História lovu je história ľudstva. Najstaršie archeologické objavy svedčia o tom, že už od strednej doby kamennej sa prejavila snaha vtedajších ľudí loviť zvieratá a loviť ryby. Kolískou výtvarného umenia sa stal rôznymi maľbami a rytinami zveri a lovcov na skalách a stenách jaskýň. Bol aj základom hudby, lebo najstarším známym hudobným nástrojom na svete je píšťalka z kosti, ktorá slúžila na privábenie zveri.
Ľudská reč sa vyvíjala aj z toho dôvodu, že pri skupinovom love zveri sa pravekí lovci potrebovali dorozumievať rôznymi pokrikmi. Lov v „organizovanej“ skupine dal základ aj vzniku spoločenského poriadku. Už v 4 storočí pred našim letopočtom ho označoval Xenophon vo svojej knihe Kynegetikes ako vojenský výcvik v mierových časoch. Bol predovšetkým nástrojom výchovy mládeže k získaniu bojových schopností, telesnej sily, šikovnosti, znalosti terénu, schopnosti koordinovanej spolupráce v skupine, v dnešnom ponímaní k tímovej práci.
Rybárstvo v Stredoveku
Rybolov má svoje korene v staroveku, najmä na Blízkom východe a v Stredomorí. Dôkazy o rybolove pochádzajú zo starovekého Egypta, zobrazené na reliéfoch v hrobiek ako i iných objektov a i papyrusoch. Ryby sa lovili pomocou prútov, harpún, do sieti ako i do pascí. Používali sa pletené siete, koše z vŕbových prútov, harpúny, oštepy, háčiky a háky. Sa prejavila snaha umelého odchovu rýb v nádržiach a rybníkoch.
Ďalšími vyspelými civilizáciami staroveku boli najprv Grécko a neskôr aj Rím. Z obdobia Veľkej Moravy pochádzajú zanedbateľné pozostatky rýb. Medzi lovené druhy patrili zubáče, šťuky a sumce. kapitálne sumce bežne presahovali dĺžku 3 m a hmotnosť cez 100 kg.
Ryby sa lovili pomocou sietí s plavákmi a prehĺtacie dvojháčiky s dĺžkou až 10 m. Živé ryby sa prechovávali v jamách, umelých ramenách a studniach. Význam rybolovu a rybárstva bol po celý stredovek veľmi vysoký. V 16. storočí nastáva veľký rozmach rybnikárstva v Čechách. Hlavnou chovanou rybou bol kapor. U nás v tomto období začínajú vznikať rybárske cechy, ktoré vyberali poplatky.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Poľovníctvo v Stredoveku
V rámci histórie poľovníctva rozlišujeme štyri veľké časové úseky. V perióde „slobodného lapania zveri“, ktorá trvala od čias pračloveka až d 8. storočia, mohol každý kedykoľvek a kdekoľvek zabiť alebo chytiť ktorúkoľvek zver. Druhá, perióda „inforestácie“, bola obdobím chránených kráľovských lesov, ktoré „inforestoval“ , čiže vyhlásil za kráľovské, panovník. Tretia, perióda regálií, vznikla v súvislosti so zemepanstvom, kedy bolo právo poľovníctva začlenené do „regálií“, výsostných práv hospodárskeho užívania pozemkov, ktoré šľachte pôvodne udeľoval panovník.
Trvala od stredoveku až do 19. storočia a bola charakteristická nákladnými a okázalými šľachtickými lovmi a členením zveri na vysokú a nízku. Vysokú zver: jeleniu, zubry, medvede, diviaky lovila vysoká šľachta a nízku: zajace, líšky, jazvece, srnce mohla loviť nižšia šľachta. Napríklad Gejza I. roku 1075 daroval benediktínskemu kláštoru v Hronskom Beňadiku rozsiahle pozemky v údolí Hrona aj s hájnikmi, ktorí tam bývali. Kráľ Vladislav II. vydal roku 1504 poľovnícky zákon so zákazom lovu pre podaných. Zákon z roku 1729 o poľovníctve a vtáčnikárstve zakazoval lov aj mešťanom a cudzincom.
