Orava, región s bohatou históriou, bol osídlený už v praveku. Archeologické nálezy dokazujú prítomnosť človeka už v dobe kamennej, pričom osídľovanie pokračovalo aj v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej. Medzi lokality s významnými nálezmi patrí aj Dolný Kubín a jeho okolie, ako aj Oravský Podzámok a ďalšie. Príchod Slovanov na toto územie na prelome 8. a 9. storočia znamenal ďalšiu etapu v osídľovaní regiónu.
Praveké osídlenie Oravy
Osídľovanie Oravy sa začalo už v dobe kamennej. Dôkazy o prítomnosti človeka v mladom paleolite boli objavené v okolí brehov Čiernej Oravy. Archeologické výskumy zdokumentovali postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a dobe železnej. Medzi významné lokality patria Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský Podzámok, Ostražica, Istebné a Medzibrodie. Osídlenie pokračovalo aj v dobe rímskej (Trniny) a neskôr, s príchodom Slovanov, ktorí sa usadili na prelome 8. a 9. storočia na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné - Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom.
Založenie obce Zákamenné
História obce Zákamenné sa začala písať 17. júla 1615, keď gróf Juraj Thurzo udelil v Bytči šoltýsom Pavlovi Breznickému a Jurajovi Regulíkovi a šiestim valaským osadníkom 16-ročnú lehotu na založenie obce Nová Kamenská. Medzi zakladateľov patrili Leško Maximik, Klimko Poliak, Jakub Prietin, Jurko Poliak a Kubo Švehlík, ktorí boli oslobodení od urbárskych dávok s výnimkou desiatku z jahniat. Lehota slúžila na vyklčovanie lesa, úpravy lúk na poľnohospodársku pôdu a na stavbu domov a hospodárskych stavieb.
Listina určovala hranice chotára od východnej strany od Veľkého plavu hore Veľkým potokom na vrch Kamenného a vrchom Kamenným k Bielej Orave, odtiaľ na jeden osídlený grunt a hore tým gruntom na vrch Kicžerka Klin, odtiaľ na Kicžerku puol Komarnykova Kurcžinka, dolu Komarnikovým chodníkom až na Kicžerku, od tej Kicžerky dolu hirowským hrebeňom do rieky Krussecžnica na Veľký plav. Z mien prvých šoltýsov vyplýva, že obec Nová Kamenská založili potomkovia šoltýsov z Brezy (Breznický) a Krušetnice (Regulík).
Valaské právo v Zákamennom
Zákamenné bolo založené Oravským panstvom na valaskom práve, ako všetky obce hornej Oravy založené od polovice 16. storočia. V roku 1474 predstúpili pred Mateja Korvína v Ružomberku zástupcovia valachov z Kňažej, Medzibrodia a Valaskej Dubovej so sťažnosťou na zlé pomery a žiadali potvrdenie práv svojich predkov.
Prečítajte si tiež: Váš optik v Dolnom Kubíne
Medzi ich práva patrili:
- Neplatenie krajinských daní.
- Oslobodenie od robôt pre Oravský a Likavský hrad.
- Súdna právomoc spoločne zvoleného vojvodu.
- Oslobodenie od platenia mýt a poplatkov za veci, ktoré viezli na trh alebo z trhu pre vlastnú potrebu, s výnimkou tovaru určeného na zisk.
- Právo pasenia oviec v lesoch patriacich k Oravskému a Likavskému hradu.
- Povinnosť odovzdať ročne 5 oviec a 5 kôz zo sto kusov.
- Povinnosť odovzdávať jedného barana a popruh, v prípade chovu volov museli od každého zaplatiť groš.
- Povinnosť so zbraňou strážiť cesty pred zbojníkmi a lupičmi.
- Povinnosť zabezpečiť cestujúcim sprievod a poslať mládež so zbraňou na miesto určené kastelánom.
