Poľovníctvo a rybárstvo, ako aktivity úzko spojené s prírodou, prinášajú nielen radosť a relax, ale aj potenciálne riziká spojené s prenosom rôznych ochorení. Je dôležité byť informovaný o týchto rizikách a dodržiavať preventívne opatrenia na ochranu zdravia ľudí aj zvierat.
Vtáčia chrípka
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a referenčným laboratóriom EÚ zverejnil 3. októbra 2022 správu o vtáčej chrípke za obdobie jún - september 2022. V tomto období bol v EÚ zaznamenaný bezprecedentne vysoký počet prípadov vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) u voľne žijúceho a domáceho vtáctva.
V predchádzajúcich rokoch neboli v letnom období zistené žiadne prípady alebo len niekoľko prípadov. Od 11. júna do 9. septembra 2022 bolo v 16 krajinách EÚ/EHP (vrátane Spojeného kráľovstva) hlásených 788 prípadov HPAI (56 u hydiny, 22 u vtákov chovaných v zajatí a 710 u voľne žijúceho vtáctva).
Nezvyčajná perzistencia u voľne žijúceho vtáctva sa vyskytovala počas celého leta v celkovo 15 európskych krajinách. Masívne infikované voľne žijúce vtáctvo tiež predstavovalo pretrvávajúce riziko nákazy pre domáce vtáctvo.
Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce (pštrosy, emu).
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N.
Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už v 35 prípadoch. Takmer v polovici týchto prípadov šlo o hromadný úhyn vodného vtáctva vo vymedzenej lokalite.
Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. V okrese Komárno bola za monitorovaciu oblasť s enzootickým výskytom nákazy vyhlásená plošne celá časť okresu západne od Váhu. Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy.
Výskyt bol oficiálne potvrdený u voľne žijúceho vtáctva v siedmich štátoch, konkrétne v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku. Vo väčšine prípadov došlo k hromadnému úhynu vtáctva (nálezy desiatok až stoviek uhynutých vtákov). V chove hydiny je do dnešného dňa známy jeden prípad v chove moriek na juhovýchode Maďarska (obec Békés), kde bol zaznamenaný náhly úhyn zvierat (14 %) a pokles v príjme vody takmer o 75 %.
Myxomatóza
Na západnom Slovensku, v okresoch pôsobnosti Regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) Dunajská Streda a Trnava, bola potvrdená myxomatóza u zajacov poľných. Z viacerých miest sú hlásené prípady jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Na sociálnej sieti a na svojom webe o tom informuje Slovenská poľovnícka komora (SPK). Upozorňuje, že myxomatóza vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny.
„Z regiónov máme hlásené informácie, že sa objavujú častokrát jedince zajacov, ktoré sú nositeľmi príznakov tohto ochorenia. Uvedené ochorenie je smrteľné pre zajačiu zver, nepredstavuje však riziko prenosu na človeka,“ uviedla komora.
Spresnila, že choroba postihuje najmä králiky a v posledných rokoch aj zajace poľné. U pôvodného hostiteľa - amerického zajaca, prebieha mierne, no u európskych druhov má ťažký, často smrteľný priebeh.
Príznakmi ochorenia sú strata plachosti, malátnosť, vyčerpanosť, zdurenie jednotlivých častí tela, najmä v okolí očí, nosa a úst zajaca, kde sa často objavujú aj červené škvrny. „Smrtnosť tohto vírusového ochorenia dosahuje 80 až 90 percent populácie.
Medzi odporúčané opatrenia na zabránenie šíreniu choroby patrí eliminácia chorých a uhynutých jedincov pri dodržaní všetkých hygienických zásad (jedinca zakopať, jamu vyvápniť a dodržiavať dezinfekčné postupy),“ spresnila SPK.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Poľovníkom odporúča aj hlásiť výskyt podozrivých kusov príslušnej RVPS, dodržiavať hygienické zásady pri manipulácii a v prípade potreby spolupracovať so štátnymi orgánmi pri mimoriadnom love a monitoringu.
Myxomatóza je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené myxoma vírusom. Vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny. Koordinovaný postup poľovníkov, veterinárov aj verejnosti je podľa SPK nevyhnutný na ochranu biodiverzity Slovenska.
Vírus sa prenáša najmä krv sajúcim hmyzom, ako sú komáre, blchy či ovady, priamym kontaktom medzi jedincami alebo nepriamo cez kontaminované prostredie. Je veľmi odolný, prežíva mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat.
