Žiadna iná raticová zver sa nevyznačuje takou rozmanitosťou trofejovej kvality ako srnčia. Čo môžeme urobiť pre jej zvýšenie?
Faktory Ovplyvňujúce Trofejovú Kvalitu
Trofejovú kvalitu srnčej zveri okrem genetiky ovplyvňuje počas rastu parožia teplota, zrážky, dĺžka snehovej pokrývky, počet ľadových dní, populačná hustota, lesnatosť, nadmorská výška, konkurencia jelenej a danielej zveri voči srnčej, tlak predátorov a v neposlednom rade úživnosť revíru.
Zvýšenie priemerných teplôt a predlžovanie vegetačného obdobia prispievajú k lepšej výžive a môžu ovplyvňovať zmeny v populáciách našej raticovej zveri v podhorských a horských oblastiach Slovenska.
Zvýšená trofejová kvalita, urýchlenie pohlavného dospievania alebo zlepšenie prírastkov môžu byť výsledkom globálneho otepľovania. Teplo ako ekologický faktor úzko súvisiaci so svetlom, je jednou z najdôležitejších podmienok vitality živočíchov.
Srnčia zver znáša teplotné výkyvy našej zimy pomerne dobre. Extrémne poklesy teploty pod -20 °C, pokiaľ sú v období so snehovou pokrývkou vyššou než 15 cm, pôsobia značné straty.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Na Slovensku osídľuje srnčia zver najviac územia s priemernou ročnou teplotou 7 °C a viac. V oblastiach s priemernou ročnou teplotou od 4 do 7 °C je hustota srnčej zveri podstatne nižšia. V najchladnejších miestach s priemernou ročnou teplotou nižšou ako 4 °C je populačná hustota srnčej zveri minimálna.
Relatívne najväčšie množstvo medailových trofejí bolo z oblastí s dlhšou vegetačnou lehotou (140 - 160 dní).
Vývoj Parožia a Vek Srnca
Už druhé parožie srnca (v treťom roku života) môže byť vyspelé. Do určitého veku kvalita parožia stúpa, potom sa po niekoľkých vývojových cykloch drží na vysokej úrovni, až potom začína klesať.
Organizmus a metabolizmus srnca je citlivý na zmeny prostredia, tým skôr, že nasadzovanie parožia prebieha v nepriaznivom ročnom období. Preto vplyvom príčin, ktoré je vo voľnej prírode len ťažké zistiť, môže mať srnec napríklad vo štvrtom roku života kapitálnu, zlatú trofej nad 130 bodov, v piatom roku, naopak, slabšiu, do 112 bodov, a v šiestom roku opäť kapitálnu, okolo 125 bodov.
Slabšie parožie u srnca v danom roku nie je vždy dôsledkom jeho vrodených vlastností, ale môže vyplývať z prechodných nepriaznivých životných podmienok, ako je napríklad ťažká zima, nedostatok vhodnej potravy, pokoja a pod.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Kulminácia Vývoja Parožia
Z chovateľského hľadiska je srnec po šiestom roku lovný a jeho parožky sú vyspelé. Pri viacpočetnej populácii a dobrých chovateľských podmienkach môžu mať srnčie parožky dobrú úroveň už v piatom roku života.
Srnčie parožky z hľadiska vyspelosti dosahujú maximum v štvrtom paroží (v 5. roku života), len pozvoľne rastú do šiesteho roku, čo pri výslednej bodovej hodnote ovplyvňujú faktory prostredia.
Ak uvažujeme všeobecne biologicky a zvlášť geneticky, je samozrejmé, že jednotlivé jedince nedosiahnu kulmináciu v rovnakom veku. Rozdiely sa môžu zdať medzi indivíduami aj medzi populáciami.
Schopnosť zvyšovať kvalitu trofeje až do značne vysokého veku je pravdepodobne silne ovplyvnená dedičnosťou, no musí byť podporovaná podmienkami prostredia.
Zastúpenie príslušných génov v populácii priaznivo ovplyvňuje uchovávanie chovných srncov minimálne až do šesť rokov. Zachovanie kvalitných chovných srncov do vysokého veku je hlavným genetickým faktorom, ktorý má podiel na úspechu chovu srnčej zveri.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Dôležitý je chovateľský význam umožňujúci najlepším srncom, aby zanechali minimálne dvojnásobný počet potomstva v porovnaní s priemerom. Rozmnoženie priaznivých génov v populácii ma za následok posun kulminácie parožia, ktoré si zachová svoju vysokú hodnotu, prípadne ju zvýši.