V roku 1526 potvrdil práva valachov kráľ Ľudovít II. a v roku 1550 Ferdinand I., ktorý zmenil zbraň valachov z kuše na ručnicu a zrušil oslobodenie od platenia krajinskej dane. Oravské panstvo sa snažilo valachov pripútať k pôde a obmedziť ich privilégiá. V 17. storočí sa obyvateľstvo miešalo a prestával sa používať termín valasi, namiesto toho sa používali termíny valaskí sedliaci a sedliaci.
Zemepán Zákamenného
Zemepánom Zákamenného bolo od založenia obce Oravské panstvo, ktoré sídlilo na hrade Orava. Zahrnovalo celé územie regiónu okrem niekoľkých zemianskych dedín. Panstvo vzniklo asi v polovici 13. storočia okolo hradu, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1267. Územie Oravy patrilo do kráľovského majetku a spravoval ho úradník Zvolenského komitátu. Ako samostatná stolica sa Orava odčlenila koncom 14. storočia.
Oravské panstvo postupne osídľovalo región v okolí riečnych tokov a obchodných ciest, neskôr aj neosídlené časti hornej Oravy. Počas dejinného vývoja Oravy sa formovali osady na domácom zvykovom práve, nemeckom práve a predovšetkým na valaskom práve, ktoré koncom 16. storočia prerástlo do osídľovania lokalít na práve kopaničiarskom. V roku 1556 sa stal vlastníkom Oravského panstva František Thurzo a dedične získal aj funkciu župana. Po smrti Juraja Thurzu a jeho syna Imricha vznikol Oravský komposesorát - združenie dedičov siedmich dcér Juraja Thurzu, ktoré spravovalo Oravské panstvo do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Prehľad dejín Zákamenného (1615 - 1918)
V historických prameňoch sa Zákamenné uvádzalo pod rôznymi názvami:
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
- 1615: Nová Kamenská
- 1619: Kamenské
- 1626: Kamenské jináče Klin rečené
- 1638: Kamensko
- 1686: Zakamenne vel Klinik
- 1696: Zakamena
- 1702: Zakamenné
- 1716: Zakamenné seu Klinik
- 1802: Klin Zákamenský alias Kliník
- 1828: Klin Zákamenné
- 1837: Klin pri Zákamennom
- 1887: Zákamenné Klin
- Od roku 1926: Zákamenné
Pôvod názvu „Kamenské“, „Zákamenné“ je pravdepodobne odvodený od vrchu „Kamenný“ v chotári obce. Názov „Klin“ môže pochádzať od polohy obce, ktorá je vklinená medzi dvoma riečkami Oravicou a Krušetnicou, alebo od kopca s názvom „Kicžerka Klin jmenovaná“.
Do urbára bolo Zákamenné prvýkrát zapísané v roku 1625 pod názvom Kamenské jináče Klin. V obci malo byť 6 rolí, z ktorých päť bolo osídlených a šiesta ešte nebola obsadená. Po uplynutí lehoty v roku 1631 boli šoltýsi, ktorí stavali svoje usadlosti na dvoch lánoch a mali svojho sedliaka, povinní platiť: vínny fúr alebo 10 fl., soľný fur alebo 7 ½ fl., odovzdať dve jarabice alebo 50 denárov. Tí, čo nezimovali panské kobyly, platili 1 fl.
Povinnosti sedliakov boli v urbári upresnené: od každej rale dávali po 4 baranoch (spolu 24), desiatok od oviec, platili od košarovania oviec, krpcové na stálych valachov každý po 33 denárov. Od každej rale vypravovali po 3 plte, ktoré dopravili na miesto určené panstvom. Platili desiatok od šindľov, spoločne boli povinní uloviť 6 kún alebo zaplatiť 6 dukátov, odovzdať jedno teľa, 18 sliepok, 6 husí, 60 vajec, 6 jarabíc, 5 lukien a 1 korec ovsa v hodnote jedného zlatého, na zámockých drábov platiť ročne 4 zlaté, dodávať 6 klátov na panské píly, od roku 1632 namiesto klátov zaplatiť 2 zlaté.
