Polovnictvo, hoci je pre mnohých ľudí záľubou či zdrojom obživy, má významný vplyv na ekosystém. Tento vplyv môže byť pozitívny, napríklad regulácia premnožených druhov, ale aj negatívny, najmä ak sa vykonáva neudržateľným spôsobom. V nasledujúcom texte sa pozrieme na rôzne aspekty polovnictva a ich dopad na životné prostredie.
Vplyv Rybolovu Vlečnými Sieťami na Morský Ekosystém
Priemyselné využívanie vlečných sietí na lov z morského dna je bežné od 19. storočia a výrazne prispelo k zmene morských spoločenstiev a ekosystémov. Vlečné siete na lov z morského dna majú neblahý vplyv na ekosystém. Lov vlečnými sieťami navyše ničí všetko, čo mu stojí v ceste.
Vedci v aktuálnej štúdii porovnali miesta, na ktorých sa nachádzajú potopené lode, s oblasťami, kde je spôsob rybolovu vlečnými sieťami povolený. Cieľom bolo zistiť mieru jeho vplyvu na príslušný ekosystém. Ukázalo sa, že počet druhov je v oblastiach s aktívnym rybolovom výrazne nižší než v chránených oblastiach alebo v blízkosti spomínaných vrakov, ktoré fungujú ako umelé útesy.
Výskum sa uskutočnil pri pobreží Berwickshire v okolí piatich vrakov lodí, ktoré sa pravdepodobne potopili koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Výskumné tímy s podporou miestnych posádok lodí zhromažďovali videozáznamy vrakov a ich okolia v okruhu 50 m a kontrolných lokalít vzdialených viac ako 150 m od miesta vraku. Zábery zo všetkých lokalít sa následne vyhodnocovali.
Počet druhov a jedincov rôznych živočíchov žijúcich v okolí vrakov bol v priemere o 240 percent vyšší v porovnaní s oblasťami, kde je lov vlečnými sieťami z morského dna stále povolený. V sieťach teda končia aj živočíchy, ako sú hviezdice, kraby, morské uhorky a ďalšie ryby žijúce pri dne, o ktoré rybári vlastne nemajú záujem.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Od rybolovu sú však ušetrené oblasti, kde by sa rybárske siete mohli poškodiť. Takýmto miestam sa rybári zámerne vyhýbajú. Mimo zákonom chránených zón sú od rybolovu vlečnými sieťami ušetrené len oblasti ako napríklad vraky, ktoré nie sú rybárskym lodiam dostupné.
Porovnávacie oblasti, kde je lov vlečnými sieťami zakázaný, ukázali, že morský ekosystém sa môže obnoviť, ak sa tento druh rybolovu zastaví. Jenny Hickmanová z Univerzity v Plymouthe a jej tím o tom informujú v časopise Marine Ecology.
Joe Richards, projektový manažér škótskej nadácie Blue Marine Foundation a jeden zo spoluautorov štúdie, uviedol: „Už dlho sa domnievame, že vraky zohrávajú pri poskytovaní útočiska morským druhom dôležitú úlohu. Je skvelé, že sa to potvrdilo. Výskum ukazuje, čo by sme mohli dosiahnuť, ak by sa znížil rybolov formou vlečných sietí na morskom dne.
Päť vrakov nachádzajúcich sa v pobrežných vodách Berwickshire je vyznačených aj na mapách a rybári sa im vyhýbajú. Dosah týchto vrakov presahuje rámec samotnej lokality, keďže sa v určitej vzdialenosti od nich neloví.
Význam Lesa a Biodiverzity pre Planétu
Význam lesa pre človeka je nesmierny. Jednak sú to jeho hmotné úžitky, akým je drevo, voda, kyslík, ovplyvňovanie klímy či lesná zver. Veľmi významné sú však aj jeho nehmotné úžitky, či už ide o rekreáciu alebo mnohé ďalšie prínosy, ktoré si často ani neuvedomujeme a o mnohých z nich určite ani netušíme.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Historická skúsenosť z mnohých oblastí sveta, kde po stáročiach či tisícročiach pôsobenia civilizácie zmizla väčšina lesov, nám ukazuje, že les je pre plnohodnotné fungovanie krajiny nesmierne dôležitý a rozsiahle odlesnenie či nahradenie pôvodných lesov umelými spoločenstvami má mnohé negatívne dopady nie len na biodiverzitu, ale aj na fungovanie ľudskej spoločnosti.
