaznivého (primeraného) alebo nepriaznivého stavu zveri. S cieľom objektivizácie stavu a vývoja populácií voľne žijúcej zveri je nevyhnutné urýchlene uplatniť nezameniteľnú kontrolu plnenia plánovaného lovu samičej zveri a mláďat.
Zavedenie elektronických kníh návštev poľovných revírov k tomu môže výrazne prispieť. V súčasnosti ju využíva len necelých 40 percent a evidenciu úlovkov cez aplikáciu Polovstat necelých 60 percent užívateľov revírov. Pri love trofejovej zveri treba prehodnotiť selektívno-chovateľské kritériá.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Stanovenie hranice správnej a nesprávnej selekcie na rozdieloch parametrov trofejí rádovo v centimetroch nie sú dlhodobo udržateľné ani v kontexte platných zásad selekcie v okolitých krajinách. Kritériá treba zjednodušiť a tým zvýšiť ich použiteľnosť v praxi.
Poľovnícky manažment pôvodných i nepôvodných druhov raticovej zveri
Vzhľadom na rozpínavosť danielej a muflonej zveri, na významné zmeny biotopov a možností prirodzenej migrácie zveri, na zmeny v územnej celistvosti a súvislosti poľovných pozemkov revírov treba aktualizovať a modifikovať poľovnícku rajonizáciu. Chov danielej a muflonej zveri tolerovať a podporovať len na uznaných lokalitách a v poľovných oblastiach, kde je plánovaný už dlhodobo.
Jej obhospodarovanie prísne a prednostne kontrolovať štátnou správou, všade inde ju eliminovať intenzívnym lovom.
Zmeny podmienok uznávania a užívania poľovných revírov
Účastníci rokovania sa nedohodli na nevyhnutnosti zníženia minimálnej výmery poľovných revírov ako prostriedku na zavedenie vlastnícky opodstatnených výmer revírov, čo by malo garantovať vlastníkom malej výmery poľovných pozemkov v spoločnom revíri zvýšenie prednostných práv pri výkone práva poľovníctva. Ako alternatívne riešenie na dosiahnutie rovnakého cieľa, pri súčasnej garancii zachovania biologických zásad tvorby hraníc poľovných revírov, sa preverí inštitút takzvaného neopomenuteľného vlastníka.
Rybárske štatistiky
Rybári si vlani z revírov Slovenského rybárskeho zväzu privlastnili 1 079 557 chytených rýb, ktoré vážili dovedna 1 774 797 kilogramov. Priemerná kusová hmotnosť úlovku predstavovala 1,64 kilogramu.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Najlovenejšou, respektíve najprivlastňovanejšou rybou bol už tradične kapor rybničný. Jeho úlovok prevýšil 446-tisíc kusov pri hmotnosti 1 337 ton. Po kaprovi si rybári najviac privlastňovali pstruha dúhového a karasa striebristého. Druhové zloženie najlovenejších rýb sa opäť nezmenilo.
Odráža rybárske obhospodarovanie voľných vôd užívateľmi. Do revírov vo veľkej miere vysádzajú kapry rybničné a pstruhy dúhové presahujúce najmenšiu lovnú mieru a v priebehu pár dní po povolení lovu sú z revírov vylovené a privlastnené. Tento systém hospodárenia nie je práve najvhodnejší, nereflektuje využívanie prirodzenej produkcie vodného prostredia, je však dlhodobo zaužívaný.
Zaznamenaný trend v obhospodarovaní voľných vôd podporuje aj platná legislatíva, ktorá umožňuje celoročný lov a privlastňovanie kapra na ostatných vodných plochách. Do týchto kaprových vôd sa bežne vysádza aj pstruh dúhový a úlovky uvedených druhov sú preto početné. Karas striebristý sa do voľných vôd dostáva predovšetkým z rybničných sústav, cielene sa s ním nezarybňuje.
Dravce
Z dravých druhov rýb medzi privlastnenými úlovkami dominoval zubáč veľkoústy, nasledovala šťuka a sumec. Úlovky zubáča boli najpočetnejšie na veľkých vodných nádržiach. Najviac šťúk na Oravskej priehrade (vyše 1 200 ks), takmer 10 percent z celkového úlovku šťúk v rámci revírov SRZ. Pozvoľne klesajúce brehy Oravskej priehrady a množstvo submerznej vegetácie predstavuje pre šťuky ideálny biotop.