Mali povinnosť platiť ako ostatné obce: na svätého Juraja (24. apríla) dávali syr, poplatky od kráv, od soli, od nezimovania kobýl, z predaja rýb, piva, vína, pálenky, mýtne poplatky, príspevky na valachov, od šoltýskych píl, chmeľu a pltí naložených soľou; na svätého Jána (24. júna) platili árendu z prenájmu, od opustených usadlostí, z predaja vína, piva, koží, tvarohu, masla, vlny, pálenky, mýtne, príspevok na drábov, od pltí dreva aj naložených soľou; na svätého Michala (29. septembra) platili od predaného vína, piva, krčmári od prenájmu krčiem, z koží, za prenájom salašov, od syra, tvarohu, od kráv, za dovoz vína, za pálenku, od pltí dreva i naložených soľou, poplatok za drábov a z mýta; na Vianoce (25. decembra) platili od predaného vína, piva, prenájmu z krčiem, od predaných koží, tvarohu, masla, ovčiu jesennú daň, na stálych valachov, za dovoz soli, z bravov pri mlyne, z mýta, od pltí, poplatky za drábov a valachov, poplatky od súkenníkov, za veľkonočné barance, za predané teľatá, za ovce (od každej 8 denárov) a za obilie. Odovzdávali ročné barany podľa urbára, každú päťdesiatu ovcu alebo 3 zlaté, od každého salaša jednu zlatku a 12,5 denára. Za zaplatenie všetkých daní a poplatkov bol zodpovedný richtár.
Po smrti prvých šoltýsov získali dedičné richtárstvo Ján Krč a Jakub Targoš, ktorí v roku 1640 požiadali panstvo o zníženie počtu ralí a o tzv. poľský spôsob osídlenia, že „se rozložia, aby každý vyrábati a dostatečnými zbyvatelmi byti“, teda rozptýlený spôsob zástavby. Gróf Gašpar Ilešházy, správca Oravského komposesorátu, im v listine z 9. októbra 1640 znížil počet ralí na päť, šiestu pridal šoltýsom a nariadil im postaviť mlyn, ktorý dal do prenájmu šoltýsom, za ktorý mali odovzdať panstvu ročne dobre vykŕmeného brava alebo zaplatiť 3 flóreny.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Prvé sčítanie obyvateľov obce sa konalo v roku 1659, vtedy bol richtárom Juraj Kočanda. Na šoltýstve žili aj rodiny ďalších šoltýsov: Adama a Alberta Prokopčíkovcov, Mikuláša Pienišika, Martina Kozáka a Jána Cholenčika. Na šoltýstve žilo 114 ľudí, 98 katolíkov a 16 evanjelikov. Osídlených bolo 5 sedliackych ralí:
- Vojčíkova - Michal Vojčík, Vavrinec Pinia, Matej Pinia, Juraj Červeniak, Tomáš Výlupek, Albert Geratek, Stanislav Palec, Peter Fierlita, spolu 61 osôb, 60 katolíkov a jeden evanjelik.
- Prečinová - Matej a Ondrej Babiarčík, Jakub a Matej Piščurak, Ján Škuľak, Jakub Latarniak, Krištof Kviatek, Adam Lesčak; spolu 73 osôb, 67 katolíkov a 6 evanjelikov.
- Klimčíkova - Jakub Priečinik, Martin Kolandzik, Pavol Klimčik, spolu 41 osôb, 25 katolíkov a 16 evanjelikov.
- Leškova - Krištof Koval, Peter Rospaleniec, Tomáš Sdaľak, Matej Chapčik (Čapčík), Adam Ciesľak, Michal Lesak, Blažej Kalita, Bartolomej Knap, Florian Gracik, spolu 63 osôb, všetci katolíci.