Skutočný les, to je predovšetkým nesmierne zložitý systém alebo lepšie povedané ekosystém. Ide o najzložitejšie suchozemské spoločenstvo, pozostávajúce z veľmi širokého spektra rôznych skupín organizmov, živočíchov, rastlín, húb či baktérií. Medzi nimi existuje množstvo vzájomných vzťahov, prepojení a závislostí.
Väčšina ľudí ani netuší že tieto stromy sa nie len vzájomne ovplyvňujú, ale veda postupne odhaľuje, že medzi sebou i komunikujú, tvoria vzťahy, spoločenstvá, dokonca medzi nimi funguje niečo čo môžeme nazvať rodinnými väzbami. Stromy si dokážu vzájomne pomáhať, ale aj vzájomne súperiť. V lese existuje niečo ako obrovská prepojená komunikačná sieť, niektorými odborníkmi nazývaná „wood wide web“.
V tomto celom systéme hrajú napríklad veľmi dôležitú úlohu huby, ktoré zabezpečujú väčšinu tohto lesného prepojenia. So stromami sú vzájomne existenčne prepojené, sú základom pre kolobeh látok v celom systéme a ich dôležitosť v lese je porovnateľná s významom samotných stromov. Do toho sa pripája celá armáda väčších a menších organizmov, ktoré sa za milióny rokov vzájomného spolužitia so stromami a lesom, stali pevnou súčasťou tohto ekosystému. Patrí sem pravdaže aj hmyz, vrátane toho hmyzu, ktorý človek považuje za „nebezpečných škodcov lesa“.
Les dokáže po tisícročiach svojej existencie, kúsok po kúsku vytvoriť a nahromadiť veľké množstvo cennej pôdy, ktorá je sama o sebe zložitým systémom a prostredím pre veľké množstvo organizmov. Je tiež úžasným rezervoárom vody - špongiou, ktorá v nenarušených lesoch dokáže zadržať prívalové dažde a postupne túto vodu uvoľňovať aj v obdobiach sucha. Je tiež obrovskou zásobárňou uhlíka, ktorý stromy a iné rastliny prevzali z atmosféry a „uväznili“ vo svojich telách a po ich odumretí ich huby a mikroorganizmy postupne zapracovali do pôdy.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Naopak, aj prirodzené a človekom nenarušené lesy neustále podliehajú zmenám, ktoré sú niekedy dosť dynamické. Výskum pralesov, aj tých európskych, dokázal, že aj tieto v určitých cykloch podliehali väčším či menším narušeniam - tomu, čo človek nazýva kalamitami. Hmyz či vietor, aj v prirodzených a nenarušených lesoch, nepôsobia iba na jednotlivé stromy alebo skupinky stromov, ako si to ľudia niekedy predstavujú. Vplývajú aj na väčšie plochy, kde môžu zahubiť väčšinu dospelých stromov. Tieto vplyvy však v žiadnom prípade neznamenajú „smrť lesa“. Naopak, sú príležitosťou pre jeho obnovu, posilnenie, zdokonalenie. Práve cez takéto udalosti sa lesný ekosystém vyvíja do čoraz zložitejšej, komplexnejšej a odolnejšej podoby.
Je potrebné si uvedomiť, že každý, aj ten najcitlivejší zásah, viac či menej ovplyvňuje vývoj lesa a mení tento zložitý ekosystém na jednoduchší - chudobnejší. To, aká veľká bude táto zmena a ako dlho bude trvať návrat do pôvodnej podoby, závisí od spôsobu a citlivosti takého to zásahu.