K dravým druhom rýb zaraďujeme aj boleňa a ostrieža. Boleň sa cení ako atraktívna športová ryba, ale aj ostriež sa stáva naozaj cenným úlovkom. Športoví rybári sa zameriavajú na väčšie jedince ostrieža, na viacerých rybárskych revíroch bola zavedená aj jeho horná miera. Tento druh, kedysi rybármi považovaný za škodlivý, zažíva momentálne návrat na vrchol popularity.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Reofily
Z reofilných (prúdomilných) druhov rýb bol najprivlastňovanejší jalec hlavatý, nasledoval nosáľ, mrena a podustva. Tieto druhy tvorili v minulosti hlavnú časť úlovkov zo slovenských riek. Ich úlovky dlhodobo klesajú. Neznamená to však, že by ich stavy v našich vodách boli nízke, skôr je za tým nezáujem o tieto druhy rýb. Rybári dnes preferujú ľahko dostupného kapra alebo pstruha dúhového…
Výskyt Šakala Zlatého
Šakal zlatý (Canis aureus) je v súčasnosti bežným zástupcom psovitých v Indii, Pakistane, Afganistane a ďalších ázijských krajinách a v severnej Afrike. Hranica ázijskoeurópskeho areálu prechádza Tureckom, s rozšírením v Grécku, Rumunsku, Bulharsku a krajinách bývalej Juhoslávie. V Uhorsku sa podľa starších literárnych zdrojov vyskytoval v 18. a 19. storočí až po Neziderské jazero.
V rámci diskusie o autochtónnosti šakala na Slovensku možno poukázať na ďalšie literárne zdroje, podľa ktorých možno predpokladať, že „trstinový vlk“ známy z Uhorskej nížiny a popisovaný ako (Canis lupus minor) bol vlastne šakal zlatý.
Paszlavszky (1918) ho spomínal v Chorvátsku a poznal ho ako „malého vlka“ či „lúčneho vlka“, ktorý nebol jednoznačne zaradený v zoologickej systematike. Popísal jeho výskyt aj v Panónii a v severozápadných Karpatoch. Sládek a Mošanský (1985) upozornili na odbornú polemiku v zahraničnej literatúre o tom, či išlo o miestny poddruh vlka alebo šakala. Zaujímavá diskusia sa skončila záverom, že v prípade „trstinového vlka“ v skutočnosti šlo o šakala.
Až donedávna bol šakal našej poľovníckej verejnosti vcelku neznámym, skôr exotickým druhom a neuvádzal sa ani v bežnej poľovníckej literatúre. V tejto súvislosti je zaujímavý údaj o overených úlovkoch šakala v susednom Maďarsku (z r. 1942), a z r. 1983 v lokalite vzdialenej asi 20 km južne od slovenských hraníc (Gyarmatpuszta).
Anatomické znaky
Existuje niekoľko typických anatomických znakov na základe ktorých je možné odlíšiť šakala zlatého od líšky, vlka a psa (HELL A BLEHO, 1995, Rajský a kol., 2005 a iní):
- podľa nadočnicových výbežkov na lebke
- podľa chvosta
- podľa zubov
- podľa zrastených brušiek dvoch prostredných prstov
- a ďalších znakov, ktoré však určí len odborník (RAJSKÝ A KOL., 2005).
Najspoľahlivejším praktickým rozpoznávacím znakom, viditeľným aj na odtlačku stopy šakala je zrastená zadná strana brušiek dvoch prostredných prstov, čo je markantné najmä na hrudných končatinách. Oba prostredné prsty a ich pazúriky sú postavené veľmi blízko pri sebe. Tento znak nemá ani pes, ani vlk alebo líška.
Tri etapy výskytu šakala
V súčasnosti sa novodobý výskyt šakala zlatého na Slovensku dá rozdeliť na tri časové etapy. Prvým je obdobie pred uzákonením ochrany šakala zlatého v roku 2001, druhým obdobie počas ochrany šakala zlatého do roku 2009, a tretím je súčasné obdobie - po uzákonení dobu lovu šakala zlatého.
Z obdobia pred 1. júlom roku 2001, kedy šakal zlatý nebol zaradený medzi poľovnú zver v zmysle práva, pochádzajú štyri potvrdené úlovky. Prvý jedinec bol ulovený v roku 1989 pri Čiernej nad Tisou na Potiskej nížine (Medzibodrožie). Druhý známy úlovok šakala zlatého je z februára 1995 a pochádza z Tribečského pohoria pri Nitre.
Tretí potvrdený úlovok šakala zlatého na Slovensku z okresu Dunajská Streda - z okolia Gabčíkova. Štvrtý potvrdený úlovok šakala zlatého na Slovensku je z roku 1997, pri obci Kamenné Kosihy v okrese Veľký Krtíš. Na výskyt šakalov tam však miestni poľovníci upozornili už v roku 1995.