- Vojníčkova - Matej a Ondrej Vojničákovci, Ján Trojak, Matej Zatyka, Albert a Jakub Ciganiak, Matej Gašparčák, Blažej Pisturčák, Ján Zivčák, spolu 61 osôb, 48 katolíkov a 13 evanjelikov.
V roku 1659 žilo v Zákamennom 44 rodín, 413 osôb, z toho 361 katolíkov a 52 evanjelikov.
Rast počtu obyvateľov v Zákamennom a šľachtické povstania
V druhej polovici 17. storočia nastali pre Zákamenné ťažké časy. Po obsadení Oravského hradu cisárskym vojskom v roku 1670 boli zavedené nové dane, ktoré umožnili vojsku vymáhať ich od obyvateľstva podľa svojich potrieb. V roku 1872 prišiel na Oravu oddiel vzbúrencov vedený Gašparom Pikom a obsadil Oravský hrad. Povstanie bolo rýchlo potlačené, Pika a 25 oravských a liptovských richtárov bolo popravených, ďalších 30 Pikových vojakov bolo umučených. V roku 1678 prišlo na Oravu povstalecké vojsko Imricha Tökölyho, ale zakrátko obsadilo Oravu opäť cisárske vojsko. V roku 1683 dorazilo na Oravu litovské vojsko poľského kráľa Jána Sobieského, ktoré dobylo Oravský hrad a na celej Orave lúpilo, pálilo a vraždilo. Vydrancovali 27 oravských dedín a odviezli si bohatú korisť. Ostala po nich nepopísateľná bieda, tretina obcí bola vypálená, úroda zničená a dobytok zabratý.
V nasledujúcich daždivých a studených rokoch sa aj málo zasiateho buď neurodilo, alebo zamrzlo na koreni. V roku 1687 zamrzla aj kapusta na poliach. Vysilené obyvateľstvo žiadalo panstvo o zmiernenie alebo odpustenie daní. V roku 1686 panstvo vydalo nový urbár - Urbarium renovatum. Po hrozných rokoch sa Zákamenné postupne spamätávalo. V roku 1715 sa z daňového súpisu dozvedáme, že richtárom bol Georgius Benusicsak (Juraj Beňušičák), 39 sedliakov a 5 bezzemkov (inqilini). Všetkých 6 ralí bolo osídlených, osevná plocha sa zväčšila na 1238 korcov, plocha lúk na 85 vozov sena. Zeme bolo na vysiatie 350 kubulov obilia, richtár mal pílu a mlyn, od ktorého platil Oravskému panstvu. Bol tu 1 krajčír, 2 kováči a 2 kotly na pálenie.
Zamrznuté roky
Rok 1716 a nasledujúce roky sa nazývajú "zamrznuté roky". V roku 1716 po dlhej zime a krutých mrazoch ešte v druhej dekáde marca napadol sneh, ktorý zmizol až v máji. Jar bola taká neskorá, že nebol čas na vypestovanie priesad kapusty, ovos siali až okolo 25. mája, ten ale v lete pre neustále dažde vymokol a obelel, to málo kapusty, ktoré sa podarilo vysadiť, očervenela. 13. augusta opäť napadol sneh, neurodil sa ani ľan, nebolo ani ľanového oleja na mastenie. V jeseni ľudia lopatami odhadzovali sneh a vyberali spod neho biednu úrodu, čo nestihli pozbierať, pohnilo. Ľudia rezali slamu zo zeleného ovsa spod snehu na sečku a potom ju mleli spolu s kôrou stromov na múku.