Lesy v našom regióne sú už od prvopočiatkov ľudského osídlenia a rozvoja poľnohospodárstva postupne viac a viac využívané a ovplyvňované človekom. Tento vplyv vyvrcholil v čase najväčšieho rozmachu baníctva, ktoré si vyžadovalo obrovské množstvo dreva. V kombinácii s tzv. valašskou kolonizáciou a rozvojom pasenia v horských oblastiach spôsobilo obrovské odlesnenie. Našťastie si človek uvedomil niektoré riziká spojené s týmito činnosťami a začal vyvíjať aktivity pre opätovný návrat lesa do mnohých oblastí, z ktorých ho úplne odstránil.
Počas tohto dlhého obdobia sa z povedomia ľudí vytratilo chápanie lesa v jeho pôvodnej podobe. Ideálnym lesom sa v mysliach väčšiny ľudí stal porast stromov, ktorý je stále zelený, zdravý, nevyskytujú sa v ňom väčšie narušenia (kalamity). Každý napadnutý strom je včas odstránený, škodlivý hmyz je stlmený na minimum, v lese sa takmer nevyskytujú odumreté stromy a prakticky všetko v ňom má človek pod kontrolou. Ako veľmi je toto vzdialené skutočnému lesu a jeho skutočnému životu!
Áno, je potrebné vrátiť sa na začiatok a pozrieť sa aj na záujmy človeka. Sme súčasťou tejto krajiny a záujmy človeka nemôžeme prehliadať. Les je dôležitým zdrojom obnoviteľnej suroviny - dreva. Bolo by nesprávne pokrytecky prestať využívať naše lesy a dovážať drevo z iných oblastí sveta. Pri súčasnom poznaní však dokážeme využívať lesy a získavať z nich drevo dostatočne citlivo a s dostatočným rešpektom k ich zákonitostiam tak, aby sme tento systém narúšali v minimálnej miere.
Zodpovednosť za to, že dary, ktoré nám boli zverené do rúk, prežijú aj do budúcnosti. Preto ak nemáme byť hrobármi takého daru, akým je les vo svojej pôvodnej a najdokonalejšej podobe, musíme byť ochotní zachovať dostatok miest, kde mu umožníme vyvíjať sa úplne prirodzene - nerušene. Tých pár posledných fragmentov viac-menej prirodzených lesov a pralesov, ktorým sme boli doteraz ochotní udeliť toto „privilégium“ a najprísnejší status ochrany, však už nestačí. Toto bola „povinná jazda“ ochrany prírody v jej začiatkoch - v minulom storočí. A ani v súčasnosti ešte mnohé z týchto posledných pralesových zvyškov na Slovensku nemajú ochranu istú. Ich nízke zastúpenie a zväčša iba malá výmera jednotlivých území však nedokážu zabezpečiť bezpečné prežívanie celého spektra života viazaného na pralesy. Ak chceme naše prírodné dedičstvo chrániť naozaj zodpovedne, je potrebné, aby sme prírode dali priestor na omnoho väčšej výmere.
Prirodzené procesy, desaťročia aj stáročia potláčané, sa dokážu znovu postupne obnoviť. Stačí, ak im dáme priestor, vyzbrojíme sa pokorou a trpezlivosťou a budeme prírodu a les rešpektovať také, aké sú v skutočnosti a nebudeme ich neustále prispôsobovať našim idealistickým a deformovaným predstavám o ideálnom lese. Množstvu foriem života, s ktorými zdieľame našu planétu, tým umožníme plnohodnotne prežiť a sebe dáme možnosť učiť sa od niečoho, čo tu už milióny rokov dokázalo prekvitať k dokonalosti.
Naopak, ponechanie časti lesa bez zásahu nie je hrozbou, je šancou pre obnovu niečoho vzácneho, niečoho dokonalého čo presahuje všetko poznanie a chápanie človeka. Akú časť svojho územia sme ochotní ponechať prírode s tým, že ju budeme s pokorou pozorovať, rešpektovať a učiť sa od nej?