Neoficiálne údaje naznačujú, že na území Trnavského kraja (na Žitnom ostrove) v okrese Dunajská Streda mohli byť už pred rokom 1996 ulovené minimálne dva ďalšie exempláre šakala zlatého. Jeden v roku 1992 bol laicky posúdený ako kríženec líšky a psa. Ďalšieho jedinca druhovo neurčenej psovitej šelmy tu ulovili v roku 1994 v domnienke, že ide o líšku.
V rokoch 1997 - 2010 bol pozorovaný výskyt šakala pri Okoči, ale aj neďaleko okresného mesta Dunajská Streda, pri Veľkom Mederi, Gabčíkove, Vojke, Bodíkoch, Bake a ďalších lokalitách. Zväčša išlo pozorovania šakala v poľných poľovných revíroch (M III Žitný ostrov), ale šakal bol opakovane sledovaný v uplynulých rokoch aj na teritóriu poľovnej oblasti (J I Podunajská), v lokalite priamo na brehu pôvodného koryta Dunaja a v jeho inundačnom území v (k. ú. Vojka pri Dunaji, Šuľany, Bodíky, Kľúčovec), ale aj z okolia obcí Čiližská Radvaň, či Čičov.
Piaty známy a odborne zdokladovaný úlovok šakala zlatého z obdobia pred rokom 2001 je zo Zemplína. Ďalší údaj o potvrdenom výskyte z tohto obdobia pochádza z okresu Nové Zámky, kde bol v roku 2006 nájdený uhynutý samec šakala zlatého. Niekoľko prípadov pozorovania šakalov (aj ich ulovenia) hlásili poľovníci následne aj z Veľkého Krtíša, Lučenca, Poltára.
Tretia etapa výskytu šakala
Treťou etapou výskytu šakalov je súčasné obdobie (od roku 2009), od doby platnosti zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Prvý známy úlovok v tomto období je z 27. decembra 2009, jednalo sa o samicu, ktorú ulovili v k.ú. Čebovce, okres Veľký Krtíš. Druhý známy úlovok je z roku 2010 z Trebišova (k. ú. Trebišov).
V roku 2010 bol ulovený šakal v poľovnom revíri Studenec Bátovce, nachádzajúcom sa v k.ú Ladzany v okrese Krupina. Ďalším známym úlovkom je samec šakala zlatého, ktorého v januári 2011 ulovili v k. ú. Radvaň nad Dunajom v okrese Komárno. Ďalšie prípady úlovkov šakala zlatého a nájdených uhynutých jedincov, najmä na cestných komunikáciách sú aj z okresov Bratislava, Trnava a Galanta, aj keď niektoré z nich sa do oficiálnych štatistík nezaraďovali.
Konkurent
Šakal zlatý predstavuje významného potravového a priestorového konkurenta líšky hrdzavej, najmä v nížinných revíroch. V súčasnosti sú stavy zajacov a bažantov v našich podmienkach pod značným tlakom autochtónnych predátorov (najmä líšky), ale aj pernatých dravcov. Potravná konkurencia dvoch alebo viacerých ekologicky blízkych druhov sa obyčajne zmierňuje rozdelením biotopov (habitátov), migračným správaním, asynchrónnym rozmnožovaním, posunom aktivity alebo zmenou preferencie určitej potravy.
Vzhľadom na vysoké stavy líšok na Slovensku sa pri zvyšovaní populácie šakala môže zvýšiť sumár predačného tlaku nielen na poľovnú zver, ale i na ostatné cicavce a vtáky (vrátane druhov požívajúcich ochranu). Môže dôjsť ku všetkým aspektom potravnej konkurencie, k migrácii aj k zmene preferencie určitej potravy.
Srnčatá aj diviačatá
Podľa pozorovaní situácie šakala zlatého a jeho vplyvu na iné druhy zveri v Maďarsku v oblasti (Baranya) sa šakal stáva významným predátorom srnčiat a diviačat. V niektorých revíroch (v oblasti maďarsko-chorvátskych hraníc) sa šakal môže podieľať až na 50 % strát srnčiat. Vzhľadom na súčasné nízke stavy šakala zlatého na našom území však nepovažujeme jeho predačný tlak za významný.
Oproti líškam majú šakaly taktickú výhodu lovu v tom, že vytvárajú rodinné svorky a lov tým môže byť efektívnejší. Všetky opísané poznatky a výskumy o potravných nárokoch šakala dokazujú, že šakal čerpá zo širokého spektra zdrojov potravy. Závisí preto aj od disponibilných zdrojov prirodzenej potravy (ako jedného z ekologických predpokladov) akým tempom prebieha jeho „usídlenie“ v nových areáloch.
