Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“( res nullius). Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa.
Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko- Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. 27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov. predseda - MUDr. Dr. Dr. 21. 10. 10. 12. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov.
Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky. Členovia výboru boli zvolení aklamáciou. Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky. Napriek tomu získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky. Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva. LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv. 12. 8. 6. 5. 23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923 Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty. Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. 18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924). Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu. 29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín. I. II. III. IV. V. VI. 11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr. Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy v roku 1926 ktorú usporiadal LOS v Poprade bol redaktor Vidor Juráň. 23. 10. 1926 sa Dr. Pavol Fábry vzdal funkcie predsedu LOS. Úradujúcim predsedom sa stal Július Melcsiczký. Nariadením č. 42 630/adm./V./26 v záujme ochrany dropa veľkého zákaz odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov do 31. 12. 5. 1. 1927 sa konalo mimoriadne VZ LOS v Bratislave.
Na riadnom zasadnutí VZ LOS v Trenčíne bol za podpredsedu zvolený spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. marec 1927 začal vychádzať spolkový časopis Lovec-Vadász. 15. 4. 1928 Na VZ LOS bol za úradujúceho predsedu zvolený Dr. Jozef Baár a za tajomníka Teodor Varga. VZ schválilo doterajší postup spolku a rozhodlo o jeho vystúpení z členstva v ČSMJ. Do Brna vyslal LOS troch svojich funkcionárov Dr. Jozefa Baára, Františka Vodičku a Cypriána Čecha do Brna. 22. - 26. 11. 1928 sa konal medzinárodný poľovnícky kongres v Nových Zámkoch za účasti zástupcov z Československa, Francúzka, Poľska a Rumunska kde vznikla myšlienka založenia C. I. 26. 5. 1929 VZ LOS zvolilo za predsedu Dr. 18. 11. 1929 Vzťahy medzi LOS a ČSMJ vyriešila až dohoda uzatvorená v Brne. 13. 1. 1930 sa stal Dr. Ján Moural úradujúcim predsedom LOS. Napriek dohode začala ČSMJ na Slovensku vytvárať Zemský odbor ČSMJ a miestne skupiny.
Za predsedu tohto odboru pre Slovensko zvolili Dr. Jána Mourala a za tajomníka Jána Kocmana, ktorý bol v tom čase tajomníkom Loveckého a kynologického spolku v Bratislave. 11. 5. 1930 bol na VZ LOS Dr. 6. - 9. 11. 1930 za účasti 48 delegátov z 22 štátov založená v Paríži Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil Internationál de la Chasse). Prvým prezidentom CIC sa stal Maxim Ducrocq a tajomníkom gróf d´ Adix. 12. 4. 1931 sa konalo v Bratislave VZ LOS. 31. 12. 1931 do tohto dňa platil zákaz odstrelu dropa veľkého. Ten bol nariadením č. 124622-14/1933 predĺžený do 31.12 1935. 10. 4. 2. 8. 1932 Z iniciatívy LOS a niektorých ochrancov poľovnej zveri krajinský prezident v Bratislave vydal Vyhlášku č. 457 o celoročnej ochrane medveďa. Taktiež bola stanovená celoročná ochrana norka európskeho, svišťa vrchovského a čiastočná ochrana , kuny lesnej a skalnej a vydry riečnej od 1. 3. do 31.
18.10. 1932 vznikla Myslivecká komora Československej republiky, zaoberajúca sa vrcholnými otázkami poľovníctva v ČSR. Združovala ČSMJ a nemecký Vebanddeutscher Jäger St. 9. 4. 1933 sa v Bratislave konalo VZ LOS. 6. 5. 1934 sa uskutočnilo manifestačné zhromaždenie. Jeho výsledkom bolo vydanie osobitného zákona č. 57/1936 Sb. Z. a n. o potlačovaní pytliactva. 25. 11. 1934 sa uskutočnilo Mimoriadne VZ LOS v Žiline za účasti zástupcov ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. 1. 1935. 1. Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmení na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. V tomto roku vyšla monografia Naše poľovníctvo. Jej autormi boli Cyprián Čech, František Vodička a Dr. 2. Zemský zväz LOS pre Slovensko bude viesť vlastnú administratívu a riešiť agendu spojenú s poistením členov. 3. 4. 22. 6. 1935 sa konalo prvé zasadnutie Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku v Bratislave.