V tabuľke nižšie je uvedený prehľad niektorých ekosystémových služieb poskytovaných lesmi:
| Ekosystémová služba | Popis |
|---|---|
| Produkcia dreva | Získavanie dreva ako obnoviteľnej suroviny pre rôzne účely. |
| Zadržiavanie vody | Schopnosť lesa zadržiavať vodu a regulovať jej odtok, čím sa znižuje riziko povodní a sucha. |
| Sekvestrácia uhlíka | Absorpcia oxidu uhličitého z atmosféry a jeho ukladanie v biomase stromov a pôde, čím sa znižuje vplyv klimatických zmien. |
| Ochrana biodiverzity | Poskytovanie biotopov pre širokú škálu rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. |
| Rekreácia a turizmus | Ponúkanie priestoru pre rekreáciu, turistiku a ďalšie aktivity, ktoré prispievajú k fyzickému a duševnému zdraviu ľudí. |
Polovnictvo a Ochrana Prírody
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri.
Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými.
Poľovníci a skutoční ochrancovia prírody urobili za posledné polstoročie veľa v prospech prírody, nevyhli sa však chybám a občas ani vzájomným konfliktom. Obidve skupiny stavajú na rovnakom základe, na ekológii. Preto treba brať poľovníkov a poľovníctvo ako normálnu súčasť spoločnosti. To že sa medzi nimi nájdu čierne ovce, ako v každej inej skupine ľudí, nesúvisí s podstatou a významom poľovníctva.
Poľovníctvo predstavuje ľudskú aktivitu bez ktorej by sa nám len ťažko darilo udržiavať vývoj populácií viacerých druhov živočíchov v ekologicky a hospodársky prijateľných medziach. Poľovníctvo to sú aj desiatky až stovky streleckých a kynologických podujatí, chovateľských prehliadok trofejí, odborných seminárov, poľovníckych slávností, akcií pre deti a mládež, ale napríklad aj celoslovenská výstava s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda.
Na 50. ročníku výstavy Agrokomplex poľovníci predstavili svoje aktivity, ktorým sa aktuálne venujú v prírode. Dôležitou informáciou bolo priblíženie spolupráce s viacerými organizáciami. Jednou z tém bola problematika lovu kormorána veľkého, o ktorého lov SPK požiadala MŽP SR za účelom zníženia škôd na našej ichtyofaune. Druhým dôležitým aspektom bola tlačová konferencia k predstaveniu spoločného projektu LIFE Ochrana populácii vtákov v chránených vtáčích územiach prostredníctvom kontroly a eradikácie inváznych druhov živočíchov na Slovensku, do ktorého je SPK zapojená spolu so SOS Birdlife Slovensko a Hlavným mestom SR Bratislava.
Kríza Biodiverzity a Ochrana Plazov
Vedci zistili, že najohrozenejšie sú krokodíly a korytnačky. Rolu zohráva aj lov a nelegálny obchod so zvieratami. Jeden dôvod sme už naznačili - centrá biodiverzity nie sú ľahko dostupné a panujú v nich nepriaznivé podmienky na výskum. Druhým je, že „pre mnohých ľudí nie sú plazy dostatočne charizmatické,“ cituje The New York Times spoluautora štúdie Brucea Younga z organizácie NatureServe.
Vedci hovoria, že ľudia prejavujú väčší záujem o huňaté a operené živočíchy ako pandy alebo papagáje. Tento psychologický aspekt, ktorý sa premieta aj do (financovania) výskumu a ochrany plazov, potvrdil aj herpetológ Jablonski. „Zoo by mali byť ako Noemove archy na záchranu druhov, no z veľkej časti sa v nich opakujú stále tie isté zvieratá. Ale my nemáme ohrozené len pandy, levy alebo papagáje,“ povedal vedec a dodal, že plazy sa v zoo chovajú v oveľa menšej miere.
Táto jeseň by sa v Číne mal konať veľký samit, od ktorého sa očakáva, že príde s riešeniami, ako odvrátiť ďalšiu stratu biodiverzity. Spoluautor štúdie Bruce Young hovorí, že ochrana plazov nie je „raketová veda“. Pre New York Times povedal, že zamerať sa treba na pokles odlesňovania, kontrolu ilegálneho obchodu so zvieratami alebo na zlepšenie výnosov z poľnohospodárskej pôdy.
tags: #polovnictvo #nutnost #alebo #zahuba