Jeho lov
Lov na šakala individuálnou poľovačkou nie je jednoduchý, nakoľko vychádzajú spravidla pri zotmení a aktívne sú aj v nočných hodinách. Náhodne sa ho podarí uloviť pri postriežke na raticovú zver, častejšie skoro ráno pri „zaťahovaní“ do húštin, alebo na spoločných poľovačkách na diviaky. Počas denných hodín sú rodičovské páry šakalov významnejšie aktívne iba počas letných mesiacov po „vyvádzaní“ mláďat.
Podľa informácií z Maďarska neboli pozorované prípady kritických situácií medzi šakalom a človekom (s výnimkou dohľadávky postrelených jedincov) a šakal (na rozdiel od líšky) neatakuje chovy hydiny a malých hospodárskych zvierat. Skúsenosti so zmeneným správaním šakalov chorých na besnotu v stredoeurópskych podmienkach (na rozdiel od situácie v jeho ázijskom areáli) chýbajú, predpokladať však môžeme, že by boli pozorované podobné klinické príznaky (najmä absencia plachosti pred človekom) ako je tomu pri ostatných druhoch psovitých (líška, vlk, pes), alebo aj pri mačkovitých a iných mäsožravcoch.
V súčasnosti je možné celkom jednoznačne potvrdiť sporadický výskyt šakala zlatého (Canis aureus) na území Slovenska. Jeho expanzia je spôsobená pravdepodobne kumuláciou niekoľkých príčin, najmä zvyšovaním početnosti jeho populácie na Balkánskom polostrove, a najmä v susednom Maďarsku, ktoré je považované vo vzťahu k jeho migrácii na Slovensko za východiskový - nástupný areál.
SMS povolenia na rybolov
Po úspešnom testovaní predaja hosťovacích povolení na rybolov na pstruhových revíroch Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) - Rady Žilina (Bešeňová, Palcmanská Maša) prostredníctvom SMS, spustil SRZ od začiatku júna predaj povolení formou SMS aj na všetky ostatné revíry, ktoré SRZ - Rada obhospodaruje.
"Predaj cez SMS je spustený na všetky lovné revíry v obhospodarovaní SRZ - Rady. Ide len o jednodňové povolenia, v prípade detí sú to týždenné povolenia na kaprové vody, keďže denné detské hosťovacie povolenia na kaprové vody neexistujú," doplnil tajomník s tým, že v prvej fáze projektu si rybári na vodných nádržiach (VN) Bešeňová a Palcmanská Maša kúpili cez SMS asi 160 povolení.
Po zaslaní SMS v požadovanom tvare príde SMS s kódom, ktorý si rybár zapíše do kolónky Hosťovacie povolenia na rybolov v záznamoch o úlovkoch.
Letný lov na Dunaji
Lov na Dunaji môže byť úspešný, aj keď je voda teplejšia. Treba si len dobre vybrať miesto a zvážiť možnosti rybolovnej techniky. Júl býva najteplejším mesiacom v roku. Biologické procesy v teplej vode prebiehajú naozaj veľmi rýchlo. Aj v takom veľtoku, ako je Dunaj, sa v lete zohreje voda na vyše 25 stupňov Celzia a prekypuje prirodzenou potravou pre ryby. Častou dilemou rybárov je, na čo a hlavne kde tam vtedy chytať.
Priestor na rybačku je počas hlavnej dovolenkovej sezóny užší. Scenéria i čoraz čistejšia voda láka k Dunaju rekreantov, ktorý často obsadia celé kilometre brehu, takže rybári majú k dispozícii len to „ostatné“. Cez deň lov komplikujú aj frekventované vlny. Výletné lode, ale aj množstvo malých plavidiel Dunaj doslova rozbúria. Preto treba pred samotným lovom odsledovať, čo sa deje na jednotlivých úsekoch.
Väčšina rybárov loví z brehu. Miesto, kde sa zložíme, si treba vybrať na základe prečítania vody alebo odpozorovania, kde lovia domáci. Nie všade je Dunaj rovnaký. Máme úseky, kde je blízko brehu viac ako trojmetrová hĺbka, ale i také, kde je aj na sto metroch hĺbka sotva jeden a pol metra. Na všetkých typoch sa dá uloviť ryba, no nie vždy. V letných mesiacoch hľadajte radšej vodu, ktorá má ťažný charakter, teda dostatočne prúdiacu a hlbokú. V nej je predsa len viac kyslíka, čo v teplých mesiacoch často predstavuje rozhodujúci faktor. Takéto vody sú bohaté na amury, kapry či pleskáče.
