História polovnictva na Slovensku je bohatá a úzko spätá s kultúrnymi tradíciami a ochranou prírody. Jedným z prejavov úcty k prírode je aj Mesiac poľovníctva a ochrany prírody, ktorý pripomína významnú úlohu poľovníctva vo vytváraní kladného vzťahu k prírode.
Už v novembri roku 2019 boli prijaté kroky na zabezpečenie vyššej transparentnosti činnosti a hospodárenia Slovenskej poľovníckej komory (SPK).
Jedným z opatrení "Lex Korona" na zlepšenie podnikateľského prostredia je aj novela zákona o poľovníctve, ktorá má priniesť viac transparentnosti v hospodárení Slovenskej poľovníckej komory (SPK), teda organizácie, ktorá je zriadená podľa § 42 menovaného zákona a plní úlohy na úseku poľovníctva dané zákonom a stanovami tak, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva na Slovensku.
K § 42 teda pribudol nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Komora predkladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. júla so stavom k 31. decembru v členení podľa prílohy č. 2a).
55. Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu v spolupráci s Regionálnou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu Novohradu Lučenec a Obvodnou poľovníckou komorou v Lučenci organizujú v termíne 11. až 13. septembra 2020 55. ročník Memoriálu Jozefa Kadleca s udeľovaním titulov Všestranný víťaz SR 2020 a CACT, ktorý sa koná v poľovných revíroch Divín, Veľká Ves a Tomášovce.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Africký mor ošípaných (AMO)
Situácia s nákazou afrického moru ošípaných sa na Slovensku výrazne zhoršuje. Od prvého prípadu pozitívneho nálezu afrického moru ošípaných (AMO) na území Slovenskej republiky už uplynul rok. Počas tohto obdobia sa nákaza rozšírila v poradí už do šiesteho okresu na Slovensku. Celkovo na Slovensku evidujeme už 222 prípadov AMO u diviačej zveri a 12 nálezov v chove domácich ošípaných.
Agrorezort nevylučuje, že aj najbližšie obdobie so sebou prinesie šírenie tejto nákazy. Prispieť k tomu môžu jednak intenzívne poľnohospodárske práce, ktoré zapríčiňujú migráciu zveri, ale aj zvýšený pohyb ľudí v prírode.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zintenzívňuje opatrenia na boj proti Africkému moru ošípaných (AMO) a zameriava sa pritom na najvýznamnejšieho šíriteľa nákazy - diviačiu zver.
Dňa 27.07.2020 bol potvrdený ďalší pozitívny výsledok na africký mor ošípaných u uloveného diviaka v okrese Rimavská Sobota. Ide o prvé potvrdenie výskytu nákazy v tomto okrese. Diviak bol ulovený v katastri obce Lenka, cca 4 km od slovensko-maďarskej hranice. Na maďarskej strane je už dlhodobejšie potvrdzovaný výskyt nákazy u diviakov.
Príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa Rimavská Sobota vydá pre pomenované poľovné revíry opatrenia v zmysle platnej EÚ a SR legislatívy, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu resp.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Pokiaľ ide o zavlečenie nákazy, predpokladom jej priameho zavlečenia je migrácia diviačej zveri cez zelenú hranicu. Spôsob zavlečenia bude predmetom epizootologického šetrenia v najbližších dňoch. Významnú úlohu môže zohrávať aj ľudský faktor (značný pohyb ľudí).
Agrorezort nemôže vylúčiť, že v najbližších dňoch môže dôjsť k ďalším nálezom, najmä uhynutých diviakov.
Dňa 21.07.2020 bol potvrdený národným referenčným laboratóriom vo Zvolene pozitívny výsledok na africký mor ošípaných u uhynutého dospelého diviaka v okrese Rožňava. Ide o prvé potvrdenie výskytu v danej oblasti. Diviak bol nájdený v poľovnom revíri Kečovo, cca 2,3 km od slovensko-maďarskej hranice.
Na maďarskej strane je už dlhodobejšie potvrdzovaný výskyt nákazy u diviakov. Pokiaľ ide o zavlečenie nákazy, predpokladom jej priameho zavlečenia je migrácia diviačej zveri cez zelenú hranicu, resp. významnú úlohu môže zohrávať aj ľudský faktor, nakoľko v danej oblasti bol v uplynulých dňoch registrovaný značný pohyb ľudí, najmä maďarských občanov, ktorí v lesoch zbierali lesné plody (huby) a mohli tak nákazu nepriamo (napr. obuvou) zavliecť z maďarského územia na Slovensko.
Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vyzval poľovníkov, aby ešte zintenzívnili lov diviačej zveri.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Takmer rok od prvého prípadu afrického moru ošípaných (AMO) sa situácia opakuje. V trebišovskom okrese v obci Čierna zaznamenali nákazu AMO u dvoch kusov ošípaných v domácom chove.
Táto nákaza bola na Slovensku prvýkrát potvrdená 25. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta 2019, bola potvrdená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.
K dnešnému dňu Slovensko eviduje už 216 prípadov u diviačej zveri. V chove domácich ošípaných sme posledný prípad zaznamenali 19. augusta 2019 (odvtedy sa AMO vyskytol už len u diviačej zveri).
Kolízie so zverou
Len v roku 2019 bolo nahlásených 13 863 dopravných nehôd spôsobených zrážkou so zverou a tieto čísla sa každoročne zvyšujú. Zrazenú zver potom musia poľovníci v ktorejkoľvek dennej i nočnej hodine odstrániť z cesty a zlikvidovať v kafilérií alebo zakopaním.
Chceme preto všetkých vodičov upozorniť, že v júli začína srnčia ruja a v tomto období sú zaznamenané častejšie zrážky zo zverou, kvôli jej celodennej aktivite. Srnčia zver je najzrážanejšou zverou zo všetkých druhov.
Od polovice júla približne do polovice augusta prebieha srnčia ruja. Zver je omnoho aktívnejšia, a to aj počas dňa a jej správanie sa môže zdať laikovi ako nevyspytateľné. Srnce v dobe párenia naháňajú srny, ktoré pred nimi unikajú a často tak dôjde k zrážke s vozidlom.
Zrazenú zver musia poľovníci v ktorejkoľvek dennej i nočnej hodine odstrániť z cesty a zlikvidovať v kafilérií alebo zakopaním.
Ochrana prírody a Európska komisia
Európska komisia žaluje Slovensko za ohrozenie tetrova hlucháňa. Faktorov, ktoré ovplyvňujú pokles jeho populácie je však viac a nie len tá jedna, ktorá je prezentovaná.
Európska komisia oznámila, že sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho. Komisia konkrétne tvrdí, že SR do svojej národnej legislatívy správne nezaviedla, alebo že nedodržiava niektoré články európskej smernice o biotopoch a smernice o vtákoch.
V rámci svojho mesačného balíka právnych rozhodnutí týkajúcich sa porušení právnych predpisov EÚ, ktorého sa dopustili jednotlivé členské štáty, EK upozornila, že v slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 prebieha intenzívna ťažba dreva.
Slovenské právne predpisy však podľa EK nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené potrebným posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia.
Týka sa to aj potreby zabrániť poškodeniu biotopov a narušeniu populácie chráneného druhu.
V správe EK sa uvádza, že od vstupu SR do Únie v roku 2004 populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, poklesla o polovicu.
Slovenský klub rhodézskych ridgebackov (SKCHR)
SKCHR propaguje rodézskeho ridgebacka ako spoločenského a pracovného psa avšak neodporúča cvičenie ridgebacka na "obranu". Za účelom informovanosti povahových zvláštnosti a zaobchádzania s plemenom sa však nebráni vstupu a organizovaniu aj majiteľov týchto psov. Organizuje za týmto účelom tzv. klubové dni s cieľom informačného, športového a kultúrneho vyžitia majiteľov všetkých ridgebackov bez ohľadu na pôvod.
Na Slovensku máme prísne chovateľské podmienky s ohľadom na zdravie plemena. Náš klub umožňuje bonitovať jedincov aj zo zahraničia, čo využívajú najme tie krajiny, kde klub nemajú, alebo im klub neumožňuje bonitovať na medzinárodne uznanej úrovni.
Náš klub uzatvoril zmluvu o vyhodnocovaní rtg. DBK a DLK s Prof. Prof. Ledecký je zároveň medzinárodne uznávanou osobnosťou v oblasti vyhodnocovania rtg. Pre nás to znamená, že hodnotenia kĺbov našich psov sú uznané aj v zahraničí. Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa na naše bonitácie hlásia psy aj z okolitých krajín.
Od roku 2003 sa povinne vyhodnocujú aj rtg. kĺbov.
Na výstavách sa umiestňovali psy buď zo zahraničia, alebo importované psy v majetku našich členov.
Prvé importy na Slovensko, ktorých potomkovia sa dodnes podieľajú na chove sa podarilo uskutočniť z Austrálie v máji a septembri roku 2002.
Ďalším importom v tom istom roku bol pes Leoridge Musafah (USA/IT) chs. TUSANI.
tags: #polovnictvo #hunter #kosice