Šesť Rokov a Vrchol Trofejových Možností
Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že telesná hmotnosť srncov rastie najrýchlejšie do veku troch rokov, po treťom roku sa spomalí a vrcholí v siedmom roku života. Na Slovensku kulminačný bod vývoja parožkov srnce dosahujú v šiestom až siedmom roku života (5. - 6. parožie).
Naše porovnanie morfometrie parožkov a kraniometrie vo vzťahu k vývoju trofeje jednoznačne potvrdzuje názor, že ukončenie rastu, finálna hmotnosť a vrchol trofejových možností spadajú približne do šiesteho roku života.
Pri zhodnotení kraniometrických charakteristík môžeme konštatovať, že rast je najintenzívnejší asi do štvrtého roku života, potom sa rast trochu zmierňuje a trvá až do šiesteho, až siedmeho roku.
Bodovo najhodnotnejšie trofeje dosahujú srnce v piatich až šiestich rokoch (4 - 5 parožie). Pučnice srnca každoročne mohutnejú a pri každom zhadzovaní sa skracujú. Medzi ich mohutnosťou sú však veľké rozdiely, je to spôsobené mohutnosťou kostry, veľkosti lebky a mohutnosťou parožkov.
Dedičnosť a Genetické Faktory
Pri hodnotení utvárania parožkov sme išli ďalej a chceli sme pozorované trendy potvrdiť aj na úrovni genetického založenia. Na to sme vytvorili štatistický model, ktorý zahŕňal významné genetické (vplyv jedinca, štruktúry populácie z hľadiska pomeru pohlaví a vzájomného párenia) a negenetické (biotické a abiotické faktory) činitele.
Cieľom bolo odhadnúť mieru determinácie utvárania parožkov (fenotypový prejav). Zároveň sme chceli posúdiť vzťahy medzi kranoimetrickými mierami a morfometriou, respektíve bodovou hodnotou parožkov.
Vplyv genetického založenia vyjadrujeme dedivosťou alebo koeficientom heritability, ktorý vyjadruje podiel priamej (aditívnej) genetickej premenlivosti na celkovom fenotypovom (vonkajšom) prejave. Vo všeobecnosti sa môžu hodnoty pohybovať od 0 do 1, pričom hodnoty do 0,3 predstavujú nízkodedivé, do 0,6 stredne a nad 0,6 vysokodedivé vlastnosti. Hodnoty rovné 1 sú možné len v prípade kvalitatívnych znakov, ako sú napríklad sfarbenie očí, vlasov alebo počtu prstov.
Utváranie lebky a parožia patrí medzi typické znaky, ktoré sú ovplyvnené veľkým počtom génov, pričom každý samostatne má len malý vplyv. Dĺžkové rozmery mali najvyššiu mieru odhadnutého vplyvu genetického založenia. Pre dĺžku pravého a ľavého kmeňa, ako aj priemernú dĺžku kmeňov sme odhadli koeficienty dedivosti vo výške 0,60 - 0,73. V tomto prípade majú vplyvy faktorov prostredia nižší význam (zvyšok do 1). Pomerne zaujímavú výšku dedivosti sme zistili taktiež pre rozpätie parožkov vo výške 0,404.
Najvyššiu hodnotu korelácie celkového bodového hodnotenia 0,722 sme odhadli vo vzťahu k minimálnej šírke pravej a ľavej pučnice (MSP(L)P). Vo vzťahu k Celkovej dĺžke lebky (CDL), Kondylobazálnej dĺžke lebky (KBDL) a Maximálnej šírke lebky v orbitách sme zistili stredne vysoké korelácie s hodnotami 0,439, 0,433 resp. 0,392. Medzi CDL a dĺžkou kmeňov sme odhadli stredne vysoké korelácie, obdobne ako k hmotnosti trofeje po zrážke a aj bodovému hodnoteniu objemu trofeje. Taktiež sme zistili strednevysokú koreláciu k bodovému hodnoteniu CIC. Medzi Celkovou dĺžkou lebky a hmotnosťou trofeje sme odhadli vysokú hodnotu korelácie 0,681. To znamená, že pri hodnotení predpokladov trofejovej kvality jedinca sa treba zamerať na šírku a dĺžku lebky, ako aj na utváranie pučníc.
Význam Genetického Založenia
Dôležitejšie ako absolútne hodnoty genetických parametrov vyjadrené číslami sú celkové trendy. Nízkodedivá vlastnosť ostane nízkodedivou, a ani koreláciu znakov nie je možné zvlášť významne v populácii ovplyvniť.
Konkrétne odhady platia v populácii, v ktorej boli odhadnuté, ale trendy sú zhodné naprieč populáciami. Tvorba parožia nie je pravdepodobne závislá od jedného páru alel. Má viac kvalitatívnych aj kvantitatívnych charakteristík, a preto musí byť ovládaná polygénne.
Kvalita parožia závisí od anatomických a fyziologických predpokladov, ako je napríklad kvalita chrupu, schopnosť zužitkovať potravu a celá fyziológia látkovej premeny (metabolizmus). Gény, ktoré sa pri tom uplatňujú, sú iste lokalizované v rôznych chromozómoch.
Napriek tomu možno predpokladať, že určitý gén alebo gény majú základný význam pre vznik parožia vôbec a pre ich charakteristické tvary, ktoré sa u rôznych Cervidov opakujú. Variabilita v rámci druhu závisí od dedičnosti a vplyvu vonkajších podmienok.
Závislosť Medzi Jedincami a Prostredím
Rovnaké typy parožkov srncov sa objavujú takmer na rovnakých miestach v revíroch, čo svedčí o príbuznosti a vytváraní príbuzenských skupín. Zhoda tvaru, perlenia a sily nemôže byť úplná, pretože úplná zhoda nie je ani medzi parožkami toho istého jedinca v jednotlivých rokoch.
Zmeny sú podmienené vekom jedinca a vplyvom vonkajších podmienok v jednotlivých rokoch. Podobnosť je však často nápadná, prejavuje sa základným tvarom oboch kmeňov, ich výškou a mohutnosťou, tvarom a sklonom vetiev, perlením, hutnosťou a farbou, pokiaľ závisí od charakteru rožkov.
Medzi telesnou mohutnosťou a mohutnosťou parožia je závislosť. Táto závislosť však neznamená, že by slabší jedinec (zvlášť u srnčej zveri) nemohol mať trofej silnejšiu než silnejší jedinec.
Korelácia medzi mohutnosťou kostry a parožia upozorňuje na možnú ontogenetickú súvislosť medzi vývojom plodu v tele matky a tvorbou parožia. Táto závislosť má silné regionálne kolísanie, podľa stavu populácie a biotypu môže byť vplyv dedičnosti a prostredia rozdielny. Telesný vývoj a vývoj parožia je závislý od priebehu počasia počas roka.
Preto je potrebné pri selektívnom odstrele venovať pozornosť trofeji a telesnému stavu. Pri srnčekoch so širšou lebkou môžeme v priemere očakávať lepšiu trofej. U srnčej zveri je váha trofeje 1,5 % - 3 % z celkovej váhy tela vyvrhnutých srncov, u jelenej zveri 4 - 5 %.
V súčasnosti, keď je populácia dostatočne početná, možno v revíri lepšie posúdiť, čo nám ponúka z hľadiska chovnosti. Pri zvýšení celkovej početnosti zveri sa zvýši počet podpriemerných i nadpriemerných jedincov. O to väčší dôraz treba klásť na správnu selekciu.
Treba ísť do revíru radšej dvakrát a uloviť dva podpriemerné výradové jedince, ako vykonať jeden nesprávny odstrel silného jedinca.
Význam Samičej Zveri
Dobré srny dokážu ovplyvniť vývoj trofejovej kvality až na 30 percent. Preto je dôležitá aj ich selekcia. Odstrel sŕn realizujte podľa úrovne odchovu mláďat. Napríklad, ak má srna dvojičky, ktoré sú podpriemerné v porovnaní s populáciou v regióne, túto srnu aj srnčatá je nutné vyradiť z chovu.
Najvhodnejší termín na selektívny lov je september a október. Plán lovu by mal byť vtedy zrealizovaný na 80 percent. Neskôr sa horšie posudzuje vývin srnčiat a chovnosť srny. Srny odlovte do šiesteho roku života. Staršie sú náchylnejšie na choroby.
No pozor, aj pomer pohlaví v prospech samčej zveri má negatívny vplyv na kvalitu trofejí. A na záver, zabezpečte srnčej zveri kvalitnú výživu počas celého roka.
Chovateľské Prehliadky Trofejí
Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva SR č. 368 z roku 1997 hovorí o chovateľských prehliadkach trofejovej zveri . Trofej - je časť zveri alebo celá zver , vhodne vypreparovaná tak aby sa stala trvalou .
Trofej môže mať rôzny význam . U nás má význam hlavne výstavný a chovateľský , určuje sa jej hodnota podľa bodovej hodnoty . Tá sa určuje podľa rôznych metód . U nás sa používa metóda C.I.C. , ktorú vydala medzinárodná organizácia pre lov a chov zveri v roku 1920 v Palárikove .
Trofejou sa rozumie parožie jeleňa a daniela , parožky srnca , rožky kamzíka a muflóna horné a dolné kly diviaka a lebky medveďa, medvedíka čistotného, mačky ,vlka , líšky, jazveca ,šakala zlatého a rysa .
Členov hodnotiteľskej komisie vyberá ich okresný úrad alebo regionálna správa . Trofej na hodnotenie musia predložiť všetci , keď je trofej v preparácii alebo je určená na vývoz musia ju aspoň dvaja členovia hodnotiteľskej komisie vidieť obodovať a pofotiť z prava z ľava a z predu a pohľad na hornú a dolnú čeľusť , pohľad chrupu a rozmery . Trofeje sa predkladajú s dolnou čeľusťou dvojročný jeleň a daniel môže byť aj bez čeľusti .
Meranie a Bodovanie Trofejí
- Dĺžka kmeňov: Meriame dĺžku kmeňa oboch parohov meriame ju po vonkajšej strane kmeňa od pučnice k najdlhšej vetve a spravíme ich priemer.
- Dĺžka očníc: Meria sa po spodnej strany očnice od horného okraja ružice až po hrot.
- Dĺžka strednej vetvy: Meriame od stredu uhla , ktorý zviera kmeň a stredná vetva ktorá sa meria po spodnej strane.
- Obvod ružníc: Meria sa tesne priložením pásma po obvode s prepínaním rýh.
- Dolný obvod kmeňa: Meria sa v najtenšom mieste medzi očnicou a strednou vetvou na oboch kmeňov.
- Horný obvod kmeňov: Meria sa v strede medzi strednou vetvou a korunou.
- Hmotnosť: Celková hmotnosť trofeje od ktorej sa odčíta zrážka za lebku.
- Objem parožkov: Zisťuje sa vážením parožia ponoreného do vody.
Pri bodovaní srnca sú prirážky za rozpätie parožkov , zafarbenie , perlovanie, ružice, hroty vetiev , vyspelosť vetiev , pravidelnosť súmernosť a tvar parožia .
Miery meriame s presnosťou na 1 mm, hmotnosť na 1 g, objem na 1 cm. Typická trofej srnca európskeho je taká, ktorú môžeme bodovať medzinárodnou hodnotiteľskou metódou v plnom rozsahu.
- DĹŽKA KMEŇOV: Meria sa po vonkajšej strane kmeňov od spodného okraja ružíc po hrot najdlhšej vetvy. Od horného okraja ružíc sa pásmo voľne prepína na kmeň a nevtláča sa do uhla medzi ružicou a kmeňom.
- Vážená najskôr 3 mesiace po ulovení. Keď lebka nie je zrezaná, odpočítava sa z hmotnosti trofeje bez dolnej čeľuste podľa veľkosti lebky zrážka 65-90 g. Pri bodovaní čerstvej trofeje (napr. poplatkový odstrel) treba odpočítať primeranú zrážku za vlhkosť. Pritom je potrebné mať na zreteli, že počas prvého týždňa po preparácii stráca trofej až 10 % hmotnosti.
- OBJEM PAROŽKOV: Zisťuje sa vážením parožia ponoreného do vody. Pučnice a celá lebka musia pritom zostať nad vodou. Rozdiel hmotnosti suchej trofeje (bez odpočítania zrážky na lebku) a trofeje s ponoreným parožím v g predstavuje objem parožia v cm3.
Ocenenie Parožia Jeleňa na Výstavách podľa C.I.C.
- I. cena - zlatá medaila - 130,00 a viac bodov C. I.
- II. cena - strieborná medaila - 115,00 až 129,99 bodov C. I.
- III. cena - bronzová medaila - 105,00 až 114,99 bodov C. I.
Znaky poľovníckej trofeje sa posudzujú komplexne.
tags: #polovnictvo #hodnotenie #srncej #trofeji