Kŕmenie je podstatný faktor úspechu i v lete. Pri priemernom stave preteká Dunajom až okolo dvetisíc kubických metrov vody za sekundu. Ak chcem mať na lovnom mieste ryby, najskôr zisťujem, kam sa pri danom prúdení dostáva nahadzované krmivo. Pred samotným kŕmením sa postavím do toku približne v polmetrovej hĺbke, kde zvyčajne vidím na dno. Zopár zrniečok partikla hodím pri nohách do vody a pozorujem, v akej vzdialenosti dosadnú na dno…
Vyhodnotenie súťaže úlovkov
Vyhodnotili sme jubilejný ročník súťaže úlovkov, ktorú organizujeme v spolupráci s Radou SRZ. Vďaka úlovkom, o ktorých nás, milí priatelia rybári, informujete, je naša súťaž akýmsi historickým zrkadlom zarybnenia zväzových vôd. Rovnako poukazuje na šikovnosť rybárov a ich majstrovstvo pri zdolávaní kapitálnych rýb na rybárskych revíroch Rady SRZ.
Do tohtoročnej súťaže sa s úlovkami prihlásilo opäť dostatok rybárov a aj úspešných rybárok, čo je potešiteľné! Ako sme teda lovili v sezóne 2024?
Štatistika súťaže
V našej súťaži nevíťazí automaticky najťažšia ryba. Dôležité je, o koľko úlovok presahuje stanovenú tabuľkovú hmotnosť daného druhu. Čím viac, tým vyšší je jeho koeficient pri hodnotení. V tohtoročnej súťaži dominovali, tak ako po minulé roky, úlovky kaprov a sumcov, zastúpené boli aj amury, zubáče, šťuky a ostrieže. Menej už pleskáče vysoké, jalce hlavaté, bolene, karasy, mreny a pstruhy dúhové či potočné.
Z úlovkov, ktoré nám zasielate, vypadla opäť hlavátka, lipeň, pstruh jazerný, jalec tmavý, ale aj plotice, nosále, podustvy, jesetery či liene. A čo je zaujímavé, aj tolstolobiky. Najhmotnejšími zdolanými rybami boli sumce, tie vďaka koeficientu obsadili prvé dve priečky. Ťažké boli aj úlovky amurov a kaprov, mali síce vysoký koeficient, ale o šupinku ich zdolal pleskáč vysoký, ktorý sa nakoniec umiestnil na treťom mieste.
Najúspešnejší rybári
Úlovky od rybárov prichádzali približne zo 43 rybárskych revírov, pričom najviac rýb sme zaznamenali z vodných nádrží Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Domaša a Ľadovo, veľa úlovkov bolo aj z tečúcich vôd, z dunajských, vážskych, nitrianskych a moravských revírov. Spolu sme za celý rok nakoniec udelili 24 zlatých, 11 strieborných a 9 bronzových odznakov.
Najvyššie ohodnotený, po zohľadnení koeficientu, bol kapitálny sumec zdolaný vo VN Kunov, s hmotnosťou 100 000 gramov a s úctyhodnou dĺžkou 2 520 mm (lovec Milan Markovič). Za ním sa umiestnil opäť sumec s hmotnosťou 93 700 gramov a dĺžkou 2 200 mm (lovec Dušan Pentuch). Tretí v poradí s najvyšším koeficientom skončil jalec hlavatý s hmotnosťou 5 200 gramov a dĺžkou 790 mm (lovec Peter Vizičkanič). Uvedení traja rybári získavajú od Rady SRZ celoročné povolenia na zväzové kaprové vody na rok 2025.
Rybovod na Osturňanskom potoku
Preverili sme funkčnosť rybovodu derivačnej malej vodnej elektrárne na potoku s kamennými lavicami a zároveň zmapovali výskyt rýb. V revíri Osturňanský potok podľa štatistiky úlovkov vo vybraných rokoch 2017 až 2021 ulovili rybári len pstruhy potočné, a to v množstvách od 33 do 60 kusov. Pstruhy lovia na samotnom Osturňanskom potoku, ale zarybňovanie prebieha takmer v celom čiastkovom povodí tokov. Revír Osturňanský potok vrátane Frankovského potoka a jeho prítoku Furmanec sa zarybňuje násadou rýchleného a jednoročného pstruha potočného v množstvách niekoľko sto, až niekoľko tisíc kusov.
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #sumar #ulovkov