Ochorenie patrí medzi ohniskové nákazy so sezónnym výskytom a najviac sa šíri koncom leta a začiatkom jesene.
Na základe výsledkov laboratórneho vyšetrenia potvrdila Štátna veterinárna správa dňa 28. 8. 2025 výskyt patogénneho vírusu myxomatózy u zajaca poľného v ČR. Nákaza bola potvrdená testom PCR u troch uhynutých zajacov poľných z katastrálneho územia Práče z okresu Znojmo, približne pätnásť kilometrov od hraníc s Rakúskom.
Pravdepodobne sa jedná o prvý výskyt vysoko patogénneho vírusu kmeňa ha-MYXV myxomatózy adaptovaného na zajaca poľného. Presná charakteristika kmeňa vírusu bude vykonaná sekvenčným vyšetrením.
Obraciame sa na širokú poľovnícku aj nepoľovnícku verejnosť s negatívnou informáciou, že v posledných dňoch mesiaca október 2025 bola oficiálne potvrdená forma vírusu myxomatózy u zajacov poľných v pôsobnosti RVPS Dunajská Streda a Trnava.
Z regiónov máme hlásené informácie, že sa objavujú častokrát jedince zajacov, ktoré sú nositeľmi príznakov tohto ochorenia. Vírus myxomatózy u zajacov sa pôvodne objavil v Portugalsku a intenzita jeho šírenia nabrala stúpajúci trend v tomto roku v Nemecku, Rakúsku a Českej republike.
Besnota
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy.
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu.
Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere.
Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty.
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety.
Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať.
V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule.
V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie. U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej.
U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári.
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote.
V auguste 2006 bol v Slovenskej Republike potvrdený prípad besnoty u líšky. Od augusta 2006 do 8.1.2013 nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený žiadny prípad besnoty. Od januára 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 8 nových prípadov besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok.
Klasický mor ošípaných (KMO)
Klasický mor ošípaných (KMO) je vysokokontagiózne vírusové ochorenie, ktoré sa obmedzuje len na jeden druh zvierat. Postihuje ošípané a diviaky, ktoré sú prirodzeným hostiteľom vírusu. Môže prebiehať skryte, kedy ošípané vylučujú vírus močom, trusom a slizničnými sekrétmi. Rovnako je možný aj prenos z matky na plod, kedy sa rodia už infikované ciciaky. Tieto väčšinou uhynú krátko po pôrode.
Klasický mor ošípaných nie je ochorenie prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu, ktorá sa nelieči a choré a podozrivé zvieratá v ohnisku prípadne aj mimo neho musia byť usmrtené.
Šíri sa rôznymi cestami prenosu a predstavuje riziko tiež pre ošípané či diviaky vzdialené od ohniska nákazy, t.j. V chove sa infekcia šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat.
Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované.
Variabilita klinických príznakov klasického moru ošípaných je veľmi vysoká. Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. Aj patologický nález môže viesť k podozreniu na toto ochorenie.
Klasické patologické príznaky ochorenia sú kožné podliatiny a krvácaniny na vnútorných orgánoch, a tiež na koži a v podkoží. Na sliznici čriev možno pozorovať ulcerácie a nekrózy. Pri potratoch je to edém podkožia a deformácie hlavy a končatín.
Pri výskyte a potvrdení tohto ochorenia je dôležité dodržiavať všetky ochranné opatrenia nariadené príslušným zodpovedným úradom, ako v ohnisku, tak aj v pásme ochrannom (priemer 3 km) a pásme dohľadu (priemer 10 km). Chovatelia a ošetrovatelia ošípaných musia používať v práci v ustajňovacích objektoch pracovné odevy a obuv, ktoré po skončení prác musia zostať na pracovisku.
Aujeszkyho choroba (pseudobesnota)
Otázku z titulku si kladie čoraz viac chovateľov našich najobetavejších pomocníkov na spoločnej poľovačke na diviačiu zver - chovateľov duričov. Každoročne počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Neraz sa tento nerovný boj končí pre psíka tragicky. Nie je to však jediné a už nezvratné nebezpečenstvo, ktoré na spoločnej poľovačke hrozí nášmu psíkovi. Aujeszkého chorobu alebo inak pseudobesnotu, spôsobuje herpes vírus (SHV-1).
Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Ak sa z tejto skupiny zviera infikuje, stáva sa jeho nositeľom doživotne i keď má vytvorené protilátky. Nakazené zviera vylučuje vírus len v určitom životnom období kedy sa dostáva do tzv. viremickej fázy. Zvyčajne ide o oslabenie imunity z rôznych dôvodov (stres, pôrod, nevhodné chovateľské podmienky). Vtedy sa stáva nebezpečným aj pre ostatné zvieratá, ktoré môže nakaziť. Okrem vlastného druhu to môžu byť aj iné, napr. Človek nie je vnímavý na toto ochorenie. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom.
No v týchto prípadoch však musí ísť o prijatie dostatočne veľkej infekčnej dávky, zvyčajne spojenej s konzumáciou mäsa zvieraťa vo viremickej fáze alebo olízaním krvi, príp. Pri domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok).
Šírenie ochorenia a patogenita pri domácich ošípaných je pomerne dobre preštudovaná a domnievame sa, že u diviakov by mal byť priebeh ochorenia podobný. Pre potvrdenie tejto teórie by bolo však dobré vykonať rozsiahlejší monitoring v terénnych podmienkach príp. biologický pokus. U domácich ošípaných dochádza k vylučovaniu vírusu v priebehu celého roku. Naproti tomu u diviačej zveri sa podarilo zachytiť vylučovanie vírusu len v zimnom období v mesiacoch október až február (najčastejšie v decembri).
Analýzou ročného obdobia, v ktorom bolo zistené vylučovanie vírusu, sa nám núka niekoľko zmien v životných podmienkach a správaní sa diviakov, ktoré by mohli vplývať na šírenie ochorenia. Z najzávažnejších zmien, ktorá pravdepodobne zohráva primárnu príčinu vylučovania a šírenia vírusu je, že v tomto období sa odohráva párenie diviakov s intenzívnym kontaktom aj mimo rodinných zväzkov.
Diviaky v tomto období oveľa častejšie využívajú pre ne typický spôsob dorozumievania sa prostredníctvom tzv. nosonasalneho a nosoanálneho kontaktu, čo by vysvetľovalo aj pomerne vysoké percento infikovania diviačat. Ďalšia zmena, ktorá môže mať vplyv na vylučovanie vírusu sú spoločné poľovačky, vyvolávajúce stres u diviakov a nútený presun v rámci viacerých domovských okrskov. Intenzívnejšie kontakty v tomto období sú aj z dôvodov sústreďovania sa diviakov z polí na menšie plochy poskytujúce kryt v mimovegetačnom období. To vyvoláva u diviakov, chrániacich si svoj domovský okrsok, stabilný tzv.
Aj keď sa zdá, že ochorenie nemá žiadny vplyv na diviaky, pre poľovné psy je veľmi nebezpečné. K najpravdepodobnejšej možnej infekcii psov od diviakov môže dôjsť v období, keď sa najčastejšie používajú na spoločné poľovačky. Každoročne sa to aj stáva, len škoda, že psy uhynuté za príznakov tohto ochorenia sa zriedka dostávajú na laboratórne vyšetrenie, preto laboratórne potvrdených prípadov je menej. Pretože klinické príznaky ochorenia sú však typické a manifestné, určiť diagnózu je pomerne ľahké.
Pri správnom stanovení diagnózy pomáhajú aj anamnestické údaje, kde sa vždy uvádza kontakt s diviakom alebo konzumácia surového diviačieho príp. Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Za ten čas si chovateľ zvyčajne na psíkovi ani nevšimne žiadne príznaky. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, čo prechádza do pocitu svrbenia, ktorého intenzita sa stupňuje. Svrbenie u psov sa lokalizuje zvyčajne na hlavu a na okolie papule. Škriabanie je také intenzívne, že na miestach svrbenia sa vytvárajú otvorené rany. Nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, neskôr zášklby svalstva na hlave a krku.
Od r. 2007 je SR Rozhodnutím Komisie 2007/603/ ES uznané ako krajina bez výskytu Aujeszkého choroby u domácich ošípaných. V poľovníckej sezóne 2010/2011 bol v SR laboratórne potvrdený vírus u 13 diviakov. Prvý prípad bol zaznamenaný 15. 10. 2010 a posledný 23. 2. 2011. Laboratórne boli potvrdené ...
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #suvisjace #ochorenie