Stravovacie Návyky v Stredoveku
Stredovek bol z gastronomického hľadiska zaujímavé obdobie. Naši predkovia jedli málo zeleniny, ale pochutnávali si na mäse, ktoré by dnes vložili do úst len tí odvážnejší. Konzumovali takmer všetko, čo sa dalo uloviť. Kuchárska kniha zo 16. storočia obsahuje recepty na prípravu pávov, labutí a volaviek. Za ryby, teda pôstne jedlá, sa v stredoveku považovali aj živočíchy, ktoré nemajú s rybami nič spoločné.
V Starom zákone sa ryby definujú ako „všetko, čo má v mori, v riekach a potokoch plutvy a šupiny“. A keďže bobor žije prevažne vo vode a medzi prstami má plávacie blany, stal sa „rybou“. Varený a potom na víne dusený bobrí chvost bol jedným z najobľúbenejších stredovekých receptov v strednej Európe. Na pôstnych stoloch sa v minulosti ocitla spolu s rybami ďalšia špecialita - vydra. V minulosti sa bežne konzumovalo aj mäso divých mačiek. Kvalitou a chuťou ho prirovnávali k zajačiemu. Jazvečí tuk mal v minulosti veľký význam v liečiteľstve, dokonca ešte aj dnes ho využíva farmaceutický priemysel na výrobu liečivých mastí určených hlavne na poruchy pohybového aparátu a na pľúcne ochorenia.
V starom Egypte, ale aj v stredovekej Európe boli ježe bežnou súčasťou jedálneho lístka. Najbežnejší spôsob prípravy odporúčal celého ježa obaliť v hline a dať piecť. Po upečení odstránili spolu s hlinou aj ostne. Medvedie mäso sa v minulosti bežne objavovalo na pultoch obchodov. Bolo určené hlavne pre ľudí, ktorí majú problém s trávením a so zažívacím traktom, trpia kardiovaskulárnymi chorobami a kožnými ochoreniami.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Hoci boli hady odpradávna zdrojom pohŕdania, odporu a strachu, ich mäso sa bežne objavovalo na tanieroch. Zaručeným prostriedkom proti zimnici, kiahňam či mŕtvici bola konzumácia varených alebo pečených vreteníc. Kapustnica so žabími stehienkami bola v niektorých regiónoch Slovenska bežným pôstnym jedlom. Okrem konzumácie žabích stehien sa tieto nosievali usušené na prsiach ako amulety, ktoré mali svojho nositeľa ochrániť pred zimnicou a čarodejstvami.
Poľovnícka Reč
Poľovnícka reč sa formovala od stredoveku v šľachtických kruhoch, pre ktoré bolo poľovníctvo spoločenskou záležitosťou. Nemeckú terminológiu si osvojila aj uhorská šľachta, hlavne pod vplyvom rakúskej aristokracie, ktorá dbala na dodržiavanie poľovníckych zvyklostí a tradícií. Slovenská terminológia sa začala formovať až po druhej svetovej vojne, v nadväznosti na rozvoj organizovaného poľovníctva.
Zámky a Kaštiele s Poľovníckou Históriou
Mnohé zámky a kaštiele na Slovensku majú bohatú poľovnícku históriu. Medzi ne patrí aj Zámok Vígľaš, ktorý bol prestavaný na poľovnícky zámok za vlády Žigmunda Luxemburského. Okolité kráľovské lesy poskytovali množstvo príležitostí na oddych a poľovačky aj za vlády kráľa Mateja Korvína. Kaštieľ Antonstál sa nachádza v pokojnom prírodnom prostredí pohoria Biele Karpaty. V rokoch 1937 - 1943 dala jeho nevesta Edeltruda Kulmerová Dreherová postaviť poľovnícky zámoček Antonstál podľa návrhu architekta Augustína Danielisa v ľuborčianskej zvernici. Kaštieľ v Betliari slúžil výhradne poľovníckym reprezentačným cieľom. Zachovali sa v ňom pre budúce generácie kolekcie trofejí a poznámok o poľovačkách a cestách za poľovníctvom rodiny Andrássyovcov.
| Slangovo | Spisovne |
|---|---|
| bachyňa | diviačica |
| šneler | napínáčik |
| čakaná | postriežka |
| čierna zver | diviačia zver |
| danielka | danielica |
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #u #kantora