Komisia, ktorá robila odhad škôd, uviedla: „v celej stolici sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Poddaní mreli hladom a aj dobytok pre nedostatok potravy z veľkej časti vyhynul, v dôsledku zlej stravy sa rozšírili rôzne epidémie a choroby.“ Rok 1717 bol zas veľmi suchý a horúci bez dažďov, vyschli studne a nenarástla ani poriadna tráva, nebol dosť potravy pre dobytok, ktorý kŕmili chvojinou, ale aj tak veľká časť podochla od hladu. V roku 1718 bola opäť veľmi tuhá zima, napadlo veľa snehu, ktorý trval až do mája, nasledovalo veľmi suché počasie, horeli domy a lesy. V horách sa objavili vlky, ktoré napádali aj ľudí. Ľudia upúšťali svoje domovy a utekali na Dolnú zem, kde po odchode Turkov ostali vyľudnené oblasti. Obec opustilo až 30 rodín.
Charakter dediny
Zdrojom obživy pre obyvateľov Zákamenného bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, najmä chov oviec. Chotár bol neúrodný, urodil sa tu len ovos, od konca 18. storočia zemiaky, pestovalo sa veľa kapusty, ďalej strukoviny a zelenina. Okrem toho sa pestovali technické plodiny - ľan a konope. Prebytky, ktoré dokázali vypestovať, predávali na trhoch a jarmokoch, získané finančné prostriedky používali na poplatky a dane. V roku 1728 sa uvádza, že Zakamenčania predali až 700 kýt ľanu, za čo mali príjem 42 zlatých. Okrem toho mali príjem z predaja tkaného plátna.
Stravovanie v Dolnom Kubíne a okolí dnes
V súčasnosti ponúka Dolný Kubín a jeho okolie širokú škálu reštaurácií a stravovacích zariadení. Medzi ne patria napríklad Reštaurácia Kopačka, Pizzeria Oáza, Kemp Tília Gäceľ, Pub Pohoda, Pizzeria Mama, Nostalgia - U Danky, Reštaurácia Radnica, Reštaurácia Rufin, Reštaurácia Centrum, Reštaurácia Savana, Escobar Burger, Penzión Koliba, Your Chef (Aquarelax), Penzión Marína, Hotel Park, Botanica Bistro, Brooklyn a Lahôdky Oravka. Tieto zariadenia ponúkajú rôzne druhy jedál, od tradičnej slovenskej kuchyne až po moderné a medzinárodné špeciality.
Ako sa zmenilo stravovanie v priebehu tisícročí
Odkedy sme začali chodiť vzpriamene, naše jedálničky sa rapídne zmenili. Najmä v posledných desaťročiach, keď ultraspracované potraviny prevzali kontrolu nad našimi špajzami a chladničkami.
Paleolit
Predstavte si, že ste sa prebudili v tele pravekého človeka. Nemáte chladničku, mikrovlnku ani mobil, ktorý by vám oznámil, že je čas na obed. Jedlo nie je samozrejmosť, ale cieľ dňa. Možno ulovíte zviera, možno nájdete plody, možno budete hladovať. Zdá sa, že práve týmto rytmom si naši predkovia vybudovali imunitu, odolnosť a metabolizmus, o akom dnes môžeme len snívať. No kým zmeny v prírode trvali tisícročia, naše stravovacie návyky sa v posledných storočiach zmenili raketovým tempom. Naše telá sú evolučne prispôsobené životu v nestabilných podmienkach.
Paleolitický človek jedol podľa toho, čo mal práve k dispozícii - lesné plody, semená, korienky, listy, ryby, zverinu, pomerne často aj hmyz. Zaujímavé je, že strava v rôznych častiach sveta bola odlišná. Ľudia na severe konzumovali takmer výhradne živočíšne tuky, zatiaľ čo africké kmene jedli viac rastlinných potravín. Napriek tomu boli ich telá vitálne a ich zdravie prekvapivo dobré.
Neolit
Zhruba pred 10 000 rokmi začali ľudia na viacerých miestach sveta nezávisle objavovať poľnohospodárstvo. Pestovanie plodín ako pšenica a ryža umožnilo stabilnejší zdroj potravy a viedlo k vzniku prvých trvalých osídlení.
tags: #polovnictvo #dolny #kubin