2. 4. 1935 sa konalo ustanovujúce VZ Cudzineckého loveckého klubu . Činnosť tohto klubu bola pomerne rozsiahla a svojím významom presahovala hranice Slovenska. Dňa 29. 11. V roku 1936 sa v rámci Jarnej hospodárskej výstavy v Prahe uskutočnila Celoštátna výstava loveckých trofejí ulovených za rok 1935. 11. 4. 1937 Na zasadaní Zz LOS pre Slovensko v Bratislave sa stal tajomníkom Dr. V novembri 1937 sa v Berlíne konala Medzinárodná poľovnícka výstava. 1. 4. 1938 mal Zz LOS pre Slovensko už 7 155 členov a 84 spolkov. Politické udalosti a štátoprávne zmeny mali dopad aj na poľovníctvo. 1. 1. 1939 Počet členov poklesol na 4 643 a počet spolkov na 62.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
18. 6. 1939 Slovenskí poľovnícky funkcionári zvolali do Bratislavy Zastupiteľstvo Zz LOS pre Slovensko. To však nebolo uznášaniaschopné, nakoľko mnohí funkcionári zo Slovenska odišli. Po hodine sa rokovanie obnovilo bez ohľadu na počet prítomných. Dr. Igor Dula sa vzdal funkcie predsedu. Povereným predsedom sa stal doterajší podpredseda Ing. Eduard Ziman. Hlavným bodom rokovania bola zmena stanov a názov organizácie. Ten sa zmenil na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku a najvyšším orgánom sa stalo Valné zhromaždenie. Okrem toho sa dopĺňalo vedenie za odstupujúcich funkcionárov. 23. 6. 8. 12. 1940 Pri príležitosti 20 výročia založenia zväzu sa konalo slávnostné VZ Zväzu LOS. Tu bola zhodnotená činnosť zväzu za uplynulé roky. 31. 12. 18. 5. 1941 VZ Zväzu LOS uskutočnilo v Trenčíne. Hoci ani toto VZ nebolo uznášania schopné, muselo sa postupovať podľa stanov, t. j. začiatok sa posunul o hodinu neskôr.
Rokovanie viedol Cyprián Čech, ktorý zastával funkciu úradujúceho predsedu po smrti Ing. Eduarda Zimana. predseda - Dr. prvý podpredseda - Ing. tajomník - Dr. 14. 6. 1942 VZ Zväzu LOS sa konalo v Ružomberku. Ani toto nebolo uznášania schopné. 9. 5. 1943 Vzhľadom na vojnové obdobie ani VZ konané v Banskej Bystrici, nebolo uznášania schopné. Toto VZ bolo posledné až do skončenia II. svetovej vojny. 13. 6. 1943. zomrel tajomník Dr. Viliama Záborský.
Po skončení II. 4. 10. 1945 Povereníctvo SNR uvalilo na Zväz dočasnú národnú správu do ktorej boli vymenovaní: Ing. Igor Dula - predseda, Dr. Július Brachtl, Ing. Ján Švihra a Koloman Slimák. Hlavnou úlohou bolo obnoviť činnosť Zväzu LOS. Zabezpečila vydávanie spolkového časopisu a navrhla vydať príručku o príprave na skúšky z poľovníctva. 23. 2. 1946 sa v Brne stretli zástupcovia ČSMJ a LOS. Podľa dohody sa mali vytvoriť 3 zemské zväzy: český, moravsko-sliezky a slovenský. 2. 3. 1946 Dočasná národná správa zvolala do Trenčianskych Teplíc VZ LOS. Zúčastnilo sa ho 89 delegátov zastupujúcich 68 spolkov. predseda - Ing. prvý podpredseda - Ph Mr. druhý podpredseda - Ing. tajomník - Ing. poľovnícky referent - Ing. strelecký referent - Dr. právny referent - dr. tlačový referent - Ing. múzejný referent - Ing. osvetový referent - Dr. ornitologický referent - prof.
VZ LOS sa uznieslo vydávať nový odborný dvojtýždenník Poľovnícky obzor. Za jeho redaktora bol zvolený Július Kňazovický. V roku 1946 bol vyhláškou č. 760/1946 povolený odstrel slúk, hlucháňov, tetrovov, divých kačíc a divých husí. 1.1.1946 členskú základňu tvorilo 8 959 poľovníkov a k 31.12. 28. 3. 10. 12. 1. 4. 1947 sa uskutočnilo v Bratislave zakladajúce VZ, ktoré prijalo nové stanovy, ktoré dňa 2. 4. 12. 4. 1947 bolo zvolané na Sliač riadne VZ LOS za účasti 35 delegátov zastupujúcich 22 POS (poľovníckych ochranných spolkov). predseda - Ing. prvý podpredseda - Ing. druhý podpredseda - Dr. tajomník - Dr. 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Za ústredného predsedu bol zvolený Ing. Ján Zatloukal. Podpredsedami sa stali predsedovia zemských zväzov a to Ing. J. Drbal za Český zväz, Dr. T. Nussbaum za Moravsko-sliezky zväz a Dr. Igor Dula za Slovenský zväz. Ústredným tajomníkom sa stal Ing. H.
18. 12. 1947 bol prijatý Prvý jednotný poľovnícky zákon pre celé územie Československa pod číslom 225/1947 a vstúpil v platnosť od 1. 1. 27. 1. 29. 2. členovia : Ľudovít Benada, Dr. Miloslav Takáč, Rudolf Hanzl, Ing. Akčný výbor preveril doterajších funkcionárov Zväzu POS a na voľné miesta po nepreverených, alebo dobrovoľne odstúpených, vymenoval dočasne nových funkcionárov. predseda - Dr. podpredsedovia - Jozef Hojč. poľovnícky - Ing. právny - Dr. tlačový - Ing. 18. 4. 1948 sa v Bratislave konalo zasadanie Ústredného akčného výboru Československej mysliveckej jednoty za účasti krajských zväzov a zástupcov Ministerstva poľnohospodárstva. Dr. Miloslav Takáč protestoval, že Zväz LOS nebol včas a dokonale informovaný o ustanovení Ústredného akčného výboru ČSMJ, ktorého národným správcom je Ing.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
26. - 27. 3. 1949 sa konalo na Sliači VZ Zväzu LOS. Bol zmenený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. predseda - Dr. tajomník - Dr. tlačový - Ing. právny - dr. Zložkami zväzu sa stali poľovnícke ochranné spolky, ktorých pôsobnosť sa vzťahovala na jeden politický okres. Stanovy zaviedli povinnosť každého člena odoberať spolkový časopis a novým členom podrobiť sa skúške z poľovníctva. Taktiež určilo povinné dodávky diviny na verejné zásobovanie. 14. - 15. 10. 1950 Pri príležitosti 30. výročia založenia slovenskej poľovníckej organizácie sa za účasti 123 delegátov zastupujúcich 61 poľovníckych spolkov uskutočnilo na Štrbskom Plese slávnostné VZ POS na Slovensku. V doplňujúcich voľbách zvolilo za tajomníka Gustáva Kováčika, za pokladníka Mikuláša Grígeľa, za predsedu hospodárskej komisie gen. Antona Rašlu, za plánovacieho referenta Ing.
21. - 22. 4. 1951 sa uskutočnilo v Piešťanoch Riadne VZ POS za účasti 90 delegátov z 50 POS. druhý podpredseda - Dr. predseda hosp. plánovací referent - Ing. tlačový - Ing. právny - Dr. 19. - 20. 4. 1952 Za účasti delegátov z 55 POS sa uskutočnilo v Košiciach VZ Zväzu POS. Delegáti pozitívne hodnotili vznik Tatranského národného parku a tiež akciu na ochranu a rozšírenie muflonej zveri na Slovensku. Valné zhromaždenie schválilo zmenu stanov a tiež zmenu názvu poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku. (POZ). Okrem toho vytvorilo novú organizačnú zložku a tou boli Krajské poľovnícke ochranné združenia (KPOZ) Základnými organizačnými zložkami boli poľovnícke ochranné združenia. Ich stanovy boli po prvý krát súčasťou stanov Zväzu POZ, pričom sa nevyžadovalo ich osobitné schvaľovanie. Najvyšším orgánom zväzu sa stal zjazd delegátov KPOZ, ktorý zvoláva výbor zväzu raz za tri roky.
? 3. 1953 vyšlo prvé tohoročné číslo časopisu Poľovnícky obzor, ako mimoriadne číslo bez obálky na 16 stranách. 28. - 29.3.1953 sa v Prahe uskutočnil I. celoštátny zjazd Československej mysliveckej jednoty. Do ústredného výboru boli zo Slovenska zvolení: Jozef Hojč - 1. Podpredseda, Ján Mičovský- predseda osvetovej komisie, Ján Plánovský - člen výboru, Michal Železňák - náhradník, Alojz Milošovič - člen disciplinárnej komisie, a Imrich Šipoš - člen revíznej komisie. 29. - 30. 5. 1954 sa uskutočnilo v Žiline Valné zhromaždenie Zväzu POZ, za účasti delegátov z 56 POZ nakoľko ešte KPOZ neboli ustanovené. Podľa nových stanov ďalšími orgánmi zväzu sa stal revízny zbor a disciplinárna komisia. prvý podpredseda - Dr. 1955 bola vytvorená štátna prírodná rezervácia dropa veľkého v Zlatnej na Ostrove o výmere 9 218 ha.
? 10. 1956 vyšlo prvé číslo mesačníka Poľovnícky obzor. 15. - 16. 12. 1956 sa zišli do Piešťan delegáti KPOZ na celoslovenský zjazd. Zjazd prijal úlohy z uznesenia Zboru povereníkov z 29. 5. 1956 na úseku odbornopolitickej práce, spoluprácu so Zväzarmom. Zaviedla sa kolektívna zodpovednosť volených orgánov za riadne vedenie a hospodárenie zväzu a jeho zložiek. Funkcionári krajských poľovníckych ochranných združení zvolení v r. Dr. Ing. Ing. Ing. Ing. Ing. Ing. Ing. 23. 1. 1957 sa zišiel v Bratislave na svojom prvom zasadaní novozvolený výbor Zväzu POZ. poľovnícky - Ing.
Súčasnosť a Budúcnosť Poľovníctva
V súčasnosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v riadení a usmerňovaní poľovníctva. Ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy poľovníctva, vydáva usmernenia a mimoriadne povolenia na lov zveri, čím zabezpečuje udržateľné hospodárenie s poľovnou zverou.
Okrem toho, na počesť nestorov slovenskej kynológie, ako je Koloman Slimák, sa organizujú rôzne podujatia, ako napríklad Memoriál Josefa Kadleca, ktorý v roku 2021 oslávil svoje jubilejné ročníky. Tieto podujatia slúžia na prehlbovanie vedomostí a zručností v oblasti poľovníctva a kynológie.
Slovenský poľovnícky zväz v Martine v spolupráci s OPK Martin organizuje OV psov všetkých plemien. Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu Vás srdečne pozýva na II. ročník Medzinárodných duričských skúšok brlohárov s udeľovaním titulov CACIT a CACT, ktoré sa budú konať v termíne 7. - 8. VIII. V dňoch 23. - 24. novembra 2019 v Turzovke a Kysuckom Lieskovci Slovenský poľovnícky zväz v spolupráci s RgO SPZ Kysúc organizuje VIII.
tags: #poľovníctvo #Hubert #